december 2009
V tomto čísle nájdete:
Rozhovor s Jindrom Racekom - vedúcim sekcie pešej turistiky Klubu Slovenských Turistov
Šintavský hrad: Novovek v histórii hradu - Turci a reformácia
Chránený areál: Sĺňava - Piešťany
Kolookruh Sĺňava
Nová rozhľadňa v Dohňanoch
Súťaž Malokarpatský diaľkoplazKompletný zoznam držiteľov MKD za TJ TESLA /všetky roky/
Celková štatistika TJ Tesla BratislavaKonečné výsledky MKSD a SSD za rok 2009
Najčastejší účastníci MKSD
Vyhodnotenie 13.ročníka súťaže Malokarpatský Superdiaľkoplaz 2009
Vyhodnotenie 8.ročníka súťaže Slovenský Superdiaľkoplaz 2009Prišlo mailom (žiadosť o radu pri organizovaní Zlatomoraveckej stovky)
Za posledním puchýřem 2009: Mladá Boleslav, 13. - 15. 11. 2009
Päť rokov po ... - Spomienka na Ivana Košického
KALENDÁR: január 2010 - Malé Karpaty a okolie
Rozhovor s Jindrom Racekom
vedúcim sekcie pešej
turistiky Klubu Slovenských Turistov
Stále na aktuálnu tému – Výkonnostný odznak pešej turistiky
Ahoj Jindro, dovoľujem si Ťa osloviť za MKD, ktorý už sedemnásť rokov nezávisle informuje turistov diaľkárov o dianí vo výkonnostnej turistike na tému VOPT /výkonnostný odznak pešej turistiky/. Chcel by som Ti položiť zopár otázok na túto dlhodobo diskutovanú tému. Bol by som veľmi rád, keby si rôzne informácie okolo toho uviedol na správnu mieru.
Otázka č. 1.: - Čo vieš a čo nám povieš o histórii VOPT? Kedy vznikol, kto ho založil, resp. prví plnitelia odznaku a podobné zaujímavosti.
Jindrich Racek: - Diaľkové pochody boli a sú rozšírené hlavne v Čechách, odkiaľ prešli postupne aj na Slovensko. Aj keď už Klub Turistov Lokomotíva Bratislava organizuje 25. ročník Malokarpatského Fučiaka, tak som sa musel obrátiť na jedného z protagonistov diaľkových pochodov, ktorého poznám – Jožka Oravca z OT TJ Štart VD Bratislava, kam sa preskupili z Vinohradov. Preto vychádzam z jeho osobných spomienok na prvé diaľkové pochody. Vtedy to bola "Bratislavská stovka", ktorá bola proťajškom DP "Trnavská stovka". Bratislavskú stovku v tej dobe organizovali bratislavskí diaľkári na čele s Ondrejom Rímom, vtedy združení v OT TJ Vinohrady BSP. Táto partia zorganizovala aj pochod "Dunajská stovka". Ja tieto stovky poznám len z počutia.
Prvý diaľkový pochod pod hlavičkou OT TJ Štart VD Bratislava pripravili v roku 1978, kedy sa uskutočnil prvý ročník legendárneho pochodu "Malokarpatský cikcak". Duchovným otcom tohto pochodu bol Musto – Babor Bystrík. Ďalšími protagonistami diaľkových pochodov /DP/ sú v oblasti Bratislavy Tomáš Kuchta, Juraj Hromkovič, Peter Nemec, Rudo Skrúcaný a mnohí ďalší.
Otázka č.2.: - Stačia podľa Teba na súčasný stav turistiky platné technické podmienky plnenia VOPT z roku 2005, ktoré ani vtedy nezohľadňovali stav výkonnostnej turistiky u nás?
Jindrich Racek: - Podmienky plnenia VOPT zmenila v roku 1999 Klasifikačná komisia bez toho, aby sa poradili s dlhoročnými organizátormi Diaľkových pochodov, a to na maximálne nevhodný systém pomerový a percentuálny, podmienený účasťou na zahraničných diaľkových pochodoch, lebo ináč by nebolo možné získať VOPT. Odznaky sa aj napriek tomu udeľovali podľa starých zásad, lebo zodpovedali presne podmienkam na organizovanie DP. Súčasné platné technické podmienky na plnenie VOPT, ktoré sú platné od roku 2005, sú tie isté, ktoré platili pred rokom 1999. Vtedy som bol iba predsedom sekcie pešej turistiky /PT/ pri Klube Bratislavských Turistov. Predsedom sekcie PT KST bol Ing. Jaroslav Šilík, ktorý bol k tomuto podujatiu priaznivo naklonený. Klasifikačná komisia v tom období nechcela o zmenách ani diskutovať. Presadiť zmeny sa nám podarilo, keď sa predsedom klasifikačnej komisie stal Ing. Marián Petrík. Aj to len základnú časť. O nadstavbe VOPT, o vyšších stupňoch však nechceli nič počuť.
Otázka č. 3.: - Jindro, ako Ťa tak počúvam, mám dojem, že tí páni v tej Klasifikačnej Komisii nemajú o diaľkových pochodoch a o vyšších stupňoch VOPT ani zdania. Čo ich nezoberieš na fľašu vína a poriadne im to nevysvetlíš. Ďalšia otázka smeruje k pravidelným turistom. Čo má robiť ďalej peší turista, ktorý má 30 rokov a už má splnený zlatý odznak VOPT /to je tých 6000 km nachodených na DP/? Je plný sily, zdravia, chuti ďalej chodiť na DP... Aký má mať potom cieľ?
Jindrich Racek: - Ak turista splnil zlatý odznak VOPT, môže pokračovať ďalej nadstavbovými stupňami, ak sa na to cíti a nemá zdravotné problémy.
Otázka č.4.: - Z toho, čo hovoríš, rozumiem následovné. KST mi udelí najviac zlatý odznak za 6000 km, a potom už nič. Respektíve nadstavby už idú mimo KST. Vďaka Tesle Bratislava. Počul si teda o nadstavbových odznakoch VOPT, ktoré z vlastnej iniciatívy už roky sa snaží zlegalizovať TJ Tesla Bratislava pod vedením Ivana Nižnana? A nedarí sa im to, z dôvodu nepochopenia slovenského vedenia KST.
Jindrich Racek: - Ako by som nemohol počuť, keď som bol ich spolutvorcom s Ludvom Bahurinským, Palom Šoulom a mnohými ďaľšími. Tento kolektív viedol už spomínaný Ivan Nižnan z TJ Tesla Bratislava. Že sa to nedarí presadiť, je na členoch Klasifikačnej komisie. Do tejto sféry ako predseda sekcie pešej turistiky KST nemôžem zasahovať, aj keď v náplni máme udeľovanie týchto VOPT. Uskutočniť nadstavbové odznaky VOPT nám odporučili uskutočniť ako oblastné turistické odznaky alebo záujmové odznaky. S týmto samozrejme nesúhlasíme. Pevne verím, že sa nám to podarí presadiť a zlegalizovať. Veď to je vlastne výkonnostná turistika s veľkým V.
Otázka č. 5.: - Z toho vyplýva, že členovia KK asi nevedia pochopiť, čo je to vlastne výkonnostná turistika. Pamätám si na doby, kedy vedenie KST vehementne presadzovalo a propagovalo tzv. "mototuristiku" ako výkonnostnú turistiku. Asi pozostatky z mototuristov sú stále vo vedení KST. A teraz Tvoj osobný názor na nadstavby VOPT?
Jindrich Racek: - Nadstavbové odznaky VOPT /ich vyššie stupne, za viac prejdených kilometrov/ spĺňajú všetky kritéria výkonnostnej turistiky, aj keď sa ozývajú hlasy, že nespĺňajú poznávaciu činnosť. Tieto odznaky sú tu preto, a preto boli aj vymyslené, aby si mohli turisti, ktorým nestačí bežná turistika a plnenie Výkonnostných tried cestou Zápočtových ciest, preveriť svoju kondíciu. Človek sa vždy snažil prekonávať svoje hranice. Týchto podujatí, myslím tým DP, sa môžu zúčastňovať všetci, čo nemajú zdravotné problémy. Časy pre jednotlivé dĺžky trás boli už stanovené dávno v minulosti /50 km do 12 hodín, 100 km do 24 h/. Z toho vyplýva rýchlosť pochodu od 4,2 do 6 km za h, ktoré zdravý človek zvládne bez problémov.
Otázka č.6.: - Bolo by veľmi zaujímavé zistiť koľko turistických funkcionárov, aj tých z Klasifikačnej Komisie, je schopných prejsť bez problémov minimálnu dĺžku diaľkového pochodu - 35 km. Osobne ich pozývam na hociktorý náš DP, ale Botocross by bol asi pre nich najvhodnejší... Vieš koľko takýchto akože "problémov" by sa tu vyriešilo? Čo si myslíš, nestratili by sa v Karpatoch??? Ako vedúci sekcie pešej turistiky sa určite stretávaš aj s turistickými kolegami z Čiech. Vieš, pre zaujímavosť, aká je v súčasnosti situácia okolo VOPT tam?
Jindrich Racek: - Bohužiaľ, s českými turistami sa veľmi málo stretávam. Ak sú rokovania, sekcia pešej turistiky KST nie je na ne prizvaná. Prizývame ich na Aktívy PT KST. Za posledné tri roky sa nezúčastnili ani raz. Z tohto dôvodu neviem situáciu okolo VOPT v Čechách posúdiť.
Otázka č.7.: - Tuším sa s touto otázkou musím obrátiť na Jožka Karoviča. Ten je v Čechách doma. Jindro, na turistických chodníčkoch nie je Ťa už dlhšiu dobu vidieť, dokonca si zrušil aj jeden pochod, čo si spolu organizoval. Prezraď nám či si niekedy plnil VOPT a kde si skončil, kedy a koľko si nachodil km?
Jindrich Racek: - Ak sa staneš turistickým funkcionárom a chceš pre turistiku odviesť to najlepšie, tak Ti veľa času na turistiku neostáva. Aj na zrazoch a stretnutiach sa schôdzuje. Problémov v turistike je dosť a dosť. A pochod Veľký Malokarpatský fučiak som zrušil z dôvodu uskutočnenia nového podujatia. Stretnutie priaznivcov KST, ktorý je v rámci Európskeho dňa turistiky a kolidoval aj s Fučiakom.
Čo sa týka mňa a VOPT, získal som zlatý odznak , čo je tých 6 000 km, ale to bolo už veľmi dávno. Tak pred 20 rokmi. Na ďalšie km jednoducho niet času. Ale tých kilometrov mám nachodených omnoho viac...
Posledná otázka: - Aká je súčasná situácia vo veci nadstavieb VOPT, je nejaká nádej, že budú v KST niekedy v dohľadne vôbec odsúhlasené?
Jindrich Racek: - Vedenie KST pred rokmi dalo súhlas na nadstavbové odznaky a dali ich aj vyraziť. Je to vecou sekcie PT, ktorá musí presvedčiť Klasifikačnú Komisiu, aby odobrila nadstavbové odznaky. Pri predbežnom rozhovore s predsedom KK som zistil, že nie je tomu moc naklonený. Stále chce aby to bol záujmový odznak. Tak ako to navrhli pred rokmi. Budeme na tom pracovať. Je však zarážajúce, že KST nechalo vyraziť nadstavbové odznaky VOPT /a aj ich zaplatilo/, ktoré udeľuje Bratislava a KK s tým nesúhlasí.
Jindro, ďakujem Ti za poskytnuté informácie, ochotu na objasnenie danej problematiky, prajem veľa zdravia a ak pôjdeš do dôchodku a budeš mať trochu času, tak sa dúfam, že stretneme na turistických chodníkoch.
Len tak na okraj: Nebudú náhodou v najbližšom čase voľby ??? A nebolo by treba vymeniť predsedu KK???
Trnava, november 2009, za Malokarpatský Diaľkoplaz otázky položil Peter Minárik.
Šintavský hrad
Novovek v histórii
hradu - Turci a reformácia
Porážkou kresťanských vojsk, vedených Ľudovítom II. Jagelovským pri Moháči v roku 1526, sa otvorila Turkom cesta do strednej Európy. Aj Šintava, ktorá sa nachádzala blízko významných obchodných a vojenských ciest, sa ocitla v akútnom nebezpečenstve. A tak po rokoch relatívneho kľudu jej opäť hrozilo obliehanie.
Keďže Moháčskou katastrofou sa uprázdnil uhorský trón, krajina bola vystavená nielen vonkajším, ale hlavne vnútorným rozbrojom medzi prívržencami českého kráľa a rakúskeho vojvodu Ferdinanda I. Habsburského, ktorý sídlil vo Viedni a medzi stúpencami domáceho kandidáta na trón, Jána Zápolského. Zápolský v obave o stratu kráľovskej koruny na Moháčskej rovine zložil vazalský sľub tureckému sultánovi, ktorý mu veľmi rád prisľúbil pomoc. Turecká armáda roku 1529 už tiahla na Viedeň. Koncom roku 1530 prešli niektoré turecké jednotky Dunaj a pod zámienkou oslabenia Ferdinandovej pozície plienili západné Slovensko. Útočili v troch prúdoch na Topoľčany, Hlohovec a Zlaté Moravce, ale vyhýbali sa opevneným hradom, ako bola Šintava. Jej okolie však vyplienili a veľa ľudí odvliekli do otroctva, odohnali a ukoristili dobytok.
Z majetku Thurzovcov bolo odvlečených asi 15 000 ľudí. Ostatných pri akýchkoľvek náznakoch odporu pobili, obce vyrabovali a zbytok vypálili. Po cestách ležali mŕtvolky detí rozsekané mečom. Z okolia sa pozbieralo asi 50 ešte živých detí, ktoré na rebrinákoch odviezli na Šintavský hrad.
Oslabenie panovníckej moci, ako i úmrtie vysokého kléru pri Moháči, kde padli obaja arcibiskupi a piati biskupi, umožnili šírenie novej ideológie z Nemecka, ktoré sa neskôr nazývalo – protestantizmus.
Stále turecké nebezpečenstvo polarizovalo sily spoločnosti. Po páde Ostrihomu bola cesta otvorená aj na západné Slovensko. Turci využili každú príležitosť na plienenie. V roku 1599 spustošili Považie až po Piešťany a Čachtice. Jeden prúd smeroval na Šintavu. Mestečko dobyli a vypálili, ale nie však hrad.
Prvé stavovské povstanie vedené Štefanom Bočkajom zasiahlo Šintavu len okrajovo, lebo postupoval rýchlo na západ a došiel až k Dunaju. Šintavský hrad bol síce nanovo opevnený, ale keď Thurzovci /Stanislav a Krištof/ videli pustošenie hajdúkov, ktorí boli pôvodne pohoniči dobytka na okolí a neskôr tvorili zoskupenia pripomínajúce kozákov, tak v roku 1605 radšej dobrovoľne otvorili brány. Kapitánom hradu sa stal Michal Zolosy.
Keďže Viedenský mier, uzavretý roku 1606 Štefanom Bočkajom nevyriešil nahromadené problémy, o niekoľko rokov neskôr prepuklo ďalšie povstanie. Nové sedmohradské knieža Gabriel Bethlen vystihol výhodnú príležitosť, ktorá sa naskytla počas tridsaťročnej vojny, keď boli Habsburgovci vojensky viazaní na západe. Koncom augusta 1619 vtrhol na Slovensko na čele mohutnej armády. Čoskoro sa celé Slovensko ocitlo v jeho rukách. Podarilo sa mu pomerne ľahko zmocniť Šintavy.
Cisársky generál K. Buguoy, ktorý bol vyslaný proti Bethlenovi, pochopil strategickú dôležitosť tohto hradu. Uvedomil si, že predovšetkým sa musí zmocniť hradu a až potom môže počítať s väčšími bojovými akciami. Preto v roku 1621 začal obliehanie. Hrad podrobil prudkému ostreľovaniu a už po treťom útoku posádka vyvesila bielu zástavu. Po obsadení hradu tak mohol Buguoy pochodovať ďalej k Novým Zámkom. Ďaleko však neprišiel, pred Novými Zámkami ho zastihla smrť, v dôsledku čoho jeho vojaci ustúpili z vydobytých pozícií. A tak Bethenovci znovu získali Šintavský hrad a ovládali ho až do uzavretia mieru, v roku 1623. Vtedy sa na hrad vrátili bývalí majitelia Thurzovci, ktorí v priebehu povstania bojovali pri Nových Zámkoch.
Aj v 17.storočí mala Šintava problémy s Turkami, v polovici storočia znepokojovali okolie krátkymi lúpežnými výpadmi ako napr. roku 1657 a v roku 1661, kedy sem vrthli počas žatvy a nezmyselne zničili celú úrodu.
V roku 1663 sa opäť začala regulérne vojna s Turkami. Turecká armáda napredovala na sever. Šľachta Bratislavskej stolice bola aj so svojim vojskom zhromaždená pod Šintavským hradom, kde 9.júla 1663 si zvolila svojich vojenských veliteľov.
Cisársky generál R.Montecucoli držal hlavnú dunajskú líniu na Viedeň a súčasne bránil prechod k Šintave a Hlohovcu.
Dňa 26.augusta 1663 sa Turci utáborili pri Nových Zámkoch a čakali na posilu. Posila čoskoro prišla, a to v podobe krymských Tatárov, ktorí však boli ozbrojení len sečnými zbraňami, nevhodnými na dobýjanie pevnosti. Preto začali plieniť okolie a 2. septembra 1663 sa Tatárom podarilo prebrodiť Váh a preniknúť až k Čachticiam. V Šintave pritom zatarasili asi 500 vojakov, ktorí pod vedením bavorského kapitána Mikuláša boli úplne odrezaní od okolia. Aj po páde Nových Zámkov 24.septembra 1663 ešte niekoľko sto vojakov bránilo hrad až do zimy 1663, kedy Turci zanechali lúpežné výpady. Po porážke cisárskych vojsk pri Parkani sa generál Montecucoli utáboril v Čeklísi a odtiaľ bránil ústupovú cestu cez Váh.
Po Vasvarskom mieri s Turkami 1664 a aj s ich povolením vyrástla na pravom brehu Váhu nová moderná pevnosť – Leopoldov. Šintava tým stratila na strategickej dôležitosti, aj keď jej bližšia poloha k dunajskej ceste zatiaľ zachovala jej vojenský význam.
Šintavský hrad hral svoju úlohu i v ďalších stavovských povstaniach, či už to bolo za Imricha Tokolyho alebo neskoršie za Františka Rákocziho II.
Po porážke posledného protihabsburgovského povstania sa Šintavský hrad stáva opäť majetkom Esterházyovcov a ostáva ním nepretržite až do polovice 19.storočia.
Posledný popis hradu je od cestovateľa baróna Alojza Mednyanského z roku 1822. Vo svojich cestopisoch píše, že zo Šintavského hradu tu našiel už len vysokú, širokú, štvoruhlastú vežu z mohutných kvádrov čnejúcu nad zámkom v záhradách, ktorú považoval za "najznamenitejšiu" stavbu hradu, čo by robila svojou technikou česť aj staviteľskému umeniu Rimanov.
Materiál bol
čerpaný z knižky o Šintave, ktorú vydala obec v roku 1998
Trnava, november 2009, pre MKD pripravil Peter Minárik
Chránený areál: Sĺňava - Piešťany
Priehrada na rieke Váh – Sĺňava bola vybudovaná koncom päťdesiatych rokov 20. storočia na juhovýchodnej hranici Piešťan. Hoci vznikla z čisto utilitárnych dôvodov ako akumulačná nádrž madunickej hydroelektrárne, čoskoro sa ukázalo, že táto vodná plocha môže mať význam aj pre vtáctvo, a to hneď z viacerých príčin.
Údolím Váhu sa vinie dôležitá migračná cesta vtákov. Vodné a pri vode žijúce druhy ju využívajú pri jarnom i jesennom ťahu ako odpočinkovú stanicu. Zastávka môže trvať v jesennom odbobí aj niekoľko dní, týždňov či mesiacov. Niektoré druhy vtáctva na Sĺňave dokonca aj prezimujú. Medzi migrujúcimi vtákmi je viac druhov kačíc, husí, potápok, volaviek, kalužiakov, pobrežníkov a ďalších vodných a pri vode žijúcich druhov. K vzácnym hosťom Sĺňavy patria napríklad volavka purpurová, bučiak nočný, kazarka hrdzavá, kajka morská, pomorník príživný, pomorník malý, potáplice /štíhlozobá, severská, ľadová/, žeriav popolavý či orliak morský. Medzi tie druhy, ktoré v posledných rokoch zvyšujú frekvenciu svojho výskytu, možno zaradiť labuť spevavú a kormorána veľkého. Zimovanie vtáctva na vodných plochách v okolí Piešťan by mohlo tvoriť samostatnú kapitolu. Tejto problematike bola venovaná zvláštna pozornosť ornitológov a existuje o nej množstvo odbornej literatúry. Vďaka priaznivým mikroklimatickým podmienkam, ktoré súvisia s termálnymi prameňmi i s priaznivou polohou Piešťan, na viacerých miestach voda nezamŕza ani v najtuhších mrazoch a dáva šancu operencom prežiť pre ne najťažšie obdobie roka. Sĺňava sa jednoznačne radí k najdôležitejším zimoviskám vtáctva na Slovensku.
Po dokončení priehrady chýbali podmienky pre hniezdenie vtáctva. Situácia sa začala zlepšovať, keď v šesťdesiatych rokoch minulého storočia vytvoril Viliam Kubán, ktorý zasvätil svoj život výskumu a ochrane vtáctva Sĺňavy, zelenú enklávu v časti pod pravobrežnou hrádzou. V týchto miestach časom vznikla skutočná oáza pre život operencov. Hniezdia tu trsteniariky, kúdelníčky, kačice, labute a mnohé iné druhy, medziiným aj bučiak močiarny. Ešte viac sa rozšírili možnosti pre hniezdenie operencov po roku 1972, keď vďaka ukladaniu vyťaženého štrku vznikol malý ostrovček uprostred priehrady. Na necelých troch hektároch tohto malého ostrova každoročne zahniezdi okolo 7000 párov čaky smejivej. V odborných kruhoch vzbudila pozornosť i správa, že v krátkom časovom slede na tomto mieste zahniezdili tri druhy čajok, ktoré na Slovensku predtým neboli evidované – čajka bielohlavá, čajka sivá a čajka čiernohlavá. Najväčšou vzácnosťou Vtáčieho ostrova je však hniezdna kolónia rybára riečneho, v počte 70 párov. Tento druh patrí medzi ohrozené v rámci EÚ.
Potvrdenie výnimočných hodnôt tejto lokality z hľadiska výskytu vzácnych druhov vtáctva sa stalo podnetom pre zaradenie Sĺňavy do siete chránených území roku 1980. Plocha chráneného areálu zahŕňa 691 ha, z toho samotná vodná nádrž má 430 ha. Dnes sa tu nachádza okrem iného aj najväčšia koncentrácia čajkovitých vtákov na Slovensku. Preto právom bola zaradená táto lokalita medzi významné vtáčie územia aj z pohľadu Európskej únie. Popri termálnych prameňoch je to ďalšia nezmerateľná hodnota, ktorou príroda obdarila Piešťany. Chránený areál Sĺňava si zaslúži nielen našu pozornosť a úctu, ale aj pomoc, starostlivosť a ohľaduplnosť.
Kornel Duffek
Na základe predchádzajúce článku Kornela Duffeka Vás chceme pozvať na Kolookruh Sĺňava, aby ste si lepšie mohli prezrieť faunu a flóru piešťanskej Sĺňavy:
Kolookruh Sĺňava
Piešťany sú mestom, ktoré svojím obyvateľom i návštevníkom ponúka široké možnosti využitia voľného času – odpočinok, rekreáciu, ale aj pestrý kultúrny, športový a spoločenský život. Nezabúda sa ani na dôležitosť ochrany životného prostredia.
Kolookruh Sĺňava je okružná trasa, rekreačno náučný asfaltový okruh okolo vodnej nádrže Sĺňavy, vhodný pre cykloturistiku, pešiu turistiku, ale aj in–line korčuľovanie. Má asfaltový povrch, široký 3 – 4 metre. Trasa vedie po rovine od Krajinského mosta po pravom brehu Váhu, smerom na Lodenicu, hať Drahovce, vodnolyžiarský areál a späť po ľavom brehu Váhu. Peší prechod kolookruhu trvá asi 3 hodiny, bicyklom 40 minút. Možnosť občerstvenia po ceste ponúka Lodenica, Ratnovská zátoka, prípadne reštauračné zariadenia v blízkosti Krajinského mosta v Piešťanoch.
Projekt zabezpečila nezisková organizácia Pro Polis.
Zdá sa, že v poslednej dobe sa s novopostavenými rozhľadňami na našich kopcoch roztrhlo vrece. Po Veľkej Homoli, Marháte, Veľkom Lopeníku a mnohých ďalších, postavili a slávnostne "uviedli do prevádzky", resp. dali do používania verejnosti drevenú rozhľadňu v Dohňanoch - v októbri 2009.
Raritou sa teda tentokrát pýšia v Dohňanoch pri Púchove. Na kopci Tlstá hora, ktorý je 651 nad morom, postavili 21,5 metrov vysokú drevenú rozhľadňu. Je jediná v širokom okolí a pri peknej viditeľnosti z nej dovidieť až na 50 km vzdialené Martinské hole. K rozhľadni vedie 13 km dlhý náučný chodník.
Rozhľadňa je jediná v našom regione, tvrdia domáci, a sú na ňu hrdí. Kuriozitou je, že ju postavili na mieste, kde stála rozhľadňa aj za Rakúsko – Uhorska. O tejto bývalej rozhľadni nevieme ani ako vyzerala, nezachovali sa žiadne obrázky z tohto obdobia.
Dohniansku rozhľadňu, ktorá pripomína parížsku eifelovku, začali stavať v júli 2009 a stavbu dokončili koncom septembra 2009. Celá stavba stála 110 000 Eur a bola financovaná ako inak, z eurofondov.
November 2009, Peter Minárik
Súťaž Malokarpatský diaľkoplaz
Malokarpatský diaľkoplaz je najstaršia súťaž organizovaná v regióne Malé Karpaty pre výkonnostných turistov – diaľkárov. Jej počiatky siahajú ďaleko do minulého storočia. Jej organizátormi boli pravdepodobne turisti VD Štart Bratislava, veď kto iný v tej dobe to mohol byť??? V tom čase štartáci boli najaktívnejší nielen v organizovaní turistických podujatí, ale i výkonní turisti, výborní chodci, či skôr bežci. Veď mená ako Oravec, Kuchta, Hromkovič, Babor, Klinec a ďalší niečo vo výkonnostnej turistike znamenali.
Súťaž riadil, vyhodnocoval, viedol evidenciu a štatistiku dlhé roky starostlivo vyhodnocoval – Ivan Klinec.
Pravidlá súťaže boli veľmi jednoduché. Podmienkou ocenenia, ktoré sa získavalo každoročne, bolo našliapať na organizovaných diaľkových pochodoch v Malých Karpatoch v jednom roku aspoň 1 000 kilometrov. Zarátavali sa pochody aj v inom regióne, podmienkou však bolo, že prevažná väčšina kilometrov z tej tisícky sa musela urobiť v Malých Karpatoch /poznámka red.: v priebehu rokov výška km v MK bola stanovená na cca 2/3 prejdených kilometrov z celkového počtu/. Veď preto sa to ocenenie aj volá Malokarpatský diaľkoplaz.
Ivan Klinec spravidla vyhodnocoval tieto aktivity na decembrovom veľmi populárnom pochode Adela /dnes Barbora/, ktorý mával vždy peknú účasť turistov. Ten, kto splnil vyššie uvedené podmienky, získal diplom a samozrejme, že bol zaevidovaný do knihy držiteľov ocenenia. Po mnohých rokoch odovzdal Ivan Klinec štafetu inému "funkcionárovi", ktorý bol známy hlavne pod pseudonymom J.J. /čítaj Dží, Dží/. Ten po nie dlhom čase zmizol zo scény a s ním i všetka dokumentácia, ktorá sa do dnešného dňa nenašla. Podľa neoverených informácií táto dokumentácia ešte existuje, ale vraj sa nevie nájsť. /poznámka redakcie: čo keby ste sa opýtali bývalej manželky pána Dží,dží.../
Po niekoľkoročnej odmlke sa trnavsko – bratislavské združenie /alebo duo/ rozhodlo pokúsiť o realizáciu nadstavbovej časti VOPT a obnoviť Malokarpatského diaľkoplaza, s tým, že sa pokúsime zrekonštruovať, pokiaľ to bude možné, i stratené záznamy. Túto neľahkú úlohu prevzal na seba Peter Minárik. Už v tom istom roku sme tí, ktorí splnili podmienky, obdržali na konci roku veľmi pekné a vtipné diplomy z dielne, dnes už nebohého Ivana Košického.
Súťaž pokračuje ďalej, vždy v januárovom čísle MKD sú stanovené podmienky plnenia na nasledujúci rok. V minulých číslach už boli zverejnené niektoré zoznamy držiteľov ocenenia. Nie sú však kompletné. Ja ich doplňujem zoznamom držiteľov z radov členov TJ Tesla, od začiatku ich diaľkoplazeckej činnosti až doteraz. Sú to vierohodné údaje z archívu TJ Tesla, ale najmä z dokumentácie pre získanie VOPT. Pre získanie niektorého odznaku VOPT je potrebné predložiť tlačivo s uvedením počtu absolvobaných kilometrov v každom roku za príslušne hodnotené obdobie, ktoré sa potom konfrontuje s údajmi v záznamníku alebo diplomami. Tieto tlačivá po overení sú archivované, takže každé udelenie odznaku VOPT je patrične dokladované. Takže nie je problém z týchto dokladov získať potrebné údaje pre hodnotenie Malokarpatského diaľkoplaza. Tieto údaje môžeme spracovať aj pre ďalších turistov, ktorí plnia nadstavbovú VOPT. V prílohe je priložený zoznam držiteľov Malokarpatského diaľkoplaza za TJ Tesla za predchádzajúce roky.
P.S.
V tohoto ročnom čísle MKD /asi v apríli/ je uvedené vyhodnotenie Malokarpatského diaľkoplaza za rok 2001. V tomto zozname sú minimálne dve chybičky. Nie je tam meno autora tohto článku, ktorý MKD v roku 2001 získal. Je to však jeho chyba, lebo splnenie podmienok pravdepodobne nenahlásil. Na druhej strane je tam meno turistu, ktorý podmienky pre udelenie tohto titulu v žiadnom, ale v žiadnom prípade nemohol splniť. Navyše pri jeho mene je uvedený taký vysoký potemkinovský počet kilometrov /1828 km/, ktorý nedosiahol žiadny iný z uvedených turistov, a to sú tam v tom čase takí aktívni turisti, ako Korčok, Farkašovský, Javorský, Groman, Klokner, Hanuš, Bada a iní. Pritom je to turista, ktorý má averziu voči pochodom organizovaným na Slovensku, ktorú dlhé roky ani neskrýva a ani sa na pochodoch na Slovensku nezúčastňuje. Aké sa to potom virtuálne kilometre v Karpatoch za rok 2001 nachodili? Ak aj berieme do úvahy pravidlo, že účasť na organizovaní alebo na kontrole pochodu sa zaratáva, ako účasť na pochode, tak ani účasť na kontrole stokilometrového pochodu /Biely Kríž/ nedáva číslo tisíc. Aké pohnútky vedú turistu, aby si nahlásil splnenie toho, čo ani náznakom nesplnil? Ak niekto dehonestuje slovenské pochody, tak nech potom aspoň nedehonestuje súťaže organizované na Slovensku. Načo je takáto "oblomovčina"???
Kompletný zoznam držiteľov MKD za TJ TESLA /všetky roky/:
Hanuš Jaro:
1978 až 1983 | 4 580 km |
1984 | 1 004 km |
1985 | 1 249 km |
1986 | 1 219 km |
1987 | 1 764 km |
1988 | 1 442 km |
1999 | 1 034 km |
2000 | 1 052 km |
2001 | 1 298 km |
2002 | 1 563 km |
2003 | 1 585 km |
2004 | 1 812 km |
2005 | 2 063 km |
2006 | 1 540 km |
2007 | 1 754 km |
2008 | 1 838 km |
2009 | ????? |
Hrušková Veronika:
2004 | 1 820 km |
2005 | 1 550 km |
Farkašovský Ladislav:
1988 | 1 329 km |
1989 | 1 098 km |
1995 | 1 042 km |
1999 | 1 103 km |
2000 | 1 249 km |
2001 | 1 568 km |
2002 | 1 763 km |
2003 | 2 133 km |
2004 | 2 360 km |
2005 | 2 346 km |
2006 | 2 089 km |
2007 | 2 180 km |
2008 | 2 281 km |
2009 | ????? |
Groman Peter:
1990 | 1 404 km |
1991 | 1 477 km |
1992 | 1 413 km |
1993 | 1 685 km |
1994 | 1 375 km |
1995 | 1 220 km |
1996 | 1 280 km |
1997 | 1 192 km |
1999 | 1 175 km |
2000 | 1 086 km |
2001 | 1 499 km |
2002 | 1 738 km |
2003 | 1 891 km |
2004 | 2 017 km |
2005 | 2 308 km |
2006 | 2 594 km |
2007 | 2 715 km |
2008 | 2 634 km |
2009 | ?????? |
Javorský Vlado:
1993 | 1 252 km |
1994 | 1 350 km |
1995 | 1 572 km |
1996 | 1 310 km |
1997 | 1 378 km |
1998 | 1 471 km |
1999 | 1 542 km |
2000 | 1 417 km |
2001 | 1 662 km |
2002 | 1 447 km |
2003 | 1 617 km |
2004 | 1 573 km |
2005 | 1 237 km |
2009 | ???? |
Klokner Melo:
1982 | 1 391 km |
1983 | 1 657 km |
1984 | 2 074 km |
1985 | 2 072 km |
1986 | 2 366 km |
1987 | 2 179 km |
1988 | 2 608 km |
1989 | 2 304 km |
1990 | 2 252 km |
1991 | 2 248 km |
1992 | 2 094 km |
1993 | 2 206 km |
1994 | 2 366 km |
1995 | 2 526 km |
1996 | 2 273 km |
1997 | 2 253 km |
1998 | 1 406 km |
1999 | 2 177 km |
2000 | 2 162 km |
2001 | 2 310 km |
2002 | 2 197 km |
2003 | 2 289 km |
Majdán Miro:
1998 | 1 091 km |
1999 | 1 592 km |
2000 | 1 658 km |
2001 | 1 448 km |
2002 | 1 643 km |
2003 | 1 196 km |
2004 | 1 280 km |
2005 | 1 226 km |
2006 | 1 049 km |
2007 | 1 047 km |
2008 | 1 071 km |
2009 | ?????? |
Nehyba Vlado:
1984 | 1 149 km |
1986 | 1 339 km |
1988 | 1 567 km |
1989 | 1 370 km |
1990 | 1 982 km |
1991 | 1 606 km |
1992 | 1 458 km |
1993 | 1 523 km |
1994 | 1 732 km |
1995 | 1 689 km |
1996 | 1 689 km |
1997 | 1 825 km |
1998 | 1 522 km |
1999 | 1 293 km |
2000 | 1 332 km |
2001 | 1 301 km |
Nižnan Ivan:
1985 | 1 083 km |
1986 | 1 299 km |
1988 | 1 332 km |
1990 | 1 336 km |
1995 | 1 305 km |
1997 | 1 090 km |
1998 | 1 332 km |
2000 | 1 092 km |
2001 | 1 232 km |
2002 | 1 201 km |
2003 | 1 343 km |
2004 | 1 281 km |
2005 | 1 741 km |
2006 | 1 299 km |
2007 | 1 388 km |
2008 | 1 359 km |
2009 | ?????? |
Nižnan Marián:
1990 | 1 370 km |
1991 | 1 236 km |
1992 | 1 280 km |
1994 | 1 249 km |
1995 | 1 553 km |
1997 | 1 149 km |
1998 | 1 332 km |
2000 | 1 261 km |
2001 | 1 158 km |
2006 | 1 171 km |
2007 | 1 452 km |
2008 | 1 257 km |
2009 | ?????? |
Porubanec Cyril:
1988 | 1 234 km |
1989 | 1 547 km |
1990 | 1 246 km |
1991 | 1 163 km |
1992 | 1 124 km |
1995 | 1 144 km |
1996 | 1 482 km |
1997 | 1 478 km |
1998 | 1 907 km |
1999 | 1 450 km |
2000 | 1 154 km |
2001 | 1 987 km |
2002 | 1 838 km |
2003 | 1 685 km |
2004 | 1 835 km |
2005 | 1 980 km |
2006 | 3 893 km |
2007 | 3 027 km |
2008 | 1 338 km |
2009 | ????? |
Stotka Vlado:
1982 | 1 439 km |
1985 | 1 608 km |
1986 | 1 849 km |
1987 | 1 461 km |
1988 | 1 934 km |
1989 | 1 974 km |
1990 | 1 919 km |
1991 | 1 742 km |
1992 | 1 606 km |
1993 | 1 764 km |
1994 | 1 690 km |
1995 | 1 962 km |
1996 | 1 791 km |
1997 | 1 684 km |
1998 | 1 532 km |
1999 | 1 621 km |
2000 | 1 852 km |
2001 | 1 994 km |
2002 | 1 176 km |
2003 | 1 783 km |
2004 | 1 698 km |
2005 | 1 445 km |
Svrček Vlado:
1982 | 1 204 km |
1985 | 1 133 km |
1986 | 1 293 km |
1989 | 1 121 km |
1992 | 1 288 km |
2002 | 1 031 km |
2003 | 1 329 km |
2004 | 1 347 km |
2005 | 1 524 km |
2006 | 1 517 km |
2007 | 1 597 km |
2008 | 1 434 km |
2009 | ????? |
Šulek Karol:
2003 | 1 917 km |
2004 | 2 028 km |
2005 | 1 668 km |
2006 | 2 599 km |
2007 | 2 771 km |
2008 | 2 973 km |
2009 | ????? |
Valach Peter /bratislavský/:
2004 | 1 095 km |
2005 | 1 070 km |
Vrbík Miroslav:
1993 | 1 096 km |
1994 | 1 118 km |
1997 | 1 065 km |
Bratislava, november 2009, Ivan Nižnan
Celková štatistika TJ Tesla Bratislava
/najviac km v tom ktorom
roku/
Meno | rok našlapania najviac km | ročné kilometre | vek diaľkoplaza (počet rokov) |
Hanuš Jaroslav | 2005 | 2 063 km | 73 |
Hrušková Veronika | 2004 | 1 820 km | 41 |
Faršovský Ladislav | 2004 | 2 360 km | 67 |
Groman Peter | 2007 | 2 715 km | 48 |
Javorský Vlado | 2001 | 1 662 km | 54 |
Klokner Melo | 1988 | 2 608 km | 56 |
Majdán Miro | 2000 | 1 658 km | 41 |
Nehyba Vlado | 1990 | 1 982 km | 61 |
Nižnan Ivan | 2005 | 1 741 km | 61 |
Nižnan Marián | 1995 | 1 553 km | 49 |
Porubanec Cyril | 2006 | 3 893 km | 69 |
Stotka Vlado | 2001 | 1 994 km | 67 |
Svrček Vlado | 2007 | 1 597 km | 75 |
Šulek Karol | 2008 | 2 973 km | 58 |
Valach Peter /ba/ | 2004 | 1 095 km | 53 |
Vŕbik Miro | 1994 | 1 118 km | 23 |
Šatistiku dorobil P.M.
Konečné výsledky MKSD a SSD za rok 2009
Malokarpatský superdiaľkoplaz (MKSD) 13. ročník a Slovenský superdiaľkoplaz (SSD) 8.ročník pre rok 2009 je uzatvorený. V roku 2009 podmienky splnenia MKSD splnilo celkom 21 turistov, počet udelených ocenení za všetky doterajšie ročníky dosiahol číslo 243 turistov. Keď to prepočítame na porcelán, tak je to pre malú prevádzku porcelánu celkom slušná produkcia tanierov. V zozname držiteľov je celkom 79 mien. Tohto roku pribudlo až päť nových mien a prvý zahraničný turista a to hneď z Prahy /Jiří Hofman/. V zozname pre MKSD sa najčastejšie objavujú tieto mená:
11 x | Nižnan Ivan | Tesla |
10 x | Sasák Jaromír | Tesla |
10 x | Suran Július | Tlmače |
9 x | Groman Peter | Tesla |
9 x | Šulek Karol | Tesla |
8 x | Hanuš Jaroslav | Tesla |
8 x | Valach Peter | Tesla |
8 x | Korčok Attila | Bratislava |
7 x | Parcer Ján | Prievidza |
7 x | Bada Peter | Trnava |
7 x | Lietavec Miro | Špačince |
6 x | Páchnik Ctibor | Šúrovce |
6 x | Farkašovský Ladislav | Tesla |
6 x | Klokner Melichar | Tesla |
6 x | Jančík Ondrej | Tesla |
13.ročník Malokarpatský Superdiaľkoplaz
/2009/
/vyhodnotenie - konečné
poradie/
1. | Farkašovský Ladislav | Tesla |
2. | Groman Peter | Tesla |
3. | Hanuš Jaroslav | Tesla |
4. | Hofman Jiří | Praha |
5. | Jančík Ondrej | Tesla |
6. | Karel Jozef | Trnava |
7. | Lietavec Miroslav | Špačince |
8. | Lietavec Ondrej | Špačince |
9. | Mako Juraj | Považská Bystrica |
10. | Mihalovič Štefan | Senica |
11. | Nižnan Ivan | Tesla |
12. | Nižnan Marián | Tesla |
13. | Opatovský Peter | Vrbové |
14. | Páchnik Ctibor | Šúrovce |
15. | Porubanec Cyril | Tesla |
16. | Pristach Ján | Bánovce |
17. | Sasák Jaromír | Tesla |
18. | Sládek Ján | Brezová pod Bradlom |
19. | Slivka Martin | Bratislava |
20. | Suran Július | Tlmače |
21. | Šulek Karol | Tesla |
8.ročník Slovenský Superdiaľkoplaz
/2009/
/vyhodnotenie – konečné
poradie/
1. | Farkašovský Karol | Tesla |
2. | Groman Peter | Tesla |
3. | Hofman Jiří | Praha |
4. | Nižnan Ivan | Tesla |
5. | Porubanec Cyril | Tesla |
6. | Suran Július | Tlmače |
7. | Šulek Karol | Tesla |
Bratislava, Ivan Nižnan, vedúci TJ Tesla Bratislava
Ján Struhár s kamarátmi, ktorí sa tento rok úspešne zúčastnili Trnavskej stovky a ktorí Vám písali pre nezrovnalosti s naším najmladším úspešným stovkárom, majú záujem o informácie. My sme boli na pochode T – 100 za Klub dvojhrbej ťavy – a spolu s kamarátmi by sme chceli zorganizovať niečo podobné – zlatomoraveckú stovku. Máme na to dosť dobrovoľníkov a aj cieľové miesto a hlavne dosť chuti. Vieme, že Zlatomoravecká stovka sa voľakedy chodila a išla by sa asi z Nitry do Zlatých Moraviec. Poradili by ste nám vhodný dátum konania a všetko okolo nej? A vlastne by sme veľmi ocenili akékoľvek rady, ktoré musia takí diaľkoplazovia, ako ste Vy, ovládať...
Ďakujem
Ján Struhár, mail: janostruhar[zavináč]gmail.com
Za posledním puchýřem 2009
Mladá Boleslav, 13. -
15. 11. 2009
Veľké ukončenie turistickej sezóny v Českej republike sa každoročne uskutočňuje v inej lokalite. 38.ročník, ktorý sa uskutočnil v termíne od 13. do 15. novembra 2009, mal centrum v Mladej Boleslavi. Hlavným organizátorom podujatia bol KČT - TJ Auto Škoda Mladá Boleslav, pod vedením pani Hanky Sešínovej a jej dcéry Lenky.
Už dávnejšie má toto podujatie pravidelne piatkovú predohru vo forme zájazdu a exkurzií.
Preto aj my cestujeme už o deň skôr, aby sme sa mohli tejto akcie zúčastniť. Autobusové zájazdy majú odchod z parkoviska pred Kultúrnym domom. Náš zájazd je smerovaný do oblasti vojenského priestoru Ralsko. Viezli sme sa na trase Mladá Boleslav – Bělá pod Bezdězem – Doksy – Hradčany. V dedinke Hradčany je veľké informačné centrum vojenských lesov. Časť z nás si išla pozrieť hrad Ralsko a druhá časť išla na Hradčanské skaly. Odtiaľ sú nádherné výhľady, mimo iné aj na letisko.
Potom idem autobusom cez Mimoň a Kuřivody do vojenského priestoru, svojho času tu bola jedna z najsilnejších sovietskych posádok v Československu. Vedúci zájazdu nás oboznamuje z históriou a zaujímavosťami okolia. V bývalej dedine Pasohlavy sú vidieť zvyšky cintorína. Blízko toho, na križovatke stojí umiestnený pomník venovaný armádnemu generálovi Sochorovi, ktorý tu v 50-tych rokoch záhadne zahynul.
Neďaleko sa nachádza prírodný výtvor Dlhá skála, je to skalný útvar skoro 400 metrov dlhý, bez nejakého prerušenia. Oproti Dlhej skále sa nachádza pieskovcový útvar Stohánek, kde bol dávno v minulosti pustovnícky hrad.
Pokračujeme ďalej cez Hamr na Jezeře, Stráž pod Ralskem do Novín pod Ralskem. Tu sa nachádza technická pamiatka "Průrva Ploučnice". V pieskovcovej hornine je vykopaný kaňon /canon/ a prerazený tunel. To sa používalo voľakedy ako protipovodňové opatrenie pri veľkej vode.
Vraciame sa naspäť a zastavujeme sa na občerstvení "u Modré Hvězdy a Divokého Bila." Po občerstvení pokračujeme ďalej do obce Kuřívody, kde je ďalšia zaujímavosť, a to pyrotechnické múzeum /Múzeum Pyrotechniky/. Po prehliadke múzea cestujeme naspäť do Mladej Boleslavi.
Sobota, 14. 11. 2009
Sobota je hlavným dňom podujatia "Za posledním puchýřem". Sú pripravené trasy pochodu od 8 km až po 50 km. Najdlhšia 50 km trasa: Mladá Boleslav – Bakov – Bělá pod Bezdězem /žel st./ - Valdštejnsko – Čistá – Debř – Michalovice – Mladá Boleslav. Kratšie trasy boli odvodené z najdlhšej 50 km. A všetky trasy sú urobené ako obojsmerné, čiže mohli ste ísť buď, doprava alebo doľava. To malo za následok, že na trati ste sa stretávali s mnohými turistami.
Na november bolo nádherné slnečné počasie s teplotou okolo 12 stupňov.
Večer po skončení pochodu sa v kultúrnom dome uskutočnila zábava. Do tanca hrala kapela všetkých žánrov, od country až po ľudovky. Prestávky medzi jednotlivými tanečnými kolami mali aj oficiálny charakter. V jednej vyhodnotili súťaž "pomoc prírode" a v druhej odovzdali štafetu ďalšiemu organizátorovi tohto podujatia. V roku 2010 budú pochod "Za posledním puchýřem" organizovať Vizovice.
Nedeľa, 15.11.2009
Pre toho, kto toho ešte nemal dosť, organizátori pripravili aj na nedeľu dve trasy pochodu. Takú menšiu 12 km a jednu 20 km. 12 km trasa: Mladá Boleslav – Řepov – Boží Voda – Karlův vrch – Mladá Boleslav. Rozhodli sme sa pre kratšiu trasu a po jej absolvovaní cestujeme domov.
Malá rekapitulácia - počet účastníkov: Česko 1 636, Poľsko 13, Nemecko 12, Slovensko 10, celkom 1 671. Zo Slovenska sa zúčastnili: Hlávek, Karovič, Strašivták, Lumtzer, Herchl, Khandl, Fulka a Rusnákovci.
Bratislava, 22.11.2009, Karovič Jozef
Päť rokov po ...
Spomienka na Ivana
Košického
3. decembra 2009 - ťažko tomu uveriť, už bude päť rokov od chvíle, čo dokončil svoj najdlhší diaľkový pochod v živote, náš kamarát Ivan Košický. Spomíname, samozrejme z úsmevom, tak ako by si to určite želal. Začnem s posledným rozhovorom, ktorý som mal s ním k jeho 60-ke /20.4.2003/, ale najskôr aspoň časť básničky, ktorú mu vtedy poslala Veronika:
Keď prestanú Ti ženy voňať ako ženy
Keď Tvoje činy túžby nedohonia
Keď prednosť k jedlu dáš pred milovaním
Keď milovanie stane sa Ti prianím
Keď pero prestane Ti písať
No tak kamarát, je Ti šesťdesiat!
Otázka: Ivan, kedy si sa rozhodol dať sa k diaľkoplazom?
Pre diaľkoplazectvo som sa rozhodol ešte za hlbokej totality. Určitý čas som rozmýšľal a na základe v tej dobe premietaného filmu "Vesničko má středisková", ktorý som videl niekoľkokrát ako člen Zlatej BSP, kde ma veľmi fascinovala veta dedinského doktora "Telo musí ísť do hrobu zhumplované!", som sa rozhodol pre toto odvetvie turistiky. V ňom som videl najväčšiu záruku dosiahnutia svojho cieľa. V tom roku som zhodou okolností pomáhal ako lekár zabezpečovať diaľkový stokilometrový pochod Trnavská stovka. Svoj "stan" som rozbalil v Plaveckom Mikuláši, čo bolo asi 75 km. Toľko bolesti, utrpenia a sebamučenia som predtým videl a počul naposledy v päťdesiatych rokoch, keď išiel film "Mladá Garda". Najmä skupinky tých menej zdatných, ktorí sa "priplazievali" tesne pred časovým limitom, pripomínali nezabudnuteľného Meresieva. Vtedy som pochopil význam slova diaľkoplaz...
Na stránkach MKD po prvýkrát použil aj svoj pseudonym "Ivanko Šický", ktorým podpisoval tie svoje najlepšie príspevky.
Tažko je necitovať aj niektoré jeho výroky. Napríklad Imrovi ešte dlho pred päťdesiatkou, keď ešte pil tie jeho decáky a skočil po každej, predpovedal: "Imro, počkaj po 50-ke, všetko sa zmení." Aj sa zmenilo. Nakoniec mu dal jednu radu, ktorej sa Imro samozrejme nedržal: "Vypi vodu, prekvap pečeň."
Bol aj priekopníkom /aj keď neuznaným/ v oblasti ohodnocovania turistických odznakov. To bolo vtedy, keď sa začala diskusia, ktorá trvá dodnes, o nadstavbových stupňoch VOPT. Preto ako reakciu na tieto "spory" vymyslel a propagoval MRDy a PRDy. Kto to nepozná, nejedná sa o žiadne vularizmy. Takto pomenoval MRD – /Mesačný Rekapitulačný Doklad/ a PRD - /Polročný Rekapitulačný Doklad/ o prejdení turistických kilometrov.
Dlhé roky chodil s nami do Veľkej Fatry na októbrový výstup na Ostrú. Keď nám zmizla vrcholová schránka, nakreslil aktuálny vtip, ktorý ho preslávil až na "životnom prostredí" v Martine.
Ivan bol aj historickým objaviteľom "tajných ciest" Vladimíra Iljiča Lenina do Malých Karpát. Je pravda, že okrem nás diaľkoplazov o tom mnoho ľudí nevie. Najúchvatnejšie jeho cestu /Leninovu/ opísal v krátkom cestopise "S Leninom na Čele", keď celý príbeh sám oficiálne predniesol na vrchole Čela v Malých Karpatoch, na jednom DP, s čekistickou čiapkou na hlave a bustou Lenina v rukách.
Bolo by hriechom neodcitovať
aspoň pár viet z tohto príbehu:
"Prešli dolinou Hlboča, po modrej na poľanu
"Vlčárna" a odtiaľ skratkou k ústiu mohutného
žľabu. Tu prišla na Iljiča kríza. Chcel sa vrátiť, ale
A.Ujhászy, provianťák spolku, veľavravne potľapkal po
bachratej butilke a zahlásil, že treba vydržať, lebo
v neďalekom sedle bude podávaný prémiový halbáčik. Lenin
ožil a situáciu komentoval s úsmevom: "Čort adin, kak
ti menja peregovoril." Dnes spomínaný žľab na Iljičovu
počesť nesie názov – "Čertov žľab".
Pokračovali teda trasou, ktorú Lenin dobre poznal, veď tadiaľ
už šiel 5.6.1912. Tu v sedle, kde zelená značka odbočuje
doprava, si uvedomil, že ísť vpravo, by mu mohlo byť na
politbyre vytknuté ako pravá úchylka marxistického učenia,
a tak sa dal vľavo – teda tak ako dnes my. A po krátkom
strmom stúpaní zastal na Čele. Na Čele Malých Karpát, ale
i svetového proletariátu..."
A ešte jeden úryvok z ciest
V.I.L. v MK. Tentokrát epilog z jeho prvej cesty na Záruby:
"Tu by sa naša cesta za poznaním mohla skončiť.
Predsa však hlavou mi víria myšlienky a v duši sa usadil
nepokoj. Aké sú cesty revolucionárov plné náhod
a prekvapení. Stačí malá nepozornosť, malá VIA FALSA
a naše dejiny sa budú uberať úplne iným smerom. Položme si
otázku, čo sa mohlo stať, keby V.I.Lenin nemal spoľahlivú
buzolu zn.G.F.Knittel z roku 1693? Veď iba o 0,1 stupňa
severnej zemepisnej šírky od Móric hóffu stávala usadlosť
Políčko, kde gazdovala A.Čubirková, známa svojími činmi,
ktorými sa navždy zapísala do dejín našej kriminalistiky.
Čo keby bol Iljič v tú tmavú noc zaklopal na dvere o 2 km
ďalej, na dvere usadlosti Políčko? Čakal by ho mastný chleba
s cibuľou? Až človeka zamrazí..."
Takýchto recesistických udalostí bolo viacej. V posledných rokoch sa takéto akcie sústredovali hlavne na "Vianočný pochod", ktorý málokto a málokedy prežil "v zdraví"... Veď nečudo, keď tento pochod, hlavne na začiatku v prvých ročníkoch mal podmienku, že každý účastník musí mať so sebou horčicák, čím starší, tým vzácnejší... a samozrejme k tomu aj fľašu, aby mohol ponúknuť kamarátov. Trasy pochodu sa vymýšľali pravidelne u Bula. A tak sme šlapali z Častej, Serede, zo Sládkovičova, Dubovej, Majdánu, Šenkvíc, Senca, Naháča, Dolian a mnohých ďalších, ako aj napríklad tento rok z Dolných Orešian.
Keď sme pripravovali prvý ročník tohto pochodu, mnohí mali pripomienku k termínu pochodu. Ivan ich presvedčil veľmi jednoducho: "Poslednú sobotu pred Štedrým dňom už máte mať vyupratované, darčeky zabalené, napečené, kapra vo vani a treba si ísť "oddýchnuť" na pochod".
Bodka. A tento termím sa opakuje už po 16. krát.
Je pravdou aj to, že vďaka týmto "recesistickým pochodom", ktoré ako jediné mali opačný smer, resp. "odniekaľ do Trnavy", sme mali detailne prejdené celé široké okolie Trnavy, čo okrem nás asi máloktorí z Trnavčanov môžu povedať.
Jeho vtipy a karikatúry boli a sú všeobecne známe, ale na stránkach MKD po prvýkrát kreslil aj malokarpatské železničné staničky, MK chaty či obľúbené šenky. Ale najväčšiu radosť mal, keď sme mu raz na narodeniny /tuším to bolo k jeho šesťdesiatke/ dali upravenú kresbu od Petra Urbana - bol ňou jednoducho nadšený. A nielen on. Doteraz táto reprodukcia visí v klubovni TJ Tesla na nástenke.
Nakoniec pár jeho menej známych myšlienok: "My nemôžeme byť alkoholici, lebo my keď si vypijeme, tak alkohol tri dni nemôžeme ani cítiť. A alkoholik potrebuje piť každý deň...."
Keď nám nalieval kalíštek nezabudol vždy pripomenúť: "Alkohol v rukách lekára, je liekom".
Jeho obľúbená téma, okrem hôr, bola - ženy a erotika. Niečo na "okoštovku"a pripomenutie:
Na ceste z Marianky do Rače
Zistil som , že Joja má najvaččé
Nemestili sa mi do jednej dlane
Tak som si položil hlavu na ne.
Hlava ma bolí – boli tvrdé
Slovensko môže byť na ne hrdé....
Keď išiel Fero z Prieval na Plavecký Mikuláš
pýta sa Evičky "aké to gaťky máš?"
Keď som ja stretol na Majdáne horárku
ta mala zarezané tangá do jarku.
Čermáková lúka
radosť nám ponúka
môžeš si sadnúť na lavičku
môžeš si naliať borovičku
môžeš si ľahnúť nad Evičku
položiť telo na trávičku
a pospať sladko v tôni kríčku.
Voda tam vyteká z prameňa
prečo máš srdce z kameňa?
ideš si odľahčiť z mechúra
v lesíku stretneš Bahura.
Najvhodnejšie by bolo ukončiť spomienky jeho vyznaním Malým Karpatom:
"Neviem prečo, ale ten kúsok Malokarpatskej prírody ma očaril. Už cesta, ako zvoľna stúpa pod svahom, zjara pokrytá starým lístím, je plná očakávania. Zľava hlboké žľaby a rokliny, ktoré stúpajú k hlavnému hrebeňu. A zrazu sa z listnatého masívu Zárub smerom k Bukovej odkloní nevýrazná rozsocha, zalesnená borovicami, s malou vyhliadkou na svojom začiatku. Pred nami vody Bukovskej nádrže, Hrubý Kamenec, v diaľke ponad Bukovské kopanice sa v rannom opare strácajú Rozbehy. A čo mi nedá pokoj, sú zvetralé kamenné základy hneď pri ceste. Kto videl tú krásu aspoň raz, krásu, čo nám vnáša do duše pokoj a pohodu, tak určite mi dá zapravdu, že toto miesto je čarovné. A na tomto mieste by som sa stretol so všetkými kamarátmi, hoci o sto rokov!!!"
Trnava, december 2009, Peter Minárik
január 2010 - Malé Karpaty a okolie:
1.1.2010 NOVOROČNÉ
STRETNUTIE POD ROZHĽADŇOU VEĽKÁ HOMOLA
(piatok) Modranský turistický spolok
Trasa: pešo - individuálna
Stretnutie pod rozhľadňou na Veľkej Homoli je o 13.00 h.
Informácie: Ing. Anna Kováčová, Bratislavská ul. 11, 900 01 Modra,
tel.: 033-647 39 01, 0908-955 467, e-maul: mts.modra[zavináč]gmail.com
2.1.2010 ZIMNÁ 35-KA
29. ročník
(sobota) KST Limba turist Bratislava
Trasa: 35 km/900 m, 20 km/600 m
35 km: Zochova chata - Čertov kopec - Pezinská Baba - Biely Kríž - Vypálenisko - Rača
20 km: Zochova chata - Čertov kopec - Pezinská Baba - Tri kamenné kopce - Limbach
Štart: Zochova chata, zast.SAD, 9.00 h
Vedúci: Ing. Kurt Holm, Horná 3, 831 52 Bratislava, tel.: 0911-741 118
e-mail: kurt1943.holm[zavináč]gmail.com
9.1.2010 ZIMNÝ PRECHOD
POVAŽSKÝM INOVCOM 35. ročník
(sobota) KST ATÓM Jaslovské Bohunice
Trasa: 25 km/600 m
Nová Lehota - Bezovec - Sedlo pod Skalinami - Topolčiansky hrad - Uhrad - Čierny vrch - Nový majer - Dominova kopanica - Dastinská kyselka - Nová Lehota
Štart a cieľ: Bezovec, autob.zastávka, 9.00 h
Vedúci: Ing. Miroslav Herchl, tel.: 033-7742 404,
e-mail: miroslav.herchl[zavináč]gmail.com
16.1.2010 NEDRKOTAJ ZUBAMI,
ALE PREBERAJ NOHAMI 27. ročník
(sobota) OT TJ Iskra Matador Bratislava
Trasy: 46 km/1600 m, 35 km/600 m
46 km: Pezinok - Slnečné údolie - Limbach - Prepadlé - Košarisko - Borinka - Rača
35 km: Pezinok - Limbach - Prepadlé - Košarisko - Borinka - Rača
Štart: Pezinok, žel. st., 7.00 - 8.00 h
Vedúci: Štefan Sládeček, Haanova 44, 851 04 Bratislava
30.1.2010 ZIMNÝ VÝSTUP NA
KLENOVÚ 3. ročník
(sobota) Turistické združenie Dolný Lopašov
Trasa: pešo, bežky
Štart z ľubovoľného miesta, stretnutie na Klenovej pri poľovníckom posede na červenej značke medzi 11.30 a 12.30 h. POZOR: Z Lopašova je vyznačená nová oficiálna červená značka cez Klenovú na Brezovú-Dvoly (pozri www.turistickamapa.sk)
Vedúci: Ivan Šimna, tel.: 0948-033 972
Pašek, tel.: 0904-832 677
Laco Hornák, tel.: 0903-405 974
e-mail: simna[zavináč]pobox.sk, internet: turista.szm.sk
30.1.2010 TRIGONÁLA 17.
ročník
(sobota) TK Štart Bratislava
Trasa: pešo: 40, 30 km
40 km: Bratislava hl.st. - Slavín - Mlynská dolina - Lafranconi - Wolfsthal - Konigswarte - Kittsee - Pama - Deutsch Jahrndorf - Rajka - Čunovo
30 km: Kopčany - Kittsee - Pama - Deutsch Jahrndorf - Rajka - Čunovo
Štart: 40 km: Bratislava, hl.st., pod schodami Žabotova ul., 6.30 - 7.00 h
30 km: Petržalka, Kopčany, konečná MHD č.80, 8.30 - 9.00 h
Cieľ: Čunovo - pohostinstvo "U Mareka", do 18.00 h
Vedúci: Boris Ottmar, Lachova 16, 851 03 Bratislava, tel.: 0903-957 542
Mesačník MALOKARPATSKÝ DIAĽKOPLAZ vychádza ako zborník nezávislých prispievateľov s turistickou tématikou oblasti Malých Karpát a okolia, zameranou prevažne na diaľkovú pešiu turistiku. Za obsahovú náplň zodpovedá autor príspevku. Príspevky adresujte Petrovi Minárikovi alebo Pavlovi Šoulovi, prípadne iným osobám, ktoré bývajú s nimi v kontakte, priamo na diaľkových pochodoch organizovaných v Malých Karpatoch a okolí. Technická realizácia tohoto čísla: príprava textových podkladov - Peter Minárik, Pavol Šoula, konečná úprava textu - Pavol Šoula, príprava obrazovej náplne - Peter Minárik, distribúcia - Peter Minárik, Peter Obdržálek, Ľudovít Bahurinský. Kontakt - elektronická pošta: soula[zavináč]elf.stuba.sk. V elektronickej forme môžete časopis nájsť na internetovej adrese http://www.elf.stuba.sk/~soula/mkd.