10/2000
Spomienka na Havranovo
Začiatok októbra 1999. Všetko bolo ako po roky minulé. Skupina trnavských turistov zavítala do Veľkej Fatry, aby vymenila vrcholovú knihu na Ostrej. Ale niečo však bolo predsa iné. Náš BC /basic camp/ nebol tentokrát v Jasenskej doline /chata Lysec/, ale o kúsok ďalej, v Belianskej doline na rekreačnom stredisku Havranovo. Tento bývalý tábor, kde sa naši pionieri - maľované deti učili láske k CCCP, nás prichýlil na dve víkendové noci. Zdravé jadro doplnili členovia trnavských trampov a.h. a dunajskostredskí veteráni Zdeno, plus dvaja. Prinesené videokazety sa nepremietali, lebo na chate nebol funkčný elektrický agregát a videorekordér na svietiplyn z Užhorodu pošta nedoručila.
Piesne trampských osád utíchli skôr ako začali a tak sme po večeri zaliezli do svojich vigwamov.
1.deň:
Ráno bolo slnečné. Cesta autom do Blatnice prešla v pohode. V chatovej osade na začiatku Gaderskej doliny niektorí nemenovaní trampi rozložili táborový oheň na znamenie konca pochodu. My ostatní sme pre výstup na vrchol volili Konský dol. Tempo bolo dosť rýchle a tak sa u niektorých prejavila únava z nedospatej noci a začali zaostávať. Iného pôvodu bolo spomalenie presunu u turistky, pani O., ktorú sprevádzali dvaja zdatní bodygardi /jeden z nich bol dokonca aktívny člen Horskej Služby/. Ona v snahe, aby spomínaní páni cestou nehladovali, si do "príručného" 80 litrového cordurového ruscačika pribalila: - 1 peceň výražkového chleba, 10 ks grahamového pečiva, 1,5 kg údenej slaniny, 1 kg domácich klobás "ze Záhorá", 5 konzerv domácej pašteky, 1 štanglu Nitranskej suchej salámy, 2 litre Budišskej vody, 0,7 l cognak KBO /karpatské brandy obyčajné/, 10 ks na tvrdo uvarených vajíčok a k tomu nejaké syry, ovocie, napolitánky ...
S takouto záťažou úspešne absolvovala časť cesty po 1. občerstvovaciu stanicu /vyústenie konského dolu/. Tu si myslela, že proviant prevezme Horská služba. Jej člen však po občerstvení upadol do bezvedomia a bolo ho treba resuscitovať.
My, čo sme boli naľahko, sme vo veternom počasí na poludnie vrchol "dobyli" a keďže sme ešte mali dosť času, absolvovali aj Tlstú. Pri zostupe sme pochválili miestnych turistov, ktorí úsek častých nehôd /žľab nad jaskyňou Mažárna/ zabezpečili fixnými ochrannými pomôckami. Takže teraz je tento úsek vcelku schodný a bezpečný.
2.deň:
Ráno nás prekvapila hmla. Nestor však bol plný elánu a tak Zdena plus dvoch a mňa prehovoril na malý výlet s cieľom "Chata pod Borišovom". Nuž čo, mlieko nám zastrelo výhľady, ale posedenie na chate malo ako vždy svoju poéziu. Nestor na chatárovom lopáriku pokrájal 4 klobásy, s ktorými sa hravo popasoval. Ja som zase zmohol makovú a jablčnú štrúdlu. Všetko sme to zapili studeným Martinerom.
Bajovým "Horám /a pivu / zdar" ! sme ukončili akciu OSTRÁ 1999.
Ivan Košický
Náš jubilant
Milan Kubiš (1940 - 2000)
Konečne sa dočkal aj veľký milovník všetkého pekného, hlavne pekných žien, svojho okrúhleho šesťdesiatročného životného výročia. Toto JEHO slávnostné jubileum pripadlo na jeden pekný septembrový deň roku pána 2000 po nar.Krista.
Milan je všetkým veľmi dobre známy ako redaktor "konkurenčného " veľkého časopisu, ako organizátor výstupov krásistov, ale aj ako "tajný" milovník diaľkových pochodov. Takú osobnú evidenciu o diaľkových pochodoch akú si vedie on, tak takú len tak neuvidíte. I taký razítkový kráľ, ako je Jozef Karovič, musí blednúť závisťou. Na druhej strane je ale pravdou, že tie tri DP ročne by si mohol aj vymaľovať.
Samozrejme nemohli sme pri tom chýbať, aby sme mu nejakú tú otázočku nedali. Ako odpovedal? Posúďte sami...
1.MKD: Milanko, už si sa vekom dostal medzi nás dôchodcov.
Milan Kubiš /jeho druhé ja, ďalej len JDJ/: Ja ti dám dôchodca, to slovo v poslednom čase nemôžem ani citíť a nieto ešte počuť. To sa asi na matrike pomýlili, či čo. Ako môžem byť dôchodca, keď sa mi páčia mladé a pekné ženy. Veď doteraz som si myslel, že dôchodca je len ten, kto ich nemôže ani vidieť.
2.MKD: Tak dobre, beriem to, že ešte nepatríš medzi tú vekovú hranicu dôchodcov. Budem ti hovoriť "mladý" pán. Aké plány máš či už tu alebo tam? Veď sme boli vychovávaní celý život len plánovať. Tak teda čujme.
JDJ: Plánov by veru bolo. U mňa je to ako v našej vláde. Plánov mnoho, peňazí málo. Vyber si. Už moja stará mama hovorila: "Není peněz, není lásky". A tak je to aj so mnou. Chcel by som si ešte trochu popracovať, pozrieť sa treba do Álp, aj keď na Mont Blanc by to zrovna byť nemuselo. Ono by nebolo zlé ani na Kanároch, či niekde poblíž. Budem teda realista. Zostanú mi tuším len tie diaľkové pochody v Malých Karpatoch a niečo k tomu.
3.MKD: Jeden náš spoločný kamarát vždy hovorí "mať tak milujúcu manželku a peknú chatku k tomu", to by boli chvíle rozmaru pre budúcnosť, to by som aj diaľkový pochod vynechal.
JDJ: Zatiaľ som tak hlboko neklesol. Prvá časť je úplne správne formulovaná, ale tá druhá časť. Tri, štyri DP ročne, ktoré som doteraz robil, to by som veru nemenil. Možno to bude v budúcom roku o niečo viac a potom uvidíme.
4.MKD: Keď už budeš mať teraz toho času viacej, budeš sa venovať svojím koníčkom, veď každý nejakého máme alebo sa dáš na dobiehanie Mela Kloknera alebo Atillu Korčoka /jeden z nich má našľapaných vyše 35 a druhý vyše 40 tisíc km/, alebo sa budeš venovať príjemnejším veciam?
JDJ: Keby som sa rozhodol akokoľvek, nikdy ich nemôžem dobehnúť a nieto ešte predbehnúť. Leda keby som tak žil v plnej sile a kráse do sto rokov a ročne by som urobil okolo tisíc kilometrov, tak, ak dobre rátam, za štyridsať rokov ich mám v kapse obidvoch. Ale vieš si ma predstaviť ako 99 ročného na DP? Možno, že mi dovtedy narastie aj brada.
5.MKD: Pred pár rokmi si /na všeobecné počudovanie/ prevzal organizáciu DP "ADELA" a to pod hlavičkou redakcie Krás Slovenska, hoci sme všetci vedeli, že tá nikdy nejako zvlášť k DP nebola naklonená. Čo bolo od teba chválihodné, ale hneď si ho premenoval na inú ženu. Žiadna Adela, ale "Barbora". Čo sa vlastne stalo?
JDJ: To vieš, človek keď stárne aj "múdrie". To za prvé, za druhé chcel som sa dostať nielen medzi turistov diaľkárov, ale aj turistov organizátorov a za tretie ako príčina bol nemenej slávny bratislavský rekreačno - sviatočný turista menom JJ. Chcel som zachrániť jeden DP, ktorý mal v Malých Karpatoch zvuk a pod organizáciou TJ Štart Bratislava si získal počas svojej existencie dobré meno. Nuž ale Adela mi nejako zvlášť nevoňala, tak som ho premenoval podľa svojej poslednej platonickej lásky, na Barboru. A tak mi aj zostala dodnes. Trasu Barborky som ponechal, veď kde je krajšie na pochode ako v Marianke. Tu sa môžeš dokonca aj pomodliť.
MKD: Mladý pánko, redakcia MKD Ti ďakuje za "poskytnutý" rozhovor a želá všetko najlepšie, veľa zdravia, lásky a božieho požehnania na ďalšej púti životom.
Otázky a odpovede boli získané telepatickým prenosom v jeden septembrový štvrtok o 24.00 h z klubu BIEROS.
Čiastočne cenzurované, ale neupravované, Peter Minárik
Čarovný okruh
Kto aspoň jedenkrát navštívil Muránsku planinu, istotne potvrdí moje slová, že je jedným z mnohých čarokrásnych kútov Slovenska. Najkrajšia býva samozrejme vždy v máji, keď planina v túto dobu hýri rôznymi odtieňmi zelenej farby. Tento rok bolo však všetko naopak. Horúčavy v apríli, máji, júni spálili všetko zelené. Po zmene počasia v júli a auguste, kedy vytrvalo pršalo, sa tento rok planina zazelenala o niečo neskoršie.
Po nočnom vytrvalom daždi opúšťame chatu Zámok pod Muránskym hradom. Pohľad na pretrhávajúce sa mračná sľubuje pekný deň a nám vlieva nádej, že aspoň dnes nás svätý Peter podrží...
Chata Zámok, tu návštevníci môžu nájsť dobré občerstvenie a aj ubytovanie. Budova kedysi tvorila súčasť hradného komplexu. Chodník nás privedie až na zrúcaninu hradu Muráň postaveného na skalnom brale Cigánka, ktoré vytvára charakteristickú panorámu nad obcou Muráň. Hrad bol postavený na veľmi ťažko prístupnom brale a patrí medzi najvyššie položené hrady v strednej Európe /930 m n.m./. Pomerne dobre sa zachovala vstupná brána a veža.
Vojdeme vstupnou bránou a prechádzame okolo starých hradieb prilepených ku skale. Z rozsiahlych budov situovaných do pretiahnutého opevnenia ostali iba zvyšky renesančných obvodových múrov, zväčša zarastených. V strede nádvoria hradu je rôzna vegetácia s dospelými stromami. Na západnej strane nádvoria stála budova strážnice. Na severnej strane nájdeme hlbokú štvorcovú zrúcaninu stavby, ktorá pravdepodobne slúžila ako hladomorňa a väzenie. Hradná studňa je vytesaná do skaly, pravdepodobne až po hladinu spodnej /krasovej/ vody. Priamo pod hradným skalným bralom východnej bašty je zregulovaný tok podzemnej vyvieračky, ktorý je napojený na skupinový vodovod pre celú muránsku dolinu. Z hradu je pekný výhľad do kraja. Pod hradom je hlboké údolie, tiahnuce sa k Muránskej Hute. Na obzore ešte vyčnieva čapička Kráľovej hole, mohutná Stolica, Kohút a ďalšie vrchy. Z panelov sa dozvieme stručnú históriu a rozmiestnenie budov na hrade.
Slnko už začína pripekať. V obci Muráň, ktorá sa nachádza pod skalnatým vrcholom Cigánky a ktorý mi tvarom pripomína cukrovú homolu, si hasíme smäd a naberáme vodu do zásoby. Po občerstvení ideme ďalej. Pred nami svieti prvá žltá značka, po ktorej sa púšťame. Vedie nás do Hrdzavej doliny. Ideme povedľa Hrdzavého potoka. Odtiene zelenej farby sú pretkané bielou farbou skál. V poslednom desaťročí tu spôsobila smršť značné škody na lesných porastoch najmenej dvakrát. Príroda je však dosť silná na to, aby sa s tým vysporiadla a za pomoci človeka sa zaisto stráne čo najskôr zazelenajú.
Sme v závere doliny, ozdobenej skalnými stenami a vežičkami. Vtáky križujú oblohu. Zatúžime po takejto voľnosti pohybu, hlavne keď nám pot tečie cícerkom po čele a chrbáte pri stúpaní do sedla Nižná Kľaková, kde si pri loveckej chate dáme pauzu na občerstvenie a krátky oddych.
Strmým klesajúcim chodníčkom, stále po žltej značke, sa dostávame k vyhliadke zo Skalnej brány, ktorá nám umožňuje rozhľad do okolia. Pozeráme sa do malebného údolia Dudlávky s Havránkovou dolinou. Kulisu uzatvára Fabova hoľa a časť hrebeňa Nízkych Tatier. Pri poslednom pohľade na blízke skalnaté steny Malej a Veľkej Stožky sa s nami pomaly lúči slnko, ktoré sa schovalo do hustých mrakov. Vo vzduchu je cítiť dážď.
Cestou späť sa osviežujeme vodou zo studničky. O chvíľu sme opäť v sedle na náhornej lúke Nižná Kľaková. Pomaly začína pršať a my pokračujeme po červenej tur.značke na Studňu. Prezeráme si v rýchlosti Ľadovú jamu. Je to závrt s pokračujúcou chodbou, v ktorej sa aj v lete udrží ľad. Pre stále zaľadnenie a nízku teplotu sa tu zachovalo spoločenstvo z doby ľadovej. Pršať neprestáva a preto nás tak inokedy výborné osvieženie z bohato vyvierajúceho prameňa vôbec neláka. Posledný kus cesty po červenej značke na Maretkinu nás sprevádzajú výdatne kvapky dažďa a potemnelú oblohu križujú blesky. Po necelej hodinke rýchlej chôdze som na Maretkinej. Tu sa na loveckej chate, u známych, trochu osušíme a prečkáme to najhoršie. Po hodinke odpočinku sa poberáme ďalej na Veľkú lúku. Predtým ešte odbočujeme po tvarovej červenej značke na "vzdušný" výhľad, ktorý je z okraja skalného zrázu Poľudnice. Pri pohľade do hlboko zarezaného údolia, ktorým preteká Dolinský potok, sa nám tají dych. Zrak nám spočinie na protiľahlej strane údolia, na skalnatom brale Cigánky a potom sa posúva po ďalších kopcoch Stolických vrchov. Prichádzam na rozľahlú, krasovú, vysoko položenú Veľkú lúku, ktorá je viac ako kilometer dlhá. Zaujímavosťou je, že počas druhej svetovej vojny a SNP bolo na nej fungujúce partizánske letisko.
O chvíľu prichádzame tam, kde sme ráno začínali, na chatu Zámok a tu končíme tento nádherný, čarovný okruh. Sušíme premočené veci a po sýtej večeri ideme skoro spať. Trochu unavení, ale plní dojmov z krás Muránskej planiny. Bodaj by takýchto miest bolo u nás viacej.
František Královič
"Čarodejník " v praxi
Ďalšie pramene Malých Karpát - odmagnetizované
Pred časom sme na stránkach MKD /november 1998/ priniesli krátku reportáž o pánovi Deziderovi Michaletzovi /nar.1914/, ktorý má zaujímavé vlastnosti. Dokáže vytvoriť z hociakého prameňa živú vodu pomocou svojich magnetizačných schopností. Nuž a v jeden júlový deň roku 2000 sme ho stretli pri práci na ďalšom odmagnetizovávaní prameňov v Malých Karpatoch. V tento deň sme sa vybrali s Imrom Indriškom preznačkovať žltú turistickú značku z Prekážky na Mihalinovú. Kúsok od Prekážky je výborný a dosť silný prameň aj tak výbornej vody. Zastavili sme sa občerstviť, keď sa tam zastavilo auto a z neho vystúpila starostka z Trstína, pani Kurincová a nejaký starší čiperný pán. Zhodou okolností sa pani starostka z Imrom dobre poznajú, veď boli roky v Trstíne skoro susedia. Pani starostka nám tohto pána predstavila - bol to pán Michaletz, ktorý prišiel odmagnetizovať prameň a urobiť z neho "živú vodu". Boli sme svedkami celej zaujímavej udalosti zmagnetizovania a prví, ktorí z prameňa po tejto udalosti pili. Od tohoto okamžiku /25.júl 2000/ je prameň na Prekážke /dolný i horný/ prameňom "živej vody". Pán Michaletz nás presvedčoval, že vďaka svojim magnetizačným schopnostiam táto voda nadobudla takýmto spôsobom preukázateľne liečivé účinky. Vraj je schopná vyliečiť všetky neduhy, ale v prvom rade musíme jej účinkom dôverovať.
Osobne však bývam k podobným veciam dosť skeptický. Mal som však so sebou veľkú bandasku, a tak som si nabral vody do zásoby. O dva dni sme išli na veľkú "akciu" na Váh. Po "ťažkej" noci mal náš kamarát Pitkin dosť veľké problémy so žalúdkom. Spomenul som si na pána Michaletza a jeho vodu. Prečo nevyskúšať. Po vypití asi 3 deci sa mu očividne uľavilo a doobeda bol úplne fit. Veriť tomu alebo to bola náhoda?
Ale ak aj neveríte liečebným účinkom tejto odmagnetizovanej a posvätenej vody, prameň na Prekážke v horúcom lete vždy výborne osvieži.
Peter Minárik
Zo starých
turistických sprievodcov
Malé Karpaty - 1954, Suchý - Muller
Žltá značka: Mást - Svätý Jur (5,5 h)
Na naše východisko v Máste dostaneme sa z Bratislavy alebo vlakom a s prestupovaním v Devínskom Jazere alebo autobusom z mesta. Pri železničnej stanici Stupava - Mást začína sa žltá značka, ktorá pri kostole v Máste prejde hradskú, zanechávajúc vľavo Stupavu. Niekoľko sto metrov za obcou, medzi roľami, odbočí vozovkou doprava, pokračuje smerom k Marianke, kam prídeme asi po pol hodine. Tu križujeme červenú značku: Červený most - Pajštún. V obci vstúpi chodník do pekného bukového lesa a nad škridlovým lomom mierne stúpa chodníkom medzi striedajúcim sa lesom. O niekoľko minút prídeme na križovatku modrej značky: Pekná cesta - Stupava.
Od tejto križovatky širokou pohodlnou cestou stáča sa oblúkom popri smrekovom lese peknou lesnou scenériou a príjemným chodníkom pokračuje ďalej. Ak urobíme v týchto miestach malú odbočku vpravo, prídeme o niekoľko sto metrov od cesty na horskú lúčku, majúcu ráz krásneho prírodného parku. Tu a tam medzi vysokou trávou pýšia sa skupiny malebne rozhodených striebroných smrekov, biele štíhle brezy s našuchorenými korunami svietia oproti belasej oblohe. Malá borovica vydychuje živicou voniaci dyh a vedľa nej statná jedľa ako vysoký zelený maják vábi na toto miesto pokoja a romantického zátišia. Tajomný záhradník vypestoval tu krásne kriaky plné malín a černíc. Túto krásu a odľahlosť miesta dobre poznajú i srnčie rodinky.
Pekný rovný chodník dovedie nás ďalej ku križovatke zelenej značky Biely Kríž - Prepadlé údolie, odkiaľ znova vidíme údolie Medených Hámrov. Odtiaľ za necelú hodinu striedavým lesným porastom prídeme na hrebeňovku niže horárne pri Bielom Kríži.
Stadiaľ širokou lesnou vozovkou popod Javorník, stále klesajúcim terénom, prídeme pred koncom hory, už takmer v obci, ku zrúcanine Biely Kameň, ktorá je napravo asi o sto metrov vyššie od cesty na vrcholku zalesneného brehu.
Hrad Biely Kameň, zvaný aj Pustý hrad, bol dvojposchodový zámok s kostolíkom a zvonicou. Hovorí sa, že ho založil bojový rád templárov, čiže "červených mníchov" v 11.stor. Prvá písomná pamiatka o hrade je z roku 1217. V dobe domáceho rodu svätojurských grófov bol skvele vybavený. Neskoršie ho postupne vlastnili Gašpar Serédy, župan Neuburger a gróf Eck zo Sulmu. Tento ho v roku 1575 predal generálovi Kružičovi z Lupoglavy. Neskoršie patril Illesházyovcom. Roku 1665 obsadili hrad Turci. Po tejto dobe strácal význam a časom pustol, keďže jeho majitelia si postavili pohodlnejší kaštiel v meste. Dnes zarastá zrúcanina lesom, múry sa rozpadávajú a len zvyšky veže a niektorých hradieb ukazujú na približnú rozlohu hradu. V každom prípade oplatí sa pozrieť si tieto rozvaliny, z ktorých nie je síce široký, ale pekný rozhľad na okolité lesy.
Zostúpiac z hradu a pokračujúc ďalej žltou značkou prídeme do malebného, v malom údolíčku položeného predmestia Neštich, tvoriaceho teraz časť mesta Sv.Jur. Tu sa k nám pridá z ľavej strany modrá značka Sv.Jur - Lozorno a spoločne s ňou prídeme na železničnú stanicu. Tu sa musíme však trochu zastaviť, lebo Sv. Jur hral v histórii dôležitú úlohu.
Mesto Sv.Jur, ležiace medzi vinohradmi na južnom svahu Malých Karpát, je jedným z najstarších obývaných miest na Slovensku. Svedčí o tom v mestskom chotári nájdený bronzový meč z čias 1500 rokov pred n.l.. Ako mnohé slovenské mestá, Tatári spustošili i Sv.Jur a preto už za čias kráľa Belu IV. povolali sem nemeckých osadníkov. Roku 1271 dostalo sa mesto do moci Přemysla Otakara II. V roku 1428 táborili tu husitské vojská. V 17.stor. povýšili ho na slobodné kráľovské mesto a za túto výsadu muselo odvádzať štyristo vedier vína kráľovskej tabuli. Do roku 1526 vlastnili mesto svätojurskí grófi a po vymretí rodu prešlo na Zápoľského. V 17.stor. prišli sem Pálffyovci. V niektorých bočných uliciach vidno múry starých hradieb.
Na námestí je evanjelický kostol z roku 1783, ktorý je bez veže. Oltárny obraz Krista pripisujú maliarovi van Dickovi. Obraz vraj priniesol žoldnier z Nizozemska. V ulici pri námestí je starý piaristický kláštor z roku 1685, kde bola kedysi latinská škola. V tomto kláštore zriadila roku 1857 viedenská vláda trojročnú reálku s českým a nemeckým vyučovacím jazykom. O pár rokov neskoršie premenila však maďarská vláda školu na maďarské gymnázium, a toto sa stalo baštou maďarizačného úsilia. I pri týchto snahách našli sa však vždy vo Sv.Jure národovci, ktorí za práva Slovákov bojovali, ako napríklad hurbanovský dobrovoľník z roku 1848 Ján Hergot - Hergotič, o čom svedčí nápis na jeho náhrobku na cintoríne pri farskom kostole, ktorý znie:
"Čistým
zápalom žils sláve Slovanov,
Sláva tu i tam bude ti odmenou.
Ty nie si mŕtvy, a staneš do šíka,
až udrie hodina svätým od Blaníka!"
Verš napísal Michal Mudroň, vtedajší národovec a prešovský pravotár.
Ján Hergot narodil sa v roku 1817 a umrel v r.1873. Bol silnej postavy, čo mu dodávalo odvahu a rešpekt i pred mocnými pánmi. Raz sa stretol s mladým Pálffym, ktorého nepozdravil. Pálffy sa nad tým zháčil a spýtal sa, či ho nepozná.
"Ba poznám," odpovedal Hergot.
"Tak prečo úctivo nepozdravíš?"
"A ty ma poznáš?" spýtal sa Hergot Pálffyho.
"Nie", odvetil Pálffy
Hergot sa predstavil: "Ich bin Hergot von Sankt Georgen," pričom pokračoval: "a to je predsa len väčší pán ako dajaký Pálffy".
Hergot bol rodoľubom, vážil si svojeť a ľúbil svoju vlasť. Mal krásnu zbierku keramiky, výšiviek a veľa umeleckých rezbárskych prác slovenského ľudu. Zbierku daroval matičnému múzeu, keďže bol členom Matice slovenskej. Zúčastnil sa s Ľudovítom Štúrom púte na starodávny Devín a v roku 1848 bojoval po jeho boku. Roku 1869 v Trnavskom divadle zahriakol rušiteľov predstavenia, ktorým bolo slovenské predstavenie tŕňom v oku.
V severnej časti mesta je starobylý kostol z 13. storočia. Gotická stavba kostola nie je na severnej strane dokončená, o čom svedčí hladká stena, o ktorej sa hovorí, že na tomto mieste bola veža, ktorú za tureckého vpádu roku 1663 odstránili a kostol z tejto strany zamurovali. Sám vchod do kostola je zaujímavý. Možno, že to bola brána do kostola alebo bývalého hradu. V kostole je veľmi zaujímavý renesančný oltár so sochou sv. Juraja z konca 15.stor., ktorý je z pieskovca. Ďalej je tu barokové súsošie vyrezané z jedného kusa dreva.
Vedľa kostola v drevenej zvonici je zvon z roku 1400. Podľa povesti tento zvon občania kedysi zakopali pred Turkami. Do jamy okolo neho nasypali jačmeň, aby sa nepoškodil. Časom sa na zvon zabudlo, až raz vyryla ošípaná jačmeň a potom kopaním sa prišlo na ukrytý zvon. Pretože bol veľmi ťažký, vážil 70 centov, nevládali ho vraj odviesť, preto nezostalo iné, ako vystavať nad ním zvonicu a zvon do nej len vytiahnuť. Je tu aj otvorené múzeum Petra Jilemnického, národného umelca, ktorý dlhé roky pôsobil ako učiteľ vo sv.Jure.
Pri železničnej stanici sú sírnaté vaňové kúpele na liečenie reumatizmu, ktoré boli založené už v roku 1675. Voda sa tu nachádza prírodne studená a pre pacientov sa vždy ohrievala.
Kúsok po Čergove
Čergov je radený k turisticky málo navštevovaným územiam Slovenska. Na jeho hrebeňoch a svahoch neznie dupot stoviek návštevníkov, hodlajúcich srdnato zdolať všetky vrcholy /pokiaľ možno lanovkou/ a po návrate domov barvito líčiť svoje hrdinstvá. Tým ale nie je povedané, že tu nikoho nestrtneme.
Na najvyššej hore Čergova, Veľkom Minčole, najdeme v lete miestnych obyvateľov pokojne zbierajúcich čučoriedky. Títo jednoduchí a milí ľudia patria tiež k charakteristike kraja, kde sa človek cíti dobre, lebo je v prírode nezasiahnutej negatívnymi vplyvmi modernej civilizizácie. Ale nezamestnanosť je tu cítiť na každom kroku, oveľa viac než u nás na dolniakoch. Aj keď sme všetci Slováci, mnohým z nich dosť zle rozumieme, lebo hovoria tu aj ukrajinsky a jej zmiešaninou.
Pretože ani Veľký Minčol nie je tak veľký, ako vyzerá podľa názvu /1157 m n.m./ a flyšové pohorie tvoriace výbežok západných Karpát má viac-menej tvar hrebeňov, ktorých prechod sa dá bez problémov za deň uskutočniť. Z tohoto dôvodu sme si ho zvolili na plnenie zápočtových ciest.
Lákala nás odľahlosť krajiny i nejasnosti už v samotnom označení pohoria. Je možné sa stretnúť s názvom Čerchovské pohorie. Veľký Minčol býval na starých mapách označovaný ako kóta "Na baterií".
V žiadnom prípade nás ale Čergov nesklamal. Ťažko tu budete hľadať strmé skaly. Jeho charakter je dokonale vystihnutý v piesni "Ej Čergov, Čergov, Čergov zelený..." Svahy hôr sú zalesnené ako listnatým porastom typu buk, javor, dub, /pod horou Čergov je ŠPR "Čergovská javorina"/, tak i výsadbou jedlí a smrekov, ktorá v súčasnosti prevažuje. Na hrebeňoch sú často trávnaté holiny, poskytujúce možnosť ďalekých výhľadov.
Pohorie tu časom prešlo určitými zmenami spôsobenými intenzívnou ťažbou a spracovaním dreva. V posledných desiatich rokoch sa zdá, že až nadpriemernou. Najde sa tu ešte aj pár miest priamo v lese, kde sa páli drevené uhlie. Ozaj už len pár. Voľakedy to bol jeden zo základných zdrojov obživy miestneho obyvateľstva. Aj napriek týmto negatívam sa tu stále ešte môžete prechádzať či skôr predierať hustými lesmi, ale už iného rázu ako to bolo v minulosti.
Ale aj keď sa tu netreba obávať nebezpečia pádu zo skaly, doporučujeme svojim následovníkom využívať čo najviac turistické značky. Je pravda, že sú v horšom stave, než na aké sme zvyknutí tu v Malých Karpatoch. Spoliehať sa totiž v dnešnej dobe na to, že medzi lesnými cestami často naraz končiacimi najdeme tu pravú, vyznačenú na mapách, môže byť klamné. Šťastie máte, keď stretnete v lese lesných robotníkov, ktorí svoj kraj dokonale poznajú, ale podľa miestnych názvov, málokedy totožných s názvami v tur. mapách. S dojatím doteraz spomíname na svoj výstup na Solisko, ktorý sme chceli z Krížov absolvovať po neznačenej ceste, ktorá sa nám ale zdala, že to je tá správna. Lesní robotníci nám pritom upresnili najpriamejší smer s využitím koryta potoka. Bolo vtedy po dlhotrvajúcom dažďi a v botaskách sme sa brodili po členky vo vode. Naši radcovia zabudli, že oni majú čižmy po kolená a po brehu sa nedá ísť, lebo bol lemovaný nepriechodnou vegetáciou. I v týchto horách musíme predpokladať, že miesta inokedy bez akýchkoľvek problémov priechodné sa behom krátkej doby zmenia k nepoznaniu. Z cestičky sa stane potok a z potoka dravý prúd. Orientácia na značené cesty znamená neplašiť príliš lesnú zver a vo väčšine prípadov i rýchlejšie napredovanie /rokmi som došiel k pravidlu, že najväčšou časovou stratou sú práve rôzne skratky/. Cesty sú značené slabšie, až na červenú značku. Ako som už spomínal vyššie, značkári akoby zaspali alebo nemali dosť financií. Nedoporučujeme absolvovať po dažďoch cestu medzi Malým Minčolom a Livovom /modrá značka/, pokiaľ si nechcete spestriť zostup občasným šmýkaním sa po "zadku". V úseku nad cestou do Livova je táto zdevastovaná lesnými mechanizmami a pretekajúcou vodou do podoby blatistého potoka. Sem už znateľne zasiahla civilizácia. Narazili sme však i na niečo, s čím sme sa doteraz nikdy nestretli. Za Livovom neznámy "dobráčisko" pozametal veľký kus lesnej cesty. Nebolo na nej ani kúsok halúzky či lístočka....
Je treba neprehliadnuť i zmenu smeru rovnako značenej cesty na spojnici Malý Minčol - Ruská Voľa, kde pri kóte Dlhá značka prudko uhýba zo širokej cesty doprava, aby ste sa po čase nedivili, že ste v Čirči. V mieste, kde začína prudší spád do údolia a vidíte, že cesta bude nižšie zahýbať doľava, je nutné naopak zamieriť vpravo do vyčnievajúceho cípu lesa, kde po chvíli narazíte na pokračovanie modrej značky.
Pri daždivom počasí môže k značnej dramatičnosti prísť i na iných cestách, napr. zostup po zelenej značke z Lysiny Tokárňou v hornom úseku cesty.
Aj napriek tomu je Čergov krásny, či možno práve i preto. Je tak trochu tajuplný, možno niekedy až príliš. Na rovnomennej hore vypínajúcej sa vo východnej časti pohoria chýba údaj, že práve toto je Čergov vysoký toľko a toľko /1050 m n.m./. Ukazovatele sú len pod jeho vrcholom na chate TJ Lokomotívy Prešov, kde môžete získať dobrú pitnú vodu a ctitelia razítok aj "štemplík". Na hrebene je treba si brať všetky zásoby so sebou. Ak by ste chceli v stravovaní prejsť na lesné plody, najdete ich tu v lete dostatok.
Z najbližších kultúrnych pamiatok pripomeňme blízku obec Hervartov s prekrásnym drevenným kostolíkom, Plavečský a Kamenický hrad /sú z nich už len ruiny/. V Kamenici si všimnite i zaujímavý typ studní. Medzi Čergovom a Prešovom sú ešte hrady - Kapušanský a Šarišský.
A keď Váš zrak naposledy poláska zádumčivé siluety hôr, iste si z celého srdca poviete rovnako tak ako my: "Tu je teda krásne".
Miloš Hajka
Kupujeme nový batoh
Podľa akých kritérii si teda máme vybrať vhodný batoh?. Batohy rozdeľujeme predovšetkým podľa veľkosti a u špeciálnych podľa účelu, napr. cyklistické, skialpinistické, speleologické a pod. Podľa objemu v litroch môžeme batohy rozdeliť do niekoľkých skupín.
Malé /15 až 25 litr./ sa používajú do mesta, na krátke jednodňové výlety. Jednodenné /20 - 40 litr./ - majú jednoduchý nosný systém, vonkajšie kapsy, prístup do batohu je často vyriešený zipsom po obvode.
Zimné jednodenné batohy /30 - 45 litr./ - sú väčšinou klasického strihu, tj. plnenie je zhora, majú však dokonalejší nosný systém, vyriešené je tu uchytenie cepínu a pod.
Víkendové /45 - 60 litr./ - klasický strih s plnením zhora, už sa u nich môže objaviť dvojkomorové usporiadanie a môžu mať aj dve bočné kapsy.
Trekingové /45 - 60 litr./ väčšinou sú dvojkomorové, majú najdokonalejšie nosné systémy, variabilný objem, existuje k nim najviac rôzneho príslušenstva.
Expedičné / 80 - 110 litr./ - zväčšené, "nafúknuté" varianty predošlej kategórie.
Cyklistické /15 - 30 litr./ - majú nižšie ťažisko, nosné popruhy sú tvarované tak, aby vyhovovali ohnutiu trupu na bycikli, majú vyriešené upevnenie prilby, blikačky, na bokoch majú často kapsy a reflexný prúžok pre väčšiu bezpečnosť.
Pri výbere záleží samozrejme na tom, k akému účelu je batoh určený. Pre dlhodobejšie nosenie a tažšie náklady sú výhodnejšie batohy s vyšším ťažiskom, čo je docielené užšou základňou a smerom hore mierne sa rozširujúcou kontúrou, po vzore bývalých uhliarskych putien alebo prútených košov afrických domorodcov. Tento tvar je najčastejší u batohov trekingových. Naopak u batohov strednej a malej litráže alebo u veľkých batohov, ktoré sú určené ako transportné batožiny a nepredpokladá sa u nich dlhodobé nosenie, býva väčšinou bežnejší tvar valcovitý.
Batoh môže byť jednopriestorový alebo rozdelený do komôr. Komory môžu byť oddelené odopínajúcim sa dnom. Niekto totiž si balí veci do oddelených komôr a iný zase veci do batohu našľape ako do vreca. Spodná komora je určená na spací vak. Môžeme sa stretnúť s batohmi, ktorých hlavná komora je prístupná prednou stranou batohu, ktorú môžeme s pomocou zipsu celú rozopnúť. Do takéhoto batohu sa veľmi ľahko balí, veci sú v ňom ľahko a prehľadne dostupné. Dôležité ale je, aby bol batoh vybavený kompresnými popruhmi, ktoré pevnostne istia namáhaný zips a prevezne jeho nosnú funkciu. Môžete zažiť veľa "srandy", keď vás vďaka vytrhnutému zipsu začnú pri zostupe firnovým poľom predbiehať vaše vlastné veci. Oprava v poľných podmienkach je takmer nemožná.
Nosný systém tvoria tri časti: výstuha chrbáta, bederný pás, ramenné popruhy.
Nosný systém môže byť pevný alebo nastaviteľný /často označovaný slovom Vario/. Pokiaľ vyberáme batoh na náročnú expedíciu, zvolíme si asi systém pevný. Je jednoduchší a preto i nepatrne ľahší. Pokiaľ chceme batoh, ktorý bude príležitostne slúžiť všetkým členom rodiny, bude nastaviteľný systém najvhodnejším riešením. U najnovších modelov už býva nastaviteľný systém tak prepracovaný, že vyrovnáva i svoje drobné handicapy.
Konštrukcia nosného systému by mala zabraňovať kymácaniu batohu pri chôdzi a úklonoch.
Výstuha chrbáta: Pevná výstuha sa používa od kategórie "zimný jednodenný" alebo až od "víkendového" vyššie. Najčastejšie sa používajú duralové trubky a prúty alebo plastové výlisky. U niektorých batohov je možné výstuhu vybrať a vytvarovať individuálne podľa tvaru chrbta. Je to užitočné pokiaľ sa batoh používa i po vybratí výstuh. Pre lezenie alebo jazdu na bicykli je to pohodlnejšie. Pri výbere batohu je treba venovať pozornosť i dostatočnému "vymäkčeniu" dosadacích miest na chrbte a či je prevedené z materiálu, ktorý umožní i pohodlné nosenie batohu na holom tele. Dôležitým kritériom je tiež to, či bude chrbát pod batohom dostatočne odvetraný. Ideálne je, pokiaľ sa batoh dotýka chrbáta čo najmenej.
Bederný pás: Je dôležité si uvedomiť, že dobrý bederný pás tvorí plnohodnotnú alebo skôr hlavnú súčasť nosného systému. Váha nesená na krížoch sa nesie ďaleko pohodlnejšie než na ramenách a preto sa unavíme omnoho neskoršie. Naviac tým výrazne šetríme našu chrbticu. Dobre prevedený bederný pás by mal byť schopný aspoň na chvíľu prevziať hmotnosť celého batohu. Behom pochodu by sme mali čo najčastejšie striedať rozloženie hmotnosti na bederný pás a ramenné popruhy, a tým si šetriť sily. Dôležitá je tiež pracka bederného pásu. Nemala by sa rozopnúť, keď sa zhlboka nadýchnete, mala by sa dať ľahko dotiahnuť. Naopak, je treba, aby sa dala rýchlo rozopnúť, keby ste sa potrebovali batohu rýchlo zbaviť /pri páde do vody, strhnutí lavínou a pod./ Nemusí byť príliš široký, ale aby mohol plniť svoju nosnú funkciu je treba, aby bol dostatočne tuhý. Každému ale sadne iný tvar. Môže byť vymeniteľný a u väčších batohov by mal byť doplnený bočnými doťahmi.
Ramenné popruhy: Mali by byť pohodlné a primerané polstrované, ale platí pre nich to isté ako pre bederný pás. Musia byť dostatočne tuhé a nemusia byť prehnane široké. Sú jednou z najviac namáhaných súčastí batohu, preto je treba venovať pozornosť, či sú ušité dostatočne kvalitne. Malo by byť možné meniť ich dĺžku za chôdze a pracky by mali držať v nastavenej polohe a aj pod zaťažením nešmýkať.
Hrudný popruh: Zabraňuje padaniu ramenných popruhov z ramien a zaisťuje ich najvhodnejšiu polohu. Mal by byť pružný, aby nebránil dýchaniu a výškovo nastaviteľný. Je potrebný vždy, pokiaľ sú zvýšené požiadavky na stabilitu batohu. Je záchranou pre turistov s úzkými a zvislými ramenami.
Kompresné popruhy: Slúžia k zmenšovaniu objemu batohu a pokiaľ nie je plný, udržujú jeho optimálny tvar. Zároveň sú užitočné k prichyteniu rôznych veci k batohu.
Kapsy: Batoh by mal mať dostatok kapies pre uloženie veci, ktoré je potrebné mať rýchlo po ruke. Bočné kapsy môžu byť pevné, skladacie alebo úplne odnímateľné /tie sa väčšinou predávajú zvlášť/. Jedna alebo dve kapsy sú vo víku. Tie by mali byť dostatočne nabrané, aby sa tam zmestilo jablko alebo fotoaparát aj keď je batoh plný a mali by byť dostupné bez otvárania víka. Šikovná je kapsa na mapu na prednej časti batohu. Vo vnútri majú niektoré batohy špeciálnu vodotesnú kapsu na doklady. K videniu sú tiež malé kapsičky v bedernom páse alebo ramennom popruhu. Dobré sú tiež kapsičky z boku na dolnej časti batohu, ktoré sa hodia na nosenie tyčiek od stanu alebo sa do nich môžu zastrčiť pätky lyží pri skialpinistickej túre. Mali by mať dole otvor, aby z nich odtekala voda. Veľmi šikovný je popruh našitý zvisle na prednú časť batohu, ktorý umožňuje variabilné uchytenie karimatky, teleskopických palíc, ale aj fľaše s vodou.
Pracky, spony, zips: Mali by byť ľahko a rýchle zapnuté a rozopnuté a to aj jednou rukou. Mali by umožňovať plynulú reguláciu popruhov obomi smermi a pod zaťažením. Vyplatí sa priplatiť za batoh s kvalitnými prackami značkových výrobcov /National Molding, Nexus a pod/. Zipsy by mali byť dostatočne robustné, ale zároveň s ľahkým chodom. /Najčastejšie u kvalitných batohov YKK./ Pozor! nie všetko je v cene nového batoha. Treba sa na to opýtať ešte pred platením.
Materiál: Na výrobu batohov sa väčšinou používajú buď polyamidové /PAD/ alebo polyesterové /PES/ textílie, ktoré sú upravené, tzv. záterom. Materiály PAD sú odolné proti oderu, PES je zasa ohybnejší a príjemnejší na dotyk. Záter môže byť najčastejšie polyuretanový, akrylátový alebo PVC. Záter sa nesmie po krátkej dobe z povrchu materiálu začať drobiť, v mraze nesmie praskať a pod. Najvhodnejší sa javí práve polyuretanový.
Nepremokavosť: Konštrukčne sa dá ťažko docieliť úplná nepremokavosť bytohu, ani to nie je cieľ. Ochranu proti dažďu je preto možné riešiť buď nepremokavým obalom, pláštenkou na batoh, /musí byť dostatočne veľká, aby zakryla i karimatku/.
Rozdelenie podľa veľkostí chrbta: Rovnako ako nám môžu byť krátke rukávy saka alebo si šľapeme po nohaviciach, môže nám taktiež byť batoh dlhý alebo krátky. Záleží na veľkosti chrbta batohu. Veľkosť je daná nosným systémom, ktorý je určený bederným pásom a ramennými popruhmi. Ramenné popruhy majú dosadnúť na ramená a bederný pás na bedrá. Pokiaľ tomu tak nebude a nejedná sa o batoh s nastaviteľným horným uchytením ramenných popruhov alebo výnimočne i bederného pásu, nezostáva nič iného, len vyberať ďalej. Pokiaľ dĺžka chrbáta nie je správna a nedá sa upraviť, nikdy sa vám nepodarí rozložiť optimálne hmotnosť batohu na ramená a bedrá a neponesie sa dobre. V zásade si môžeme vyberať z niekoľkých alternatív.
Podľa pohlavia: Niektorí výrobcovia myslia aj na ženy. Tieto batohy majú ramenné popruhy a bederný pás tvarované tak,aby vyhovovali ženskej fyziognómii. Chrbát batoha je upravený tak, že sa počíta s tým, že ho budú nosiť menší ramenáči a pevná výstuha je na dne trochu viacej ohnutá.
Ako nakupovať: Predovšetkým by ste si mali ujasniť, aký veľký batoh potrebujete. Platí, že vždy radšej väčší, ale berte do úvahy zákon: čím väčší batoh mám, tým viacej zbytočností do neho nabalím. Nie je potrebné sa hanbiť vyskúšať si na batohu všetky pracky, zipsy, batoh si nasadiť, dotiahnúť všetky popruhy a prípadne požiadať spoločníka, aby vlastnou váhou batoh zaťažil a simuloval tak plný batoh. Až teraz zisťujeme, ako nám batoh sedí a ako je pohodlný.
Každý by si mal pred kúpou nového batohu uvedomiť, čo od neho očakáva a aké bude mať naň nároky. Batoh patrí k základným článkom vybavenia pre pobyt v prírode a preto sa rozhodne nevyplatí na ňom šetriť. Nekvalitný batoh môže mať v extrémnych podmienkach veľmi vážne dôsledky.
Pre orientáciu si vymenujme niektorých domácich a aspoň najznámejšých zahraničných výrobcov batohov: Gemma, Marmot, Corazon, Derner, Asso Sieber, Gala, Alp, Ascent, Singing Rock, Trek sport, Alpinus, Salewa, VauDe, Big Pack, Millet, Lafuma, Norrona, Haglofs, Fjall Raven, Hilti, Lowe Alpine, The North Face Karrimor a Berghaus.
Už tieto mená sú zárukou dobrej kvality a vašej spokojnosti.
Na záver ešte jednu poznámku. Kúpiť si krosná alebo batoh?
Voľakedy boli veľmi obľúbené krosná, dnes však ich je vidieť čoraz menej. Úprimne povedané nie je sa ani čomu diviť. V porovnaní s batohom prinášajú krosná len málo výhod. Ich veľkou nevýhodou je pritom predovšetkým neskladnosť a nestabilita. Svoje uplatnenie nájdu krosná predovšetkým ako samostatný rám na prepravu veľkých neskladných predmetov, ako sú napríklad plastové sudy, zbalené nafukovacie kanoe, prívesný lodný motor a pod.
Jakub Havel
Organizátori ŠPCH informujú
16.ročník diaľkového pochodu ŠPCH (26.-27.augusta 2000)
Zoznam účastníkov 16.ročníka pochodu ŠPCH:
meno | rok nar. | miesto | trasa | |
1. | Bada Peter | 1940 | Trnava | 100 km |
2. | Blaško Branislav | 1976 | Senica | 100 km |
3. | Blaško Michal | 56 km | ||
4. | Domček Martin | 1972 | Bratislava | 51 km |
5. | Drozda Marian | 1972 | Pochabany | 100 km |
6. | Hanuš Jaroslav | 1932 | Nitra | 100 km |
7. | Hodulík Jozef | 1954 | Trnava | 51 km |
8. | Indrišek Imrich | 1954 | Trnava | 80 km |
9. | Jančík Ondrej | 1942 | Trnava | 100 km |
10. | Klokner Melo | 1932 | Bratislava | 100 km |
11. | Korčok Attila | 1941 | Bratislava | 100 km |
12. | Krajčovičová Ida | 51 km | ||
13. | Kučera Ján | 1956 | Bratislava | 100 km |
14. | Lendacká Andrea | 1973 | Bratislava | 100 km |
15. | Lietavec Miroslav | 1960 | Špačince | 100 km |
16. | Lietavec Ondrej | 1984 | Špačince | 100 km |
17. | Mikulka František | 1942 | Trnava | 100 km |
18. | Minárik Peter | 1947 | Trnava | 100 km |
19. | Muškát Pavol | 1981 | Stupava | 100 km |
20. | Nádaský Pavel | 1955 | Trnava | 100 km |
21. | Nižnan Ivan | 1945 | Bratislava | 100 km |
22. | Nižnan Marián | 1946 | Bratislava | 100 km |
23. | Obdržálková Jana | 1949 | Bratislava | 100 km |
24. | Ondrejčík Ľuboš | 1975 | Dohňany | 100 km |
25. | Ondrejčík Tibor | 1977 | Dohňany | 100 km |
26. | Ondruška Kamil | 100 km | ||
27. | Oravec Mário | 100 km | ||
28. | Parcer Ján | 1923 | Prievidza | 100 km |
29. | Petráš Juraj | 1980 | Trnava | 100 km |
30. | Pristach Ján | 1970 | Bánovce | 100 km |
31. | Rajchl Jozef | 1981 | Bratislava | 100 km |
32. | Rím Ondrej | 1930 | Bratislava | 100 km |
33. | Sasák Jaromír | 1951 | Osuské | 100 km |
34. | Srnka Pavol | 1944 | Trnava | 100 km |
35. | Stotka Vlado | 1934 | Bratislava | 100 km |
36. | Suran Július | 1940 | Tlmače | 100 km |
37. | Šoula Pavol | 1954 | Bratislava | 51 km |
38. | Šulek Karol | 1950 | Trnava | 100 km |
39. | Švancár Vlado | 1955 | Trenčín | 100 km |
40. | Takáč Pavol | 1939 | Trnava | 51 km |
41. | Takáčová Anna | Trnava | 51 km | |
42. | Trebichalský Peter | 1951 | Trnava | 100 km |
43. | Valach Peter | 1951 | Bratislava | 100 km |
44. | Zuščík František | 1973 | Trnava | 100 km |
Ďalšie fakty pochodu:
- celkovo bolo: 49 účastníkov /z toho 5 žien/
z toho: 44 peších a 5 cykloturistov
- 100km trasu absolvovalo 36 turistov.
- najstarším úspešným stovkárom bol Ján Parcer z Prievidze
- najmadším úspešným stovkárom bol Ondrej Lietavec zo Špačiniec
Celkové zhodnotenie účastí po 16.ročníku:
Najlepšia historická dvadsiatka:
Por. | meno | počet účastí / prejdené stovky |
1. | Mikulka František | 14 / 14 |
2. | Korčok Attila | 14 / 12 |
3. | Minárik Peter | 12 / 11 |
4. | Parcer Ján | 11 / 11 |
5. | Lietavec Miroslav | 10 / 10 |
6. | Mikulka Martin | 10 / 10 |
7. | Rím Ondrej | 10 / 9 |
8. | Šoula Pavol | 14 / 8 |
9. | Srnka Pavol | 10 / 8 |
10. | Kyselica Ján | 10 / 8 |
11. | Klokner Melo | 9 / 8 |
12. | Soboňa Milan | 8 / 8 |
13. | Kimián Janko | 7 / 7 |
14. | Nižnan Ivan | 7 / 7 |
15. | Urgela František | 7 / 7 |
16. | Babor Karol | 7 / 6 |
17. | Groman Peter | 7 / 6 |
18. | Hanuš Jaroslav | 7 / 6 |
19. | Jančík Ondrej | 7 / 6 |
20. | Machala Ján | 7 / 6 |
Vypočuté okolo Špačinskej stovky:
Toľko zo 16.ročníka pochodu ŠPCH, tak aký sme boli?, no predsa svetoví...
Za Špačinských Pekných Chlapcov - Pavel Nádaský
Oznam pre organizátorov turistiky pre rok 2001
Kalendár KST Malé Karpaty a okolie
Klub bratislavských turistov (KBT) v spolupráci s trnavskými turistami pripravuje vydanie spoločného kalendára turistických akcií pre oblasť Malých Karpát a okolia na rok 2001. Pokiaľ máte záujem o zverejnenie svojich akcií v tomto kalendári, pošlite informácie na adresu zostavovateľov časopisu (E-mail: mailto:soula@elf.stuba.sk) alebo písomne na niektorú z adries:
Ing.Pavol Šoula, Dorastenecká 40, 831 07 Bratislava 36. (tel: 07/602 91 706 - do práce)
Ing.Peter Minárik, Čajkovského 40, 917 00 Trnava, tel: 0805/5521 056
Ing.Vladimír Chrapčiak, Starohájska 5, 917 01 Trnava, tel: 0805/5502 155
Prosím, zverejňujte len akcie, ktoré organizujete pre verejnosť (akcie určené len pre členov svojich turistických klubov neposielajte). Pre každú zverejňovanú akciu zaručene uveďte nasledujúce údaje: presný dátum, názov akcie, trasy (dĺžky, prevýšenie, presunový prostriedok, prípadne pre akých turistov akciu organizujete [napr. len mládež, dôchodci a pod.]), ročník, presnú adresu, kde budú poskytnuté informácie, telefónne čísla informátorov, miesto a čas štartu. Ako doplňujúce informácie môžete (doporučujeme) uviesť aj stručný popis trasy, miesto a čas cieľa a ďalšie informácie (napr. výška štartovného, či poskytujete ubytovanie, prevoz batožiny alebo iné doplnkové služby a pod.).
Informácie pošlite najneskôr do 31.októbra 2000. Pokiaľ ste informácie poslali do celoslovenského kalendára KST pre rok 2001 (uzávierka bola 15.9.2000), budú v kalendári Malé Karpaty a okolie uverejnené automaticky.
Peter Minárik, Pavol Šoula
Vrcholová
kniha
Ostrá 1264 m n.m. - Veľká Fatra
október 1998 - september 1999
Výber všetkého možného i nemožného, ale hlavne zaujímavého zo 14.vrcholovej knihy z Ostrej vo Veľkej Fatre vybral a spísal Peter Minárik. Vybraté autentické zápisy v TEJTO vrcholovej knihe sú - ako ináč, necenzurované....
Sobota, 10.10.1998
Sme tu dvaja + 4 kamzíci + veľa havranov + ešte viac múch. Počasie je vskutku nádherné, vidno ďaleko dookola, ale nad nami rastie veľký čierny mrak - dúfame, že nie je búrkový ....
Maroš a Mária
7.11.1998
Je 9.30 h a traja blázni sú na Ostrej a smejú sa z výšky 1264 m na svet, kde zúri kapitalizmus. Tu je kľud, sem tam aj mráčik preletí. Boli sme tu a prídu zas.
Heslo: Hlavne je mať nohy v suchu.
Ondrej, Maťo a Muro
20.11.1998
Dvaja začínajúci červenajúci dozrievajúci "magori" po krásnom dni vychutnávajú chvíle bez vysávania, prachovky, zbytočných rečí a sú radi jeden z druhého a druhý z jedného.
Jana a Michal
3.4.1999
Svieti tu krásne slniečko, ale škoda, že ho od únavy ani nevidím. Je to tu super, len už nevládzem...
Adela
Nedeľa, 4.4.1999
Prekrásny deň, nad hlavou ani obláčka, len spojenecké lietadlá UMPROFÓRU
Jaro
Veľkonočný pondelok, 5.4.1999
Dnešný veľkonočný pondelok sme sa rozhodli, že tento krásny slnečný deň strávime TU. Je tu nádherne. Opálilo nás do čokoládova, vyfotili sme film, vypili čo sa dalo, pojedli tak isto, no a čoskoro sem znovu zavítame. Je tu fakt krásne !!!
manž.Mackovci
10.4.1999
Fantázia !!!
Niektorí prvýkrát, ja po rokoch!
Zuzka a Ivan
11.4.1999
"PER ASPERA AD ASTRA"
12.4.1999
Expedice šílených rybářů z ČR
Výstup jsme podnikli z Mošovce, kde jsme byly u slovenských rybářů na výmenné praxi. Výstup byl náročný, ale stojí za to. Je nás tady 5 z celé ČR a učíme se v Třeboni.
Pavel České Budejovice
8.5.1999
Je tu výborný signál na mobil, ale z toho sa nenajem. Totiž nevzala som si nič na jedenie.
Radka z Prievidze
23.5.1999
Som /sme/ tu zas a je tu fajn.
Tulák Junas /hádam nie JJ ? pozn. redakcie/
Tak a ja som tu po prvýkrát
a les je môj kamarát
Aj tak Ťa mám rada
aj keď strašne pichá tvoja brada
a že je tu krásno krásne
pre teba píšem básne
Ja/na
26.5.1999
Chcel som ísť na Tlstú, ale stále musím niesť umrnčaný kufor, ktorý si všade sadá, navyše ju strážim lebo je schopná otrhať všetky kvety nielen na Ostrej, ale aj na celej Fatre.
Martin
Mne sa už nikde nechce ísť. Bolia ma nohy, zakazuje si mi sadnúť a nadovšetko nedovolí mi odtrhnúť žiaden kvet...
Jana
26.6.1999
"Společnost JOGA v
denním životě"
Byli jsme tu po prvně, je tu fajně, nádherný výhled, ale
žádná voda.
Jura a deset členů
My chudáci jazdci, vytiahli nás tu peši, bez koní a teraz sedíme a dychčíme. Niektorí sa práve chystajú skočiť zo skaly, lebo tu lieta veľký zelený hmyz a strašne pri tom kričia.
Nakoľko sme väčšina dievčat, prosíme odpísať na náš inzerát:
Sympatická, slobodná jazdkyňa /na koni/ odhodlaná absolvovať rôzne túry, hľadá inteligentného všestranne zameraného priateľa /môže byť aj solventný/. Najlepšie s domom a maštalou, nie je podmienkou, lebo mám vlastného koňa.
Magdaléna zo Sebeslavcov Zn.: Čakám
5.7.1999
Je tu brutálne krásne. Čo
už je fajn, ak nie toto !!!
My tri - jedna prechodne z Nitry,
sedíme tu a kocháme sa
zase znova vrátime sa
Maco sedí bokom
z prižmúreným okom
a zníženým adrenalínom
držte sa a nespadnite
nepoudierajte si rite !
Vanda, Bea a Maco
6.7.1999
"Expedícia bežných kresťanov"
Práve sme dorazili z muzikantami v brušku a podbrušku a tak teda neostáva nám nič iné ako zničiť všetky zásoby. Ale ľudia, je tu krása a tá námaha stojí skutočne za to. Pane, vďaka Ti za to! Chválime Ťa Bože !
Amen
8.7.1999
Já so zde a so z Hané /pro neznalce je to morava s malým m/. Je zde ale pěkně!
Pepino Pačesů
15.7.1999
Oravský Mumo - vriedok sa už trase od kosy, ale keby tu boli aspoň 3 - 18 -tky s 5-kami, to by bolo ...
Mumo
18.7.1999
Vypili sme liter čaju, Ráno
sme šli z Michala
videli sme včielku Maju do základne Gadera
na kvety si sadala Odtiaľ rovno na rázcestie
a s Vilkom sa šalela až sa nám to nepopletie.
mali sme aj chleba s medom No a potom rovno sem,
a už sa tá správa šíri svetom s radosťou a šťastím len.
Martin
Hneď sme sa tu zapísali, aby si nás pamätali
Jožko
9.8.1999
Zaveď ma milý k rybníčku,
na invalidnom vozíčku,
nech aspoň jedným sklenným okom,
uvidím vážku nad potokom,
pohlaď ma kýpťom po hlave,
pobozkaj líčko hnisavé,
veď láska je cit mocný,
čo na tom, že sme "malomocný"
Boli sme tu a už odchádzame, Pán Boh nám pomáhaj.
Autor: Heroin obyčajný
Sobota, 9.8.1999
Po peknej prechádzke sme sa vytisli hore /mňa vytisli hore/. Chýba nám tu len Peťulka, ktorá bola zasiahnutá MIMÓZOU. Až získam kondičku a prestanem fajčiť, tak určite prídem sem zas a nie sama. Je tu veľmi čerstvý vzduch a kopce kam oko dovidí. Čo viac tu chýba? Zanechávame tu naše e-mailové schránky, až budete mať chuť a možnosť, ozvite sa, určite sa dovoláte .
www.MIKI.com
10.8.1999
Dobyli sme vrchol! Nebol to veru ľahký boj. Unavení tu sedíme a vôbec sa netešíme na cestu späť. Jediné, čo nás ťahá dole, je dobre chladené pivo a nanuk pre slečny. Dosiahli sme vrchol.
Pozdravujeme ďalších, čo sa sem dostanú, nech im počasie praje ako nám.
Za všetkých a všade Michal, skalný turista
11.8.1999
Boli sme tu a obdivovali sme zatmenie slnka. Videli sme to! Ďakujeme prírode za dnešný deň. Pozdravujeme všetkých požiarnikov z povolania na tri zmeny.
Vlado a Róbert
12.8.1999
Deň po zatmení slnka sa nám v hlavách vôbec nezatemnilo /aj keď mnohým v našej krajine áno/ a tak sme úspešne dorazili na vrchol v rozličnom počasí /slnko, mraky, hmla.../ Ideme ďalej na Tlstú. Vďaka najvyššiemu za to, čo tu máme a dúfam, že ešte dlho budeme mať. Keď som sa narodil, tak som si ani len nepomyslel, že presne o 30 rokov tu budem stáť spolu s kamarátmi.
Roman Herchl a 3 kamaráti
20.8.1999
Tam, kde iní začínajú - my
končíme. Super pohodový výstup, krásny výhľad, slnečné
počasie - jednoducho fantázia...
Nohy mi smrdia od potu, slnko mi svíci do rici. Sme smadní,
hladní a neklidní, kto nás ukľudní?
Priatelia zo zeleného údolia.
27.8.1999
Boli sme tu presne o 15.15 h. Človek, ktorý tu nikdy nebol, nevie o čo prichádza. Je to lepšie ako sex!!! Ostatní ostali pod skalou, pretože kvôli svojmu stavu /vodka, pivo, rum.../ si netrúfli zdolať tento kameňolom.
Alino z Handlovej
28.8.1999
Peťko fajčí, Sabínka papá čokoládu a strechy sa lesknú v slnku. Keď budem veľká, pôjdeme sem znovu! Idú mraky idú, aj my pôjdeme pekne dole. Zdravíme všetkých Trnafčanof !!!
28.8.1999
Sme tu dvaja magori. Miesto toho, aby sme sa rekreovali na chate po liečebných úkonoch v Bojniciach v kúpeľoch, flákame sa po horách a hľadáme kopce s peknými výhľadmi. Žiaľ, nemôžeme sa tu dlho zdržať, lebo už je moc hodín a pred nami je ešte Tlstá, aspoň dúfam. Najdite mi takého magora ako ja, ktorý odmieta telocvičňu a radšej ako tam 15 minút sa fláka na vandre dva dni. Dôkazom toho je aj zápis do Guinessovej Ostrej knihy - rekordov a výstupov.
Peter
4.9.1999
Až teraz na vrchole sme si všimli, že to má len 1.264 m n.m. Keby sme to vedeli, tak ráno ani nevstávame. Ale je tu aj tak super.
PS.- Na to, že to má len 1264 m n.m., je to úžas! "Závidím" tým, čo grilujú kurča na záhrade. Momentálne som človek, ktorý sa smeje! Fantastický slnečný záver sezóny, na jar sme tu zas.
Tak sa majte trnafčany, Iveta a Igor
pripravil Peter Minárik
Siahnem, vytiahnem, a čítam ...
Tentokrát: Christiaan Barnard - "O posilňovaní srdca"
Vlani vyšla zaujímavá kniha od tohoto uznávaného kardiochirurga, rovnakého názvu, v ktorej svojim čitateľom radí, ako si zachovať zdravé srdce. Ch.Barnard tvrdí, že dnes by už nikto nemal umierať na infarkt, pretože, ak odhliadneme od vrodených chorôb, väčšinou si človek riziko infarktu spôsobí sám, hlavne nesprávnou životosprávou. Vybral a zoradil 18 bodov, podľa ktorých by ste sa mali správať a tu sú:
vybral Peter Minárik
KALENDÁR
november:
11.11.2000 OREŠANSKÝ BOTOCROSS 14.ročník
(sobota) Klub TD a T Trnava
Trasy: 40, 30, 20, 10 km
Akcia je orientačným turistickým pochodom. Povinnosťou účastníka je prejsť 4 vrcholy v Malých Karpatoch, ktorých názvy sa dozviete na štarte.
Za každý prejdený vrchol sa počíta 10 km.
Štart: Horné Orešany, 6.45 - 9.00 h
Cieľ: Horné Orešany, vináreň, do 17.00 h
Vedúci: Peter Minárik
25.11.2000 BLATOVÝ POCHOD 22.ročník
(sobota) KST TOM TJ Bezovec Piešťany
Trasa: Piešťany - Havran - Plešiny - Jašter - Hlohovec
Štart: Klub TJ Bezovec, Sládkovičova ul., Piešťany, 7.00 - 8.30 h
Cieľ: Hlohovec, reštaurácia Jašter, do 17.00 h
Vedúci: Peter Miklánek
Mesačník MALOKARPATSKÝ DIAĽKOPLAZ vychádza ako zborník nezávislých prispievateľov s turistickou tématikou oblasti Malých Karpát a okolia, zameranou prevažne na diaľkovú pešiu turistiku. Za obsahovú náplň zodpovedá autor príspevku. Príspevky adresujte Petrovi Minárikovi alebo Pavlovi Šoulovi, prípadne iným osobám, ktoré bývajú s nimi v kontakte, priamo na diaľkových pochodoch organizovaných v Malých Karpatoch a okolí. Technická realizácia tohoto čísla: príprava textových podkladov - Peter Minárik, Pavol Šoula, konečná úprava textu - Pavol Šoula, príprava obrazovej náplne - Peter Minárik, distribúcia - Peter Minárik, Peter Obdržálek. Kontakt - elektronická pošta: soula@elf.stuba.sk. V elektronickej forme môžete časopis nájsť na internetovej adrese http://www.elf.stuba.sk/~soula/mkd