október 2003
Naša Ostrá už po
mnohokrát...
Vrcholová kniha od októbra 2001 do
októbra 2002
Štyria odvážni turisti z Bánoviec si
vychutnali nádhernú cestu Juriášovou dolinou až sem na
divotvorné bralá Ostrej. Fúka silný južný vietor, svieti
príjemné jesenné slniečko a celý Turiec je zaliaty bielym
morom a to všetko zhora sleduje vyblednutý mesiac. Sprava
zaútočila trojica krkavcov - odolali sme. Končím lebo mi
vietor odfukuje písmenká.
7.10.2001 10.00 h
Len tak tak, som to prežila. Ale zato je tu
nádherný výhľad, ktorý len tak často nevidíte. Biela
perina pod nami pokrýva celý Turiec. Slnko praží ako v lete.
Len tak, tak sme to zvládli, aj to naše dvojmesačné embryo
14.10.2001 Reňuška
Roku pána 17.10.2001 sme sa tu znenazdajky
vyskytli. V pravú chvíľu na pravom mieste. Prišli sme, aby
sme odišli a ten krásny pocit nám navždy zostane v srdci.
Dúfame, že aj Vám...
17.10.2001 12.33.19 hod. Winco a kamaráti zo Sučian
Tak toto je môj prvý "vrchol" v
tomto mesiaci... Paťo
A môj posledný. Majo
Disko nikdy neješ sám. Na Ostrej ho jedli
štyria kamaráti.
Aj mesiac vyjde, aj vlky vyjdú...
"Bača, ako sa najrýchlejšie z Ostrej dostanem?"
"No, synak môj, keď za tebou pustím svojho
Dunča..."
Mala som sa tu dobre aj keď mi pomáhal ocko.
Mama zostala doma vraj variť obed, ale neviem či by to
dokázala vyliezť.
27.10.2001 Katka Čamajová 8 rokov
27.10.2001
Ivan, posielame Ti náš Dušičkový pozdrav do Tej Tvojej
diaľky, kde si nám v zime odišiel. Tu na Tvojom vrchole na
Teba spomíname. Kamaráti a rodina...
Nádherný slnečný deň, patrí celý nám.
Dávno Ti povedať chcem, že si bezchybná.
Dlhé vlasy, dotyky úst, prosím, radšej ma neopusť.
Kde nie si, je púšť.
18.11.2001 Peter Lomnický
Je tu veľmi veľa snehu, miestami aj dva
metre. Makačka - paráda
1.1.2002 Gallovci
Tak ako Himaláje majú svoju K2, tak aj Fatra
má svoju Ostrú. Pokorili sme ju !!! Vyšli sme ľavým rebrom
centrálneho žľabu. Bolo to lopoty.
2.2.2002
Výstup na vrchol Ostrej sa dá prirovnať na
prekonávanie veľkého strachu, hlavne cez tú dieru.
1.4.2002
Dva manželské páry dosiahli vrcholu po
preflámovanej a niektorí aj po premilovanej noci.
PS: Ivetka sa snažila zhodiť tú najväčšiu skalu - ale
bezúspešne - možno keď natrénuje - nabudúce! Peťo sa
snažil zhodiť tú opicu, ale tiež bezúspešne.
1.apríl 2002
Som tu a je mi FINE.
Keď tu prídete, tak sa zamyslíte, kde sú svetové strany.
Dokázali sme to. 21.4.2002
O desiatej hodine, po neznačenej trase vyšiel
na vrchol Ostrej, Turčiansky strmošlap. Všetko už bolo
napísané...
1.máj 2002
Zavri oči, sprav dva kroky doprava a nájdeš poklad. /Čičo.../
Počasie krásne, výhľad ešte krajší.
Ľudia kde všetci ste? Čo môže byť krajšie ako pohárik
borovičky v sobotu ráno na vrchole Ostrej.
4.5.2002 Miro, Mišo, Martin a Jožo
Krajšie ako pohárik borovičky je
fľaštička "Zlatého bažanta"!! Bol som tu aj ja
Roman a pár sliepok.
4.5.2002 Obyvatelia najkrajšej dediny v Európe a v celej
mliečnej dráhe Skýcov
A týmto svojím výstupom zdravím aj všetok
pracujúci ľud a s vďakou Váš nezamestnaný!!! Buď vždy
pripravený.
4.5.2002
Síce som sa sem vytrepala, ale ako zleziem
dolu - to zatiaľ netuším. Ja sa dám naviesť na každú
sprostosť. Neviete, existuje Fatranská horská služba?
8.5.2002 Janka z Partizánskeho
11.5.2002 11.36 h
Bolo krásne, ale zamračené
sme tu pri skale učupené.
Vyjedáme cukríky, "File" sliní ruksaky.
Slovensko získa v hokeji zlato,
možno sa dostaneme aj do NATO!
Aj keď zlato nezískame
zo striebra sa potešíme.
Naďa a Eva Mošovce
Krásne je žiť a životu sa smiať,
krásne je žiť a hory poznať.
Keď Ťa život nasere,
vyjdi si na Ostrú.
spoznaj tam priateľa
a choď trebárs aj na Tlstú
18.5.2002 Romana
Je tu krásne, kľud. Len keby tie muchy-kurvy,
tak neotravovali.
Keď nie sú muchy, zasa je vietor - no vyberiete si ???
16.6.2002 13.35 h Rasťo
Po Tlstej sme dnes zdolali aj Ostrú a ak nám
pán Boh dá sily, zdoláme aj doma starú.
22.6.2002 Turista z Patrizánskeho
Tu na vrchole Ostrej sme spečatili svoju
tajnú lásku.
22.6.2002 Janka a Marek
Prišla som sem až z Malaciek a je to super.
Poviem všetkým záhorákom, aké krásne je na druhej strane
Karpát. Určite sa sem vrátim.
3.7.2002 Anjel
Po žltej značke sme takmer vypľuli duše,
ale pomyslenie na krásny výhľad a skvelý pocit z vydareného
výletu nám naše duše priklincovali v tele. Je tu skutočne
krásne a sme radi, že naše dušičky sem nevyleteli bez
nás...
10.7.2002 Jozef, Katka a ich dcéra Katarína
Z Ostrej vidieť do dediny
no nevidno až do Číny.
Vidím komín Martinský,
no nevidím Žilinský.
12.7.2002 Vlčiak mladší
Mobil tu píska, riťou mi stíska, vy ste to
ešte neskúsili?
Príďte sem na Ostrú a uvidíte čo tu všetko zažijete.
Orange sa tu nechytá - nemá signál, zato Eurotel je cool...
Budúcnosť je jasná, budúcnosť je ...
14.7.2002 Jaro
Chtěl bych tu píchat! Příšte si dovedu
nějakou hezkou holku i kameru a pak si tady uděláme BETA-verzi
pornofilmu. Nechám si vykouřiť a pak ji udělám vodzadu na
stojáka. Ostrá je super kopeček - má sex jak udělanej.
30.7.2002 Krištof z Hradce Králové.
4.augusta je tiež super počasie, nič zvláštne tu nerastie, len tá moja žena samorast. Keď dožijem 60-tku, tak sa sem vrátim.
Řekla jsem si dole, že když tohle vylezu,
budu mít jedno přání, které se musí splnit!!!
Ať si Martin vybere mě!!! Jestli se to splní, tak sem
příště vylezeme spolu.
6.8.2002 Míša z Prahy
Tak toto je zvláštní a osobitý druh
galejí. Celé ty modřiny mi udělali radosť. Není to sado -
maso?
21.8.2002 Milda Letovice
Slnko svieti, vietor fúka a akurát jem makovo
- orechový koláč od mamičky. Odkaz pre budúce generácie:
Milujte sa a robte druhým to, čo chcete, aby robili oni Vám!
Chlapci, nehádajte sa
Peťo, Banská Bystrica
Nefoťtesasmedvedompotomjeagresívny. To s tým medveďom je fakt. Vôbec nie je fotogenický.
Vyšlo nadherné počasie. Nie je to tým, že
dnes je Deň baníkov a energetikov?
1.10.2002
Hmla predo mnou, hmla za mnou, ale je to
prekrásne, aj keď hovno vidím.
28.9.2002 Hanka a Miloš
Štatistika:
október 2002 | 258 | turistov | |
november 2002 | 80 | ||
december 2002 | 0 | ani noha!!! Žiadny zápis, dokonca ani na Silvestra. | |
január 2003 | 12 | ||
február 2003 | 14 | ||
marec 2003 | 99 | ||
apríl 2003 | 179 | ||
máj 2003 | 356 | ||
jún 2003 | 177 | ||
júl 2003 | 335 | ||
august 2003 | 297 | ||
september 2003 | 93 | ||
spolu za rok: | 1900 | turistov |
Národnosti:
Slováci, Česi, Nemci, Maďari, Poliaci, Rusi, Ukrajinci,
Gruzínci, Francúzi, Východniari a Záhoráci.
Štatistiku vrcholovej knihy spracoval Peter Minárik
Zrušené lesné úzkorozchodky a priemyselná lanovka juhozápadu Malých Karpát
Po ich stopách sme uskutočnili pochod, ktorý sa zameral na oboznámenie sa s históriou, ale i súčasnosťou zrušených železničných vlečiek a tratí na juhozápade Malých Karpát. Akcia sa konala v dňoch 19.-20.októbra 2002.
Sobota 19.10.
Účastníci podujatia sa stretli v osobnom vláčiku Zohor - Lozorno, ktorý, ďalej pokračuje do Plaveckého Mikuláša. Všetci účastníci po vystúpení z vlaku v Lozorne získavajú sprievodný materiál, kde je celá história lesnej železničnej úzkokoľajnej trate Lozorno - Rusniaky - Košariská - Prepadlé - Volhovisko.
Začiatok akcie nezačína dobre, rozpršalo sa. Vyberáme pláštenky a začíname naše putovanie. Ideme popri trati Lozorno - Plavecký Mikuláš /dnes už taktiež zrušená/ asi jeden km. Sledujeme normálne rozchodnú vlečku na pílu. Pretože súčasná píla je oplotená, musíme obísť celý areál po poľnej a neskôr miestnej komunikácii. Z píly bola vedená úzkorozchodná lesná železnička. Úzkorozchodka viedla asi 1 km vedľa štátnej cesty a po jej prekrížení už pokračovala lesmi k horárni Rusniaky. Od horárne je teleso trate vedené vedľa súčasnej asfaltovej cesty. Na telese trate bolo urobené viacero priepustov a mostíkov cez potoky. Trať na viacerých miestach križuje cesta. Približne 1 km od vodnej nádrže Lipníky na ľavú stranu do údolia pod Banskou viedla 1,5 km odbočka. Na jej konci sme našli stopy po banskej činnosti. Je pravdepodobné, že táto úzkokoľajka slúžila aj pre voľakedajších baníkov. Vraciame sa späť na hlavnú trasu. Medzitým prestalo pršať. Bývalé teleso trate je prerušené vodnou nádržou Lipníky, ktorá je postavená na Suchom potoku. 1 km za nádržou sa nám zase ukazuje pokračovanie telesa trate. Pri ďalšej vodnej nádrži sa občerstvujeme. Teleso trate stúpa pozdĺž cesty. V doline bola vedľa potoka vedená ďalšia odbočka, ktorá je dlhá približne dva kilometre. Hlavná trasa vchádza do obory. Plot a brána obory je postavená z koľajničiek zo začiatku 20.storočia. Teda faktický dôkaz existencie železničky. Trať je v tomto úseku vedená spočiatku na terase a neskôr v hlbokom záreze. Ako by to u nás bolo, keby takýto pekný úsek nebol niečím spestrený, tu je to starým, hrdzou rozožratým autobusom. To je neklamný znak, že civilizácia sa blíží. To už prichádzame k rekreačnej oblasti Košiarisko. Trať pokračuje ešte asi kilometer smerom do údolia Prepadlé. Tu bolo nákladisko a úvrať. Pôvodne sme si chceli urobiť zachádzku k jaskyni Veľké Prepadlé, ale bolo po silnom daždi a v okolí sa ťažilo drevo, terén bol veľmi ťažko prechodný, preto sme sa tohto zámeru vzdali. Pokračujeme po telese trati úvrate, ideme ponad reštauráciu Cementárka a neskôr ponad ďalšie chaty až do svahu Volhovisko. Prichádzame na miesto začiatku úvrate č.2. Dostali sme sa až k polovníckej chatke. Kúsok za ňou teleso trate končí a tak následne traverzom schádzame k modrej TZ Svätý Jur - Košiarisko - Stupava. Po nej ideme na Košiarisko, kde máme v podnikovej chate zabezpečené ubytovanie.
V sobotu sme prešli 24 km s prevýšením 350 metrov. Počasie bolo nepríjemné, dážď a prehánky, vietor, teplota max. 12 stupňov C.
Nedeľa 20.10.2003
Dnes sa počasie omnoho zlepšilo. Vstali sme do slnečného rána. To sa človeku hneď pridá na nálade. Zo začiatku ideme po asfaltovej ceste a zároveň zelenej TZ Limbach - Košiarisko - Medené Hámre - Rača. Po chvíli prichádzame k zrušenému lomu. V spodnej časti sa nachádzajú zbytky zašlej slávy, stavebné objekty /drviče, trafostanica, dolná stanica lanovky a ďalšie/. Pretože tieto objekty sú momentálne v súkromnom vlastníctve, sme nútení pokračovať ďalej po ceste, bez bližšieho si prezretia stanice lanovky. Pri vodárni ZSVaK odbočujeme vpravo a potokom vystupujeme k oceľovému lanu. Dostávame sa k hornej hrane lanovej dráhy. Nachádzame betónové pätky a zbytky rôznych lán, ale aj zabudnuté súčasti konzol. Schádzame naspäť do údolia potoka a stúpame na protisvah. Tu nachádzame základy uhlovej stanice ako aj zvyšky drevených stavieb tejto stanice. Na ľavej strane sú zvyšky stĺpov telefónneho vedenia a pravú stranu lemuje porozsýpaný kameň, ktorý vypadával z vozíkov v priebehu jazdy. Je ho tu hodne. Pokračujeme v ceste popod bývalými stĺpmi lanovej dráhy. Sem-tam nachádzame starý zhrdzavený vozík, zbytky lán a kopu neidentifikovaného železného materiálu. Lanovka pokračuje popod hradom Pajštún a tu ide skoro vodorovne. Za ním začína klesať. Terén je v týchto miestach neprechodný a preto asi 300 metrový úsek obchádzame po lesných chodníčkoch. Po prudkom klesaní sa dostávame do starého lomu. Na jeho okraji sú základy koncovej stanice lanovky a uhlovej stanice lanovky. Neskôr pokračovala cez lokalitu Obora až na vrchol Novej Hory. Odtiaľ bola lanovka vedená na Noviny. Trasa pokračovala cez štátnu cestu Stupava - Malacky. Našli sme zvyšok ochranného premostenia. V trase lanovky je už zástavba rodinných domov, takže sme to boli nútení obísť. Následne trasa lanovky viedla cez polia do hliniska Žabiareň. Po zrušení lanovky boli základové pätky rozstrielané a úplne odstránené. V plnej sláve lanovka pokračovala cez terajší areál betonárky až cementárne. Tá je tiež zrušená. Bola postavená nová výkonnejšia, ale o kus ďalej.
V Stupave v reštaurácii "U Maroša" obedujeme. Po dobrom obede si ešte ideme pozrieť zrušenú železničnú stanicu. Napojenie vlečky cementárne už nie je. Pokračujeme však ďalej až po zastávku Devínske Jazero. Tu sa naše putovanie končí. Dnes sme prešli 27 km a asi 580 m prevýšenia.
Jozef Karovič
Hrady “Českej cesty”
Ľuboš Vodička (14.6.2001)
Dobrovodský hrad, dobre utajená krása
Naozaj to nepreháňam! Hrad pri obci Dobrá Voda je skutočne dobre utajený. Na rozdiel od už popisovaných hradov je dokonale ukrytý v lese (konkurovať mu môže len Biely kameň pri Sv. Jure). V tej svojej lesnej scenérii je tak krásny, že keď som ho uvidel, začal som rozvíjať teórie o úžasnosti hier inšpirovaných stredovekom, ktoré by sa dali hrať v jeho okolí. Jednoducho, bol pre mňa prekvapením.
Hrad postavili asi v 13. storočí. Písomná zmienka o ňom je z roku 1316. Ide o ranogotickú pevnosť s jednoduchým poschodovým palácom ukončeným po oboch stranách hranolovými vežami. Obranu zabezpečovala polygonálna bašta. Jej čelná stena sa veľmi pekne zachovala. Zaujímavosťou hradu bolo jeho hospodárske zázemie, spomína sa, že hrad mal dokonca aj vlastný mlyn. V roku 1762 vyhorel a postupne spustol.
Prístupové cesty: najjednoduchšie z obce Dobrá Voda po červenej značke pomerne ostrým stúpaním. Iná možnosť je absolvovať príjemnú hrebeňovku z Brezovej pod Bradlom (pozriete si Bradlo, vrátite sa do mestečka a vyrazíte na novú cestu) po červenej značke. Cesta trvá skoro 4 hodiny. Pozor, k hradu vedie tvarová značka znázorňujúca hrad. Od odbočky k hradu je to asi 10 minút. Cesta vhodná aj pre horských cyklistov. Mapa č.129 Malé Karpaty Bradlo vydavateľstva VKÚ Harmanec.
Korlátko, najdostupnejší hrad v Malých Karpatoch
V prvom rade je toto skutočne ten posledný hrad a je to naozaj hrad, ktorý sa môže pýšiť, že k nemu nevedie žiadna strmá cesta a super namáhavý výstup. Aby nebolo všetko také jednoduché, toto tvrdenie sa vzťahuje len k jeho polohe k obci Rozbehy, do katastra ktorej patrí. Dostať sa do Rozbehov už také jednoduché nie je.
Hrad sa po prvýkrát spomína v roku 1289 ako majetok akéhosi Uhrína. Z ostatných majiteľov zaujme Matúš Čák Trenčiansky, ktorý ho mal v držbe na začiatku 14. storočia. Prišiel oň po bitke s Karolom I. Róbertom v roku 1321. S tým Karolom Róbertom, ktorý povýšil význam “Českej cesty”. Od 18. storočia hrad postupne zaniká.
Prístupové cesty: veľmi príjemná je cesta z Jablonice (začať môžete na železničnej alebo autobusovej stanici) po žltej značke. Na hrad to trvá niečo málo cez dve hodiny a ide o prechádzku krásnym kopaničiarskym krajom. Znepríjemniť ju môže chvíľami zlé značkovanie. Preto zopár upozornení. V Jablonici pôjdete popri cestnom ťahu smerom na Rohožník. Keď opustíte obec, pokračujete po hradskej vedúcej vedľa železničnej trate. Žiadny chodník, takmer žiadne žlté značky. Od jazdeckej chovnej stanice vystupujete v priamom smere cez pole na hrebeň.
Rozbehy, cieľ vašej cesty, je dedina, ktorú uvidíte po pravej strane. Vpravo sa bude stále stáčať vaša cesta. Z hradu je ideálne pokračovať po žltej do obce Prievaly, kde ukončíte cestu (priamo pri hostinci a potravinách). Mapy č.128 Malé Karpaty Záruby a č.129 Malé Karpaty Bradlo VKÚ Harmanec. Opäť cesta vhodná pre horských cyklistov. Pre vašu zaujímavosť: asi 50 metrov od hradu je turistická chata Korlátka, ktorú si môžu prenajať skupiny aspoň 20 ľudí (tel.: 0905 953 027, 034/6589 323, 6510 923).
prevzaté z www.inzine.sk, pripravil Pavol Šoula
Apartmán z paleolitu:
Čertova pec
Ľuboš Vodička (25.9.2003)
Predstavte si archeológa s rukami plnými dynamitových náloží. Šialená predstava? Nie! Takto nastupovali do práce v rokoch 1942, 1949 a od roku 1958 do roku 1961 najskôr Lothar F. Zotz a František Prošek, neskôr Juraj Bárta. Pri prieskume Čertovej pece v južnej časti Považského Inovca, asi tri kilometre od dedinky Radošina, im nič iné ani neostávalo. Silné mrazy sa postarali o zrútenie časti kamenného stropu jaskyne. Len odstrel balvanov mohol dovoliť prieskumníkom odkryť sídlisko pračloveka, staré asi 70 000 rokov. A za to už tých pár náloží dynamitu určite stálo.
Čertova pec je prakticky skalný tunel v asi dvanásť metrov vysokom vápencovom brale. Leží pár metrov nad úrovňou potoka Malý jarok a “hlavný” vchod má tvar široko otvorenej brány, od ktorého sa strop pomaly znižuje k zadnému, nižšiemu a užšiemu otvoru. Dĺžka chodby jaskyne dosahuje 27 metrov a najširšia časť má dobrých 6 metrov. Hoci je jaskyňa dostatočne pohodlná a svetlo do nej preniká nielen vchodmi, ale aj akýmsi skalným oknom, slúžila zväčša len ako prechodné ubytovanie v časoch nepohody. Prví obyvatelia jej pohodlie vyskúšali v období stredného paleolitu. Zaujímavé je, že v tých časoch bolo dno jaskyne nižšie o päť metrov.
Najhlbšie nájdené nálezy v sondách hlbokých až šesť metrov dokázali, že toto bývanie využívali najstarší obyvatelia Slovenska. Našlo sa po nich zopár kamenných driapadiel, vrtákov, hrotov. Dostatočný dôkaz o ich prítomnosti. Atraktívnejšie nálezy sú z mladších vrstiev. Napríklad lastúry treťohorných ulitníkov, používané v staršej dobe kamennej na výrobu ozdobných náhrdelníkov. Šperkárska dielňa so svojimi odpadkami a stopami po prerušovanej práci potvrdila predpoklad, že jaskyňa slúžila len ako prechodné ubytovanie. Uhlíky z ohniska, ktorými si prikurovali pravekí umelci, dali možnosť určiť čas ich tvorivej činnosti. Vek nájdených umeleckých diel je približne 38 320 rokov (možná diferencia plus-mínus 2500 rokov).
Mladšia doba kamenná bola svedkom krvavých obradov. Polámané ľudské kosti by mohli rozprávať o zabudnutých kultových obradoch, ktorých súčasťou bola konzumácia ľudských obetí. Iný čas, iný mrav. Domáci si bezpochyby pochutnali aj na skutočných kulinárskych lahôdkach: jaskynných medveďoch, prakoňoch, srstnatých nosorožcoch, vlkoch, bizónoch, mamutoch, líškach, jaskynných hyenách. Po všetkých týchto zástupcoch fauny doby ľadovej sa našli stopy. Zaujímavé je, že výhodná poloha jaskyne v priesmyku cez Inovec bývala využívaná ešte aj v stredoveku. Aj naši relatívne neveľmi vzdialení predkovia tu zanechali po sebe pamiatky.
Nájsť a navštíviť Čertovu pec nie je žiaden problém. Stačí sa dostať na cestu spájajúcu Piešťany s Radošinou a podľa druhu dopravného prostriedku buď vystúpite z autobusu alebo zaparkujete auto pri motoreste Čertova pec. Jaskyňa je vzdialená od parkoviska asi 200 metrov a vedie k nej upravený asfaltový chodník.
Tí, ktorí sa rozhodnú na tomto mieste fotiť, môžu byť potešení výhľadmi z jaskyne smerom von na okolité stromy. Najmä na jeseň a v zime so snehovou pokrývkou sa núka možnosť nafotiť pekné náladové obrázky. Tip pre peších turistov je neveľmi vzdialený, ale o dobrých pár desiatok metrov vyššie položený hrebeň Považského Inovca. Tým vedie niekoľko diaľkových turistických chodníkov.
prebraté z www.inzine.sk, pripravil Pavol Šoula
Po našom Slovensku
Poľany Slovenska - ČUNTAVA
Čuntava - je rozsiahla poľana nachádzajúca sa v Slovenskom Rudohorí, v nadmorskej výške 1111 m n.m. Je spojnicou medzi dolinou Horného Hrona a Horného Gemera. Atraktívnosť jej polohy zvyšuje aj blízkosť severozápadnej časti Slovenského Raja a Nízkych Tatier - časti Kráľovej hole.
Kedysi dávno viedla cez poľanu stará poštová cesta z Pohronia do Dobšinej. Dnes vedie do Dobšinej spevnená poľná cesta III.triedy, ktorá ide pozdĺž Dobšinského potoka. Poľana leží medzi vrchmi Trsteník /1390 m/ a Ondrejisko /1270 m/.
Čuntava je križovatkou turistických značkovaných chodníkov. Cez sedlo Besník sa dostanete po červenej Štefánikovej magistrále do Telgártu /bývalé Švermovo/, odkiaľ po nej môžete pokračovať na vrchol Kráľovej hole /1948 m/. Opačným smerom sa môžete dostať na Dobšinský kopec, odkiaľ je na skok k priehrade Dedinky. Ak z tejto červenej značky odbočíte pod Hanisejom na modrú značku č.2830, dostanete sa k svetoznámej Dobšinskej ľadovej jaskyni. Modrou značkou č.2835 sa dá dostať na vrchol Stolice /1476 m/.
Na Čuntave sú tri súkromné chaty a jedna turistická chata, ktorá sa volá RITA. Patrí Klubu Slovenských Turistov Dobšiná a je celoročne prevádzkovaná a obsadzovaná na dohodnutú objednávku.
Jej kapacita je 30 miest /1x10, 2x3, 2x4, 1x6/. Jeden nocľah v roku 2003 stojí 70 Sk,-. Pobyt je možné si objednať u predsedu Klubu, pána Gejzu Plichtu, na tel.č. 0907 / 529 345 alebo u chatára Františka Šmelka na tel.č.: 0907 / 274 795. Keďže chata je v celom období permanentne vyťažená, prípadní záujemcovia sa musia s objednávkou poponáhľať. Poľana je zaujímavá pre turistov vyhľadávajúcich kľud, ticho a možnosť zberu lesných plodov.
September 2003, Ján Krištof
Vajnorské milosci
Končiace sa leto zúfalo tlačilo ortuť teplomera nahor, vinič vädol a svahy malokarpatských lesov akosi predčasne žltli a zosychali. Aj moje telo bolo malátne a duša zbavená štipky fantázie. Navyše sa končili prázdniny a tak sa ani nečudujme, že sa mi do ničoho nechcelo. Sedel som pri mojom letnom pití /nehádajte, víno to nebolo!/ a z jalových úvah ma oslobodil "toreádor" môjho mobilu. Volala Jarka a navrhla mi prekoštovať zopár bielych vín, ktoré ide fľaškovať. Potešilo ma to, hneď som ožil...
Na druhý deň ráno som bol už vo vajnorskej pivnici. Je to už len jedna z mála družstevných pivníc, kde sa ešte napijete dobrého vína. V tých ostatných družstevných sa ho nenapijete, nie že by nebolo dobré, tam jednoducho už vína niet... Jarka je moja dobrá kamarátka a okrem toho je agronómka a pivničná vo Vajnoroch už pekných pár liet. Je to navyše jediná slovenská pivničná, ktorá má dva akademické tituly a hádam jediná naša praktická vedkyňa, ktorá sa celý deň pohybuje v montérkach. Jarka sa viniču a vínu oddáva, miluje ho, ale hlavne rozumie mu. Hneď na počiatku koštovky nás rozveselil Frohlichov silván. Išlo o klon "veselého" šľachtiteľa, ktorý voňal po zelených paradajkách a jeho chuť bola ihravá, harmonická, plná. Ak sa k nemu raz dostanete, určite Vám z neho nebude smutno! Rakúsky klon vajnorského Veltlínskeho zeleného z honu Saunigle bol ešte príťažlivejší. Víno voňalo lesnými bylinkami a jeho chuť bola plná zelených mandlí. Rizling rýnsky z honu Cukerštorf bol od toho originálneho rýnskeho na nerozoznanie. Voňal po lipovom kvete a v chuti bol tajomne terpénový. Nebolo pochýb, "ryňák" je kráľovská biela odroda!
Vajnorský sauvignon voňal po broskyniach. Akoby aj nie, pochádza z honu Hofre, kde podnes kvitnú a dozrievajú desiatky stromov vinohradníckych broskýň. Po "siviňóne" akože inak, nasledoval tramín. Evokoval vo mne spomienky na Alsasko... Ale tento voňal po lupienkoch bielych ruží a chutil po škorici a korení kari.
Tramínom sa zvyčajne degustácia bielych vín končí. To "zvyčajne" však vo Vajnoroch neplatí. Vo Vajnoroch sa končí degustácia bielych vín tzv.feťáskou, správne napísané odrodou Feteasca regala. Feťáska nie je bez ocáska, hovoria znalci. Je to obdivuhodná rumunská odroda, ktorá poskytuje decentne voňavé a extraktívne vína s "dlhým chvostíkom". Tá Vajnorská z honu Homboty je navyše plná vôní a chutí tropického ovocia. Chlipkali sme z nej jeden pohárik za druhým a zahryzovali k nej vajnorské boží milosci. Tie boli pripravené podľa receptu Albíny Brúderovej z jej kuchárskej knižky z roku 1934. A kto chce ich skúsiť pripraviť, tu je jej recept:
- Rezancové cesto /kilo hladkej múky, 15 dkg masla, tri vajíčka, štyri lyžice mlieka, štyri lyžice vína/ vyvaľkáme, narežte na rezance 10x0,5 cm, pospletajte ich ako vrkoč a vysmažte na rozpálenej masti a posypte škoricovým cukrom. K vínu ako stvorené....
Fedor Malík
Ako a čo sa chlastá u našich západných susedov
Každý dobre vie, že naši západní susedia sú Česi a Moraváci. Chlastanie v Čechách sa tu delí na dve skupiny: pivo a tvrdý alkohol.
Začnime pivom. Nenadarmo sa hovorí, pivo je v Čechách druhý chlieb. A keby nebolo tvrdej bavorskej konkurencie, tak na svete sú samozrejme úplná jednotka. Pivovarníctvo sa v Čechách vyvinulo v živnosť z domácej výroby, ktorá sa traduje od nepamäti. K mohutnému vývoju dospelo v momente, keď českí králi zakladali mestá a udeľovali mešťanom mnohé výsady, okrem iného právo na výrobu sladu a varenie piva a hlavne právo míle, ktoré zaručovali exkluzivitu. Takéto právo udelil panovník Malej Strane už v roku 1330, Starému Mestu v roku 1341 a Novému v roku 1383. Už o dva roky neskôr ale dostali mešťania prvý podraz, keď kráľ Václav IV. dovolil dovážať do Prahy pivo žitavské a svídnické. Začali nekonečné ťahanice, ktoré vlastne skončili až v roku 1788, kedy dvorský dekrét dovolil odoberať pivo odkiaľkoľvek.
Slávne bolo pivo pražské, opavské, žatecké, budejovické, rokycanské, ale vôbec najslávnejšie bolo pivo rakovnícke.
Pivo sa varilo pšeničné /biele/ a jačmenné /červené/, obe vrchným kvasením. V polovici 18.storočia, kedy v pražských mestách využívalo svoje varečné práva 128 domov, už ale pšeničné pivo z Prahy vymizlo. Ostatne v 18.storočí pivovarníctvo bolo na ústupe, nakoľko bola veľká bieda a veľké dane.
Pritom sa pivo /a rovnako tak i víno/ popíjalo i k raňajkám, robila sa tzv.pivová polievka, pili ho rovnako ako aj víno i deti. Ostatne Ottov slovník náučný k tomu hovorí: "Tých nápojov píjavali naši predkovia pri rozmanitých príležitostiach nemierne. Pričiňovala k tomu najskôr strava, z veľkej miery silno korenená, a potom blahobyt k bujnosti pobádajúci a možno aj i príklad nemeckých susedov. Na národe českom a nemeckom najlepšie sa ukazuje, že mnohí za jeden deň hanebne prepijú viac, než za celý týždeň môžu zarobiť. Takto hovorí kazateľ Rešel v 16.storočí".
Ale prišli lepšie časy a na prelome 18. a 19.storočia sa u nás začalo variť pivo novým spôsobom, tzv.spodným kvasením. Ale až v 50-tych rokoch 19.storočia si tzv. bavorské pivo prerazilo cestu. Roku 1841, teda rok pred založením slávneho plzenského mešťanského pivovaru, bolo v Čechách 1052 pivovarov, ktoré uvarili bezmála dva milióny hektolitrov piva. V roku 1874 bolo už len 804 pivovarov a všetky do jedného prešli va varebie piva už len na "spodný spôsob". V roku 1890 presiahol stav šesť miliónov hektolitrov, najviac vtedy vyrábal mešťanský pivovar v Plzni - 440 tisíc hektolitrov. Potom akciový v Plzni, dnes známy značkou Gambrinus 200 tisíc hektolitrov, potom nasledoval Smíchovský akciový pivovar /150 tisíc hl/ a Nuselský /90 tisíc hl/. V Prahe sa dohromady vyrobilo 290 tisíc hl. Zatiaľ čo v roku 1850 pripadlo na jedného obyvateľa 50 litorv piva, v roku 1890 to už bolo 100 litrov.
Fifík
Machovka - "židovská čerešnička" - kvet jesene
Akoby si ich človek mohol nevšimnúť, keď v jesenných časoch na záhradách, priekopách a rumoviskách žiaria ako lampióniky? Volajú ich aj židovské čerešničky, lebo zašpicatený kalich pripomína pokrývku hlavy, akú v stredoveku nosili ortodoxní židia a vo vnútri sa ukrýva lesklý okrúhly červený plod podobný čerešni.
"Židovské čerešničky" môžu byť nápadnou a príťažlivou dekoráciou v bytoch a chalupách. Ľahko sa sušia a nestrácajú farbu ani tvar.
Botanici túto rastlinu nazvali "machovka", po latinsky Physalis alkekengi /Physalis znamená mechúrik/. Plody tejto pomarančovo sfarbenej rastliny nielenže mechúrik pripomínajú, ale ho aj liečia, blahodarne pôsobia pri chorobách močového mechúra, obličiek a dny.
Existuje vyše sto druhov tejto rastliny a väčšina má pôvod v Južnej Amerike. Pred dvesto rokmi ich z pohoria Ánd priviezli námorníci do Južnej Afriky a odtiaľ sa dostali do Európy. Je to mimoriadne húževnatá, životaschopná rastlina a rozmnožuje sa takmer ako burina. Plody dozrievajú na jeseň a na koreni vydržia až do zimy.
Čerešničky ukryté v mechúrikovom obale majú príjemnú sladkokyslú chuť. Plody sú o priemere štyri centimetre úplne uzatvorené v nafúknutom kalichu.
Surovými sa ozdobujú ovocné šaláty a je z nich aj výborný džem. Obsahujú veľa vitamínu C, kyselinu citrónovú a jablkovú. Vitamín A im nielenže dodáva jasnú oranžovú farbu, ale obsahuje aj ochranné látky, ktorých nedostatok v organizme sa prejavuje zápalom slizníc. Odborníci odporúčajú užívať v rámci prevencie kvapky pripravené z týchto plodov.
Recept je ľahký:
Rozdrvíme ich, zalejeme 45% liehom, prikryté ich necháme tri týždne vyluhovať. Potom zmes prepasírujeme a precedíme. Užíva sa 15 až 25 kvapiek denne pred jedlom.
Ale pozor, nakoľko rastlina patrí do čeľade ľuľkovitých, nabáda sa k opatrnosti pri manipulácii s ňou.Totiž všetky časti rastliny okrem bobuľ sú jedovaté !!!
Na záhradkách sa začala pestovať dovezená machovka peruánska /Psysalis peruviana L./ alebo aj iné nové druhy.
Eva Stušková
Zoznam účastníkov Pochodu
ŠPCH na 19. ročníku
(rok 2003)
1. Bada Peter | Trnava | 1940 | 100 | SD2003 |
2. Brešťanský Peter | Bánovce nad Bebr. | 100 | SD2003 | |
3. Drinka Štefan | Senica | 100 | ||
4. Čapoš Peter | Piešťany | 1956 | 100 | SD2003 |
5. Gráč Milan | 100 | |||
6. Greguš Dalibor | Krizovany | 1977 | 100 | SD2003 |
7. Groman Peter | Trnava | 1959 | 100 | SD2003 |
8. Hanuš Jaroslav | Nitra | 1932 | 100 | SD2003 |
9. Herceg Pavol | Bíňovce | 1953 | 100 | |
10. Indrišek Imro | Trnava | 51 | ||
11. Jančík Ondrej | Trnava | 1942 | 100 | |
12. Javorský Vlado | Bratislava | 51 | ||
13. Javorská Zuzana | Bratislava | 51 | ||
14. Ješko Vladimír | Bratislava | 51 | ||
15. Klokner Melo | Bratislava | 1932 | 100 | SD2003 |
16. Kuchárek Miloš | Malacky | 51 | ||
17. Lietavec Miro | Špačince | 1960 | 100 | SD2003 |
18. Lietavec Ondrej | Špačince | 1985 | 100 | |
19. Mikušovič Zdeno | Senica | 100 | ||
20. Nižnan Ivan | Bratislava | 1945 | 100 | SD2003 |
21. Neuzil Miro | Malacky | 51 | ||
22. Páchnik Ctibor | 100 | SD2003 | ||
23. Parcer Ján | Prievidza | 1923 | 100 | SD2003 |
24. Porubanec Cyril | Bratislava | 100 | SD2003 | |
25. Pristach Ján | Bánovce nad Bebr. | 100 | SD2003 | |
26. Pristachová Zuzana | Bánovce nad Bebr. | 100 | ||
27. Sasák Jaromír | Osuské | 1951 | 100 | SD2003 |
28. Sloboda Radovan | Trnava | 51 | ||
29. Srnka Pavol | Trnava | 1944 | 100 | |
30. Suran Július | Tlmače | 1940 | 100 | SD2003 |
31. Šoula Pavol | Bratislava | 1954 | 100 | SD2003 |
32. Šulek Karol | Trnava | 1950 | 100 | SD2003 |
33. Šuran Martin | 1981 | 100 | SD2003 | |
34. Trebichalský Peter | Trnava | 100 | SD2003 | |
35. Valach Peter | Bratislava | 1951 | 100 | SD2003 |
36. Vŕbik Miroslav | Svätý Jur | 51 | ||
37. Zuščík František | Trnava | 1973 | 100 | SD2003 |
Cyklo: Jozef Behúl, Ladislav Duboš, Hlávek Peter, Hláveková Blazena, Hraško Štefan, Kučavík Michal, Kučavík Vladimír, Velicsányi Ladislav
Záver: Pochodu ŠPCH sa zúčastnilo 37 turistov, z ktorých 29 absolvovalo celú 100 km trasu a 8 turistov 51 km trasu. 18 turistov z tých 29 bolo aj na zozname kandidátov na Superdiaľkoplaza 2003
Pavol Nádaský
Bez komentára
Z príležitosti 10.výročia od prvej reklamácie nesprávnej evidencie počtu účastí na T-100 uvádzam správne počty a údaje:
1. 1983 100 km 2. 1987 100 km 3. 1988 100 km 4. 1989 100 km 5. 1990 100 km 6. 1991 37 km 7. 1992 75 km 8. 1993 100 km
9. 1995 100 km 10. 1996 100 km 11. 1997 100 km 12. 1998 100 km 13. 2000 100 km 14. 2001 100 km 15. 2002 100 km 16. 2003 100 km
Uvedené údaje môžem doložiť dokladmi.
Verím, že v tomto jubilejnom reklamačnom roku dôjde aspoň k prísľubu k oprave (aj keď v niektorej ďalšej štatistike to bude opäť po starom). V balíčku posielam gumu a tužku na vykonanie opravy.
Tento list zasielam aj do TV redakcií pravidelných relácií:
Markíza - Lampáreň
JOJ - Črepiny
PRO7 - Vtipné je vtipné
Nova - Tele-tele
Markíza - Liga majstrov
ČT2 - Četnícke humoresky
a
Biely dom - Úrad pre svetovú spravodlivosť.
Ivan Nižnan, Tesla Bratislava
Súťaž SUPERDIAĽKOPLAZ
MALÝCH KARPÁT
1997 - 2003
Súťaž spočíva v povinnosti prejsť 3 stokilometrové diaľkové pochody v roku v oblasti Malých Karpát. Vznikla z iniciatívy organizátorov 100 km diaľkových pochodov organizovaných v tejto oblasti. Do súťaže sú zahrnuté absolvovania 100-kilometrových trás na týchto diaľkových pochodoch:
Trnavská 100-ka - Klub turistov a diaľkoplazov Trnava
2 x 50 a dosť - TJ Tesla Bratislava
Pochod ŠPCH - KST ŠPCH Špačince
Od doby vzniku súťaže (od roku 1997)
výsledková listina vyzerá nasledovne:
(Tabuľka je zoradená podľa abecedy
podľa mien účastníkov)
Meno účastníka | Bydlisko / tur.oddiel | 1997 | 1998 | 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | počet titulov |
Babor Karol | Bratislava | ano | 1 | ||||||
Bada Peter | Skloplast Trnava | ano | ano | ano | ano | ano | ano | 6 | |
Baláž Ján | Hlohovec | ano | ano | 2 | |||||
Balážová Paulína | Hlohovec | ano | 1 | ||||||
Brešťanský Peter | Bánovce nad Bebravou | ano | 1 | ||||||
Čapoš Peter | Piešťany | ano | ano | ano | 3 | ||||
Drozda Marián | Pochabany | ano | 1 | ||||||
Farkašovský Ladislav | Tesla Bratislava | ano | ano | ano | 3 | ||||
Greguš Dalibor | Križovany | ano | ano | 2 | |||||
Groman Peter | Tesla Bratislava | ano | ano | ano | 3 | ||||
Hanuš Jaroslav | Nitra | ano | ano | ano | ano | ano | 5 | ||
Indrišek Imrich | Trnava | ano | 1 | ||||||
Jančík Ondrej | Trnava | ano | ano | ano | 3 | ||||
Javorský Vladimír | Tesla Bratislava | ano | ano | 2 | |||||
Junas Jozef | Albatros Bratislava | ano | 1 | ||||||
Klokner Melichar | Tesla Bratislava | ano | ano | ano | ano | ano | ano | 6 | |
Kohút Miroslav | Bratislava | ano | ano | 2 | |||||
Korčok Attila | Lokomotíva Bratislava | ano | ano | ano | 3 | ||||
Královič František | Trnava | ano | 1 | ||||||
Kučera Ján | Bratislava | ano | ano | 2 | |||||
Kyselica Ján | Tesla Bratislava | ano | 1 | ||||||
Lendacká Andrea | Bratislava | ano | ano | 2 | |||||
Lietavec Miroslav | Špačince | ano | ano | 2 | |||||
Lietavec Ondrej | Špačince | ano | 1 | ||||||
Lumtzer Kvetoslav | Poprad | ano | ano | 2 | |||||
Majdán Miroslav | Tesla Bratislava | ano | ano | 2 | |||||
Mikulka Andrej | Tatrachema Trnava | ano | 1 | ||||||
Mikulka František | Tatrachema Trnava | ano | ano | ano | 3 | ||||
Mikulka František ml. | Tatrachema Trnava | ano | 1 | ||||||
Mikulka Martin | Trnava | ano | 1 | ||||||
Minárik Peter | Trnava | ano | ano | ano | 3 | ||||
Mrlina Ján | Trenčín | ano | 1 | ||||||
Muškát Pavol | Stupava | ano | 1 | ||||||
Nižnan Ivan | Tesla Bratislava | ano | ano | ano | ano | ano | ano | 6 | |
Nižnan Marián | Tesla Bratislava | ano | ano | 2 | |||||
Obdržálková Jana | Lokomotíva Bratislava | ano | ano | 2 | |||||
Ondrejčík Ľuboš | Dohňany | ano | 1 | ||||||
Ondrejčík Tibor | Dohňany | ano | ano | 2 | |||||
Orság Vladimír | Lovinobaňa | ano | 1 | ||||||
Parcer Ján | Prievidza | ano | ano | ano | ano | ano | ano | ano | 7 |
Páchnik Ctibor | Trnava | ano | 1 | ||||||
Petráš Juraj | Trnava | ano | ano | ano | 3 | ||||
Porubanec Cyril | Tesla Bratislava | ano | ano | 2 | |||||
Pristach Ján | Bánovce nad Bebravou | ano | ano | 2 | |||||
Raichl Jozef | Bratislava | ano | 1 | ||||||
Rejtová Silvia | Bratislava | ano | 1 | ||||||
Rím Ondrej | Tesla Bratislava | ano | ano | 2 | |||||
Sasák Jaromír | Osuské | ano | ano | ano | ano | 4 | |||
Sládeček Štefan | Bratislava | ano | 1 | ||||||
Srnka Pavol | Trnava | ano | ano | ano | 3 | ||||
Stotka Vladimír | Tesla Bratislava | ano | 1 | ||||||
Suran Július | Tlmače | ano | ano | ano | ano | 4 | |||
Šoula Pavol | Lokomotíva Bratislava | ano | ano | ano | ano | 4 | |||
Šulek Karol | Trnava | ano | ano | ano | ano | 4 | |||
Šuran Martin | Trnava | ano | 1 | ||||||
Švancár Vladimír | Trenčín | ano | 1 | ||||||
Trebichalský Peter | Trnava | ano | ano | ano | 3 | ||||
Trubač Ján | Trnava | ano | 1 | ||||||
Trusík Marián | ano | 1 | |||||||
Vagač Vladimír | Pezinok | ano | 1 | ||||||
Valach Peter | Bratislava | ano | ano | ano | ano | ano | 5 | ||
Zuščík František | Trnava | ano | ano | ano | ano | 4 | |||
SPOLU: 62 | 13 | 12 | 22 | 26 | 20 | 27 | 21 |
Evidenciu vyhotovil Ing.Ivan Nižnan podľa informácií získaných od organizátorov príslušných diaľkových pochodov. Zároveň sa ospravedlňujeme za neúplné údaje o kandidátoch na Malokarpatského superdiaľkoplaza po 2 stovkách, ktoré boli uverejnené v minulom čísle nášho časopisu.
Pavol Šoula
Orešanský Botocross - pozvánka bez upresnenia...
Pri pozvánke na ďalší ročník Orešanského Botocrossu ma napadla myšlienka. Keď som bol za onoho času na vojne, hlavné heslo, ktorým nás kŕmili, bolo "Buďte opatrný, dávajte pozor, nepřítel naslouchá". Tak a v znamení tohoto hesla sa bude konať aj 17.ročník Orešanského Botocrossu. Kto nepríde na štart, ten sa veru ani nedozvie, ktoré vrcholy v Malých Karpatoch bude potrebné navštíviť v roku 2003.
Jediné, čo už teraz vieme na 100%, je, že štart 17. ročníka Orešanského Botocrosu je v Dolných Orešanoch na autobusovej zastávke od 7.00 do 8.30 h.
Cieľ zasa v Lošonci do 17,10 h, čiže do odchodu posledného autobusu.
Všetko ostatné, teda celý pochod sa udeje na chodníčkoch a vrcholoch Malých Karpát v dvanásť hodinovom časovom intervale.
Za organizátorov, Peter Minárik
KALENDÁR
november 2003:
8.11.2003 OREŠANSKÝ BOTOCROSS 17.ročník
(sobota) Klub TD a T Trnava
Trasa: 4 vrcholy v Malých Karpatoch, ktorých názvy sa dozviete na štarte. Za každý vrchol sa ráta 10 km. Každý turista prejde určite minimálne 40 km.
Štart: Dolné Orešany, aut.zast., 7.00 - 8.30 h
Cieľ: Lošonec, reštaurácia, do 17.00 h
Vedúci: Ing.Peter Minárik, Čajkovského 40, 917 08 Trnava, tel: 033-5521 056
15.11.2003 NOVEMBROVÝ VÝŠĽAP 4.ročník
(sobota) TJ Tesla Bratislava
Trasa: 35 km/1300 m
Pekná cesta - Snežienka - Hrubý Drieňovec - Marianka - Pajštún - Kozí chrbát - Biely Kríž - Rača
Štart: Bratislava-Krasňany, Pekná cesta, 8.00 - 9.00 h
Cieľ: Bratislava-Rača, do 16.00 h
Vedúci: PhDr.Milan Kubiš
22.11.2003 BLATOVÝ POCHOD 25.ročník
(sobota) KST TJ Bezovec Piešťany
Trasa: Piešťany - Havran - Plešiny - Ovčia skala - Jašter
Štart: Piešťany, klub TJ Bezovec, Sládkovičova ul., 7.00 - 8.30 h
Cieľ: reštaurácia Jašter - Hlohovec, do 17.00 h
Vedúci: Peter Miklánek. A.Hlinku 63/109, 921 01 Piešťany, tel. 033-762 2236
22.11.2003 CHODNÍKOM V.BENIAKA NA BRANČ 5.ročník
(sobota) KST Senica
Trasa: 15 km, Senica – Kunov - Branč
Štart: Senica, Gastrocentrum, 8.30 h
Vedúci: Ing. Miroslav Púpala, Robotnícka 54, 905 01 Senica,
tel.d.: 034-651 0923, tel.z.: 034-651 2713
Mesačník MALOKARPATSKÝ DIAĽKOPLAZ vychádza ako zborník nezávislých prispievateľov s turistickou tématikou oblasti Malých Karpát a okolia, zameranou prevažne na diaľkovú pešiu turistiku. Za obsahovú náplň zodpovedá autor príspevku. Príspevky adresujte Petrovi Minárikovi alebo Pavlovi Šoulovi, prípadne iným osobám, ktoré bývajú s nimi v kontakte, priamo na diaľkových pochodoch organizovaných v Malých Karpatoch a okolí. Technická realizácia tohoto čísla: príprava textových podkladov - Peter Minárik, Pavol Šoula, konečná úprava textu - Pavol Šoula, príprava obrazovej náplne - Peter Minárik, distribúcia - Peter Minárik, Peter Obdržálek. Kontakt - elektronická pošta: soula@elf.stuba.sk. V elektronickej forme môžete časopis nájsť na internetovej adrese http://www.mkd.sk.