MALOKARPATSKÝ DIAĽKOPLAZ

august - september 2014

V tomto čísle nájdete:

Bol Casanova milenec alebo turista?
Boli sme na Brezofskej špacírke
Horný a Dolný Bankov
História a súčasnosť Železnej studničky a okolia
Zaujímavosti z Malých Karpát - Kanibali z Molpíru
Zázraky prírody - Včela
Zmena pravidiel pre udeľovanie MKSD a SSD v roku 2014
Pozvánka na diaľkový pochod - Žitnoostrovský pochod
Kalendár - október 2014

Bol Casanova milenec alebo turista?

Nie je to tak dávno, čo na stránkach nášho časopisu prebehla polemika, či je turistika “len” pohybová aktivita alebo či je to aj šport. Ani sme tento problém “nevypolemizovali” a už tu máme ďalšiu polemickú tému. Nakoniec na samotnej polemike nemusí byť nič špatné. Zdravou, niekedy možno aj dravou polemikou, sa dajú vykryštalizovať i mienky, názory, postoje. Veď aj víno nemusí byť čisto odrodové. Chutnať môže aj dobrá zmeska a tú mnohí naši vinári dokážu dobre urobiť, dokonca aj zo zmesky hrozna a vody. Aj polemika musí mať určitú úroveň. Aj ten adrenalín v nás by sa nemal správať ako rieka, raz sucho, inokedy záplava. Hladina by mala byť čo možno najustálenejšia. Veď aj medzi čiernou a bielou farbou je množstvo gradačných odtieňov šedej a koľko ich je, to je závislé od schopnosti rozlišovať. Len hlupák pozná len čiernu alebo len bielu. Polemika nesmie byť poslaneckou polemikou. U našich poslancov je to hádka alebo bielo – čierna zákopová vojna. Nakoniec nikto verejne neprezentuje vysokú inteligenčnú úroveň mnohých našich poslancov. Ale aj tu sme na tom relatívne dobre. V niektorých zahraničných senátoch sa poslanci aj bijú. Vlastne ani v tejto disciplíne nie sme nuloví. Už sme zažili v našom parlamente aj fyzickú argumentáciu, a to dokonca v kategórii bez rozdielu váh, keď mušia váha (vo všetkom, nielen v kilogramoch) napadla strednú váhu. Nakoniec aj to sme šalamúnsky, vlastne nešalamúnsky rozhodli, že to nebola bitka, iba priestupok. Kráľ Šalamún bol múdrym kráľom, preto na rozhodnutí nebolo nič šalamúnske. Jeden múdry pán, osobnosť, už dávnejšie napísal: “Nejestvujú presné hranice medzi skutočnosťou a fikciou, ani medzi pravdou a nepravdou. Veci nie sú nevyhnutne ani pravdivé, ani nepravdivé, môžu byť aj pravdivé, aj nepravdivé.” Jedine presné, jednoznačne a viditeľne vyznačené hranice sme mali možnosť zažiť iba v minulom režime na našich štátnych hraniciach oddeľujúce zahnívajúci kapitalizmus od rozkvitajúceho nášho politického bloku. Hranicu tvorili jasne ostnaté drôty a oranisko. A aj keď niekto náhodou bol nevidiaci, ale aspoň trochu počul, na hranicu ho upozornila dávka zo samopalu a keď náhodou nemal aj hrošiu kožu, tak to aj zacítil. Tá osobnosť, ktorá napísala vyššie uvedené slová, niesla meno PINTER. Ja poznám dve osobnosti s takýmto menom. Jednému Pinterovi hovorili Pišta báči. Bol to vrátnik, ktorý občas vypomáhal aj v šatni v divadle Nová scéna. Bol veľmi obľúbený u vtedajších hercov tohto divadla. Jeho výroky, vtipné “vyhlásenia”, aj vďaka jeho jazyku (maďaroslovenčine) dlho kolovali v hereckom súbore. Raz, keď prišiel Pišta báči do práce so zachovalým klobúkom na hlave, ho jeden z hercov pochválil: “Pišťa báči, máš pekný klobúk, mohol by si si zohnať ešte nové nohavice". Herec sa dočkal takejto odpovede: “A ty poznáš človek, ktorý by si do šatne odložil nohavica?”. Ten druhý Pinter sa volá Harold, tiež osobnosť, anglický spisovateľ, ktorý získal Nobelovu cenu za literatúru za rok 2005 a v krátkom časovom rozpätí dostal aj ocenenie “najlepšieho svetového dramatika". Vyššie napísané slová predniesol v prejave pri príležitosti preberania Nobelovej ceny. V jeho dlhom prejave prešiel od filozofovania o hranici medzi fikciou a skutočnosťou aj k reálnym príkladom. Zabrúsil do politického jazyka. Hovoril o fikcii a pravde, o nebezpečných zbraniach hromadného ničenia v Iraku. Hovoril ako Angličan i o “bľačiacej ovečke, ktorú ťahajú za sebou na povrázku – trápnu a prispôsobivú VB”. Prejavil sa i ako veľký znalec zemepisu, človek, ktorý pozná mnoho štátov sveta, na rozličných svetadieloch. A on ich aj vo svojom prejave spomínal. Uvádzame len útržkovite krajiny, ktoré vo svojom prejave spomínal. Boli to krajiny ako Nikaragua, Kórea, Grécko, Guatemala, Panama, Irak, Afganistan, Chile, Haiti, Salvador, Vietnam a ďalšie. Hovoril aj o akomsi Guantaname, a to všetko v kontexte so skutočnosťou a fikciou. Prečo práve tieto krajiny z rôznych kontinentov práve spomínal, na to netreba mať veľký rozum, stačí dobrá pamäť. Vo svojom prejave skonštatoval, že “Keď sa pozeráme do zrkadla, zdá sa nám, že obraz oproti je presný. Ale stačí sa pohnúť o milimeter a obraz sa zmení. V skutočnosti sa pozeráme na nekonečne mnoho odrazov. Niekedy spisovateľ musí rozbiť zrkadlo, aby uvidel pravdu, ako na neho uprene hľadí z druhej strany". Ja už len trochu viac, ako nadnesene dodávam, že aký je dôležitý uhol pohľadu. Maliar, keď maľuje akt ženy, holý fakt, ak chcete holú pravdu, tak pri pohľade na modelku zboku vidí boko – rys, pri pohľade z vrchu je to zase pôdo – rys a pri pohľade spredu vidí clito - rys a pritom základom je stále rys.

Napriek tomu, že tento prejav je závažný, prednesený na závažnom podujatí, prednesený bezpochyby závažnou osobnosťou, možno s ním polemizovať, s niečím súhlasiť alebo nesúhlasiť. Nemožno však súhlasiť s tým, že tento článok (ani úryvok) nebol uvedený v žiadnom našom “slobodnom” denníku, či bulvárnej tlači. Uverejnil ho iba jeden malo rozšírený Literárny týždenník, v skutočnosti dvojtýždenník. Tuším takéto maniere sme u nás už raz mali.

Treba sa však vrátiť k menej závažnej, k trochu veselšej a možno aj zaujímavejšej téme.

Skúmajme, či Casanova bol alebo nebol turistom. Aj keď sa o ňom veľa popísalo a veľa aj nepravdivého a skresľujúceho, z čoho vyplýva ako by žili dvaja Casanovci. Veľa faktov hovorí, že bol turistom alebo že mal aspoň veľa spoločného s turistikou. Urobili z neho dobrodruha, hrdinu, vtipkára aj šarlatána – všetkými týmito prívlastkami obdarili Giacoma Casanovu, ktorý sa narodil v Benátkach, ale potom počas svojho života sa dostal takmer do všetkých veľkých európskych miest, aj do Orientu. A práve táto jeho cestovateľská črta nahráva, že bol turistom, cestovateľom. V jeho životopise sa dočítame, že bol synom herca a komediantky (a čo komediant nie je herec, alebo naopak herec nie je komediant?). Študoval právo, ale zaoberal sa aj rozličnými vedami aj pavedami, získal si široké vzdelanie a svojím osobným čarom si vydobyl prístup na najvyššie miesta, čoho dôkazom je, že sedával v palácoch a líhal vo väzeniach. Menil zamestnania aj uniformy (bol kňazom aj vojakom).

Najznámejším sa stal svojím záujmom o ženy, teoreticky, ale predovšetkým prakticky. Tento Benátčan mal rád ženy každého veku a postavenia. Kontesou začínajúc, krčmárkou či slúžkou končiac. Vlastne každá jeho žena bola slúžkou, ktorá mu bola ochotná vždy a vo všetkom slúžiť. Tento široký záber je aj typickou vlastnosťou turistu. Výkonnostný turista si tiež nevyberá a šliape rovnako tridsaťpätku ako až nedostižnú (pre Casanovu) stovku. Je pravdou, že Casanova mal aj mladšie ročníky ako 35 ročné, ale pre výkonnostného turistu menej ako 35 kilometrov sa neráta.

Historici napočítali vraj stotridsať žien, ktoré mal zviesť (údaj prevzatý z dôveryhodného zdroja časopisu PLUS 7 dní, asi tak z roku 1999). Údaj nemusí byť dôveryhodný. Čo historici boli vždy pri tom a robili si čiarky? Nakoniec ani časopis PLUS 7 dní nie je bohvie ako dôveryhodný. Tieto údaje hovoria, že Casanova bol veľmi výkonný. Ale čo výkonnostný turista nie výkonný? Stručne povedané, výkonnosť je spoločnou črtou Casanovu i turistu.

Z literatúry sa dozvedáme, že nebolo jediného európskeho veľkomesta, z ktorého by ho nevypovedali pre podozrenie z falošnej hry. Táto vlastnosť, vlastne necnosť, je vlastná aj mnohým turistom. Koľko máme turistov, ktorí na každom diaľkovom pochode falšujú, teda skracujú, odborne povedané optimalizujú trasu. Giacomo vyhovuje aj obom rozporným definíciam turistiky, či je to šport alebo pohybová aktivita. Chce niekto tvrdiť, že tej pohybovej aktivity nemal Casanova dosť, ba až priveľa a pritom to bral ako šport? Casanova zvládal jednu ženu za druhou, rovnako ako výkonnostný turista zvláda jeden kilometer za druhým.

Z uvedeného možno skonštatovať, že turisti a Giacomo Casanova majú veľa spoločných čŕt. Nevieme, ako by reagoval Casanova, keby ho označovali za výkonnostného turistu a naopak nevieme či by sme my výkonnostní turisti mali byť hrdí, keby nás označovali za Casanovcov. Je pravdou, že mnohí mladíci sú hrdí, keď ich označujú za Casanovu, hoci o ňom veľa nevedia. Dnes dobrý bulvár vie urobiť i z kominára černocha. Zo slávneho milovníka urobil nenapraviteľného sukničkára vydavateľ jeho pamätí.

Aký bol teda v skutočnosti Casanova. To môžu naznačiť niektoré nebulvárne fakty z jeho života. Matka Zanetta Casanovová bola krásna primadona, ktorá si aj po manželovej smrti vedela vytvoriť samostatnú kariéru v talianskom divadle. Jej vplyv v divadelnom prostredí postúpil natoľko, že pre ňu písali hry, napríklad Carlo Goldoni. Po nej zrejme zdedil Giacomo svoj príjemný vzhľad i schopnosti. Casanova ukázal mimoriadnu chytrosť a bol schopný získať dobré vzdelanie. Študoval na univerzite v Padove.

Meno Casanova je známe meno, ale keď sa toto meno vysloví, väčšina si pritom vybaví označenie sukničkár a nie spisovateľ. Áno, bol aj spisovateľom, ktorý dostal svoje miesto aj v encyklopédiach spisovateľov sveta. Napísal: Dejiny poľského povstania, Hlasovanie o chválach na Voltaira, Útek z Benátok - história jeho úteku z olovených komôr. Jeho hlavným dielom sú rozsiahle pamäte (15. zv.): Príbeh môjho života (1774). A práve toto posledné dielo spôsobilo, že sa o Casanovovi zachoval obraz nenásytného milenca. Vydavateľ diela jeho 4000 stránkové pamäti, aby sa lepšie predávali, vykrátil a upravil tak, že autor v nich vystupuje ako chorobný erotoman. Vydanie týchto spomienok v plnom znení vyšlo až v roku 1960. Možno aj mnohí naši ekonómovia nevedia, že Casanova bol ich kolegom. Jeho nápadom bolo aj inštalovať štátnu lotériu ako prostriedok zvýšenia príjmu štátneho rozpočtu Francúzska. Francúzska štátna kasa bola prázdna. Nebolo to dôsledkom krízy, ale spôsobila to kráľovská metresa madame de Pompadour, čo bolo ďaleko horšie aj ako niekoľko kríz. Ako riaditeľ podniku stal sa za krátky čas milionárom. Nie na dlho. Ženy vždy niečo stáli a spôsobili mu aj napriek všetkému neobyčajné problémy. Skoro sa oženil so svojou vlastnou dcérou. Zamilovaný C. chcel sa oženiť, a preto zavolal jej matku, aby podpísala sobášnu zmluvu. Vyšlo najavo, že je to jeho bývalá milenka a tá mu odhalila, že majú spolu dcéru. Nezostávalo mu iné, ako o ruku požiadať bývalú milenku, ale tá ho tentoraz odmietla, takže ani z jednej, ani druhej svadby nakoniec nič nebolo. Casanova bol aj dobrodruhom, veď aj rok aj pol strávil v benátskom väzení, kde mu namiesto žien robili spoločnosť potkany. Do väzenia sa dostal v roku 1755 bez súdu i rozsudku, a preto sa potom nakoniec rozhodol z väzenia utiecť, tiež bez toho, aby to oznámil kompetentným. Utiekol z väzenia, z ktorého dovtedy ešte nikto neutiekol. Chladnokrvne prespal v dome policajta, ktorého povolali, aby sa zapojil do jeho hľadania. Samozrejme, že jeho pokojný spánok strážila policajtova žena. Svoj preslávený útek neskôr opísal v knihe Útek z Benátok. Na staré kolená, keď už nemal také úspechy, celkom rád prijal miesto na zámku Duchcov, kde robil knihovníka. Tu sa staral o štyristodeväťtisíc grófových kníh, ktoré nikto nečítal. A preto začal písať vlastné knihy v presvedčení, že tie jeho sa budú čítať. Denne strávil pri písaní kníh desať až dvanásť hodín. Na zámku v Duchcove vo veku 73 rokov aj zomiera. Mal mimoriadny, pestrý a rozmanitý život a v jeho prípade sa môže otvorene a tvrdo povedať, že ho “neprejebal”. Teda, ktovie?

Ivan Nižnan

Boli sme na Brezofskej špacírke

V Oblastnom turistickom kalendári Malé Karpaty a okolie sa už po druhýkrát objavil aj pochod s názvom Brezofská špacírka. Bol to už, alebo ešte, len druhý ročník organizovania tohto diaľkového pochodu. Hlavní organizátori tvrdili, že na budúci rok to bude už tretí ročník. Potom štvrtý, piaty, desiaty atď. Treba im veriť, lebo organizátormi sú tak skvelí turisti a funkcionári, ako Jano Sládek a Stanislav Mičík. Jano Sládek už v ďalekej minulosti nám organizátorom MKSD (Malokarpatského superdiaľkoplaza) “spôsobil" veľké problémy. Všeobecne sa vie, že k získaniu MKSD v tom ktorom roku je potrebné absolvovať v plnej dĺžke všetky tri malokarpatské stovky, to jest: Trnavskú stovku, teslácku “2x50 a dosť” a napokon Pochod Špačinských pekných chlapcov (pochod, ktorý má viac ako sto kilometrov). Odmenou za absolvovanie takejto náročnej (aj časovo) akcie je získanie diplomu a pamätného keramického tanierika, a čo je najcennejšie, je zaradenie sa do historickej tabuľky prehľadu držiteľov tohto ocenenia. Tohto roku to bude u MKSD už 18. ročník a u SSD je to o niečo menej, lebo toto ocenenie sme začali udeľovať o niečo neskôr. Kto chce vedieť koľko ročníkov má SSD, nech si to sám spočíta. My mu pomôžeme, že sme ho začali udeľovať začiatkom tohto storočia. (Upozorňujeme, že začiatok storočia sa nezačal rátať rokom 2000, ale až rokom 2001.) V prípade, ak niekto splní tieto podmienky, dostane sa medzi také turistické esá, akými nesporne sú nedostižný Július Suran, ale aj už nechodiaci Ján Parcer, Peter Bada, Attila Korčok, Peter Valach, docent Jaroslav Hanuš, striedavo úspešný Ondrej Jančík, nezmar Jaroslav Sasák a Karol Šulek, Peter Groman a Miroslav Lietavec, Ctibor Páchnik je tiež dobrý, v posledných ročníkoch nevynechávajúci Jozef Karel, Peter Kováč je tiež naštartovaný, ale začal neskoro, Dalibor Greguš, Ján Pristach, Kveto Lumtzer a ďalší a ďalší. Splniť podmienky sa podarilo aj niekoľkým maďarským a českým turistom.

Niet sa ani čomu čudovať, že sa aj Ján chcel dostať medzi túto, nebojme sa slova, turistickú elitu. Pri svojom prvom pokuse sa na Tesláckej stovke zaregistroval pod menom Ján Sládek, Peter Minárik na Trnavskej stovke urobil z neho Jána Sameka a fantáziou oplývajúci špačinčania urobili z neho Sládečka. Tak nečudo, že pri vyhodnocovaní súťaže sa tento trojmenný turista v jednej osobe medzi vyhodnotených nedostal. Nakoniec sa všetko vyriešilo a hrnčiar musel na hrnčiarskom kruhu vytáčať nový tanier pre tohto turistu. Druhý spoluorganizátor pochodu, Stanislav Milčík, pochádza z Osuského. Z neveľkého Osuského pochádza aj iný turista – diaľkoplaz Jaroslav Sasák. Je to bývalý pracovník zlikvidovanej Tesly Bratislava a člen turistického odboru TJ Tesla Bratislava. Tento turista, notorický účastník Trnavskej stovky, dlhé roky zabezpečoval cieľ T – 100 v Brezovej pod Bradlom. Bolo to v tamojšej učňovskej škole. Tu sme každý rok mali k dispozícii jednu triedu a minulý rok (žiaľ naposledy) dokonca priestrannú a peknú jedáleň učilišťa, ktoré nám po dlhé roky pre cieľ T-100 zabezpečoval v tamojšom učilišti. Keď školu zatvorili, zabezpečil nám miesto na miestnom futbalovom štadióne. Zdá sa, že v prípade potreby by Jaroslav mohol robiť aj schopného vojenského ubytovateľa.

Tak títo dvaja organizátori nám pripravili peknú trasu pochodu (nakoniec, ktorá trasa v Malých Karpatoch môže byť škaredá?), ktorá začína v Brezovej pod Bradlom a končí v Brezovej pod Bradlom. Jej posledný úsek je totožný s úsekom, ktorý absolvujeme na Trnavskej stovke a v opačnom smere na Špačinskej stovke, t. j. Dobrá Voda - Brezová pod Bradlom. Pre turistov pešiakov sú k dispozícii dve trasy v dĺžke 42,1 km a kratšia 15 km. Tieto trasy majú prijateľné prevýšenie (1145 m a druhá kratšia 539 m). Jediným problémom je dostať sa na štart pochodu do Brezovej pre turistov z druhej strany Karpát. Záujem zúčastniť sa tohto pochodu je aj u týchto diaľkárov. Z tohto dôvodu sme v spolupráci s Jánom Sládekom pripravili verziu pochodu, ktorá bude súčasťou Brezofskej špacírovky a nazvali sme ju “Brezofská špacírovka – Predzáhorácka”. Snáď jediný schodný a realizovateľný variant je napojiť sa na pochod na Dobrej Vode, a potom spoločne pokračovať do cieľa. Štart tejto časti pochodu má niekoľko voliteľných variant, ktorých princípom je dostať sa z miesta štartu na červenú značku – magistrálu smerom na Dobrú Vodu. Najdlhšia trasa 55 km, prevýšenie 2095 m, začína v Doľanoch. Trasa Doľany – križovatka žltej a červenej – Brezinky – Buková – Dobrá Voda – Brezová pod Bradlom. Druhá trasa v dĺžke 41 km s prevýšením 1300 m začína v Smoleniciach. Trasa pochodu: Smolenice – Brezinky – Buková – Dobrá Voda – Brezová pod Bradlom. Tretia trasa, rekreačná, výletná, začína v Rakovej – železničná stanica a po magistrále do cieľa. Dĺžka tejto trasy je cca 25 km. Najdlhšiu 55 km trasu doporučujeme vzhľadom na odchod spojov v sobotu podvečer z cieľa do svojich domovov (možnosti dopravy, variant z cieľa je dostatok), len pre výkonnostne zdatných, s dostatočne rýchlym presunom. Takýmito vlastnosťami oplýva prakticky každý turista, ktorý plní podmienky VOPT. Podmienkou je však, že tento turista nepotrebuje mimoriadne dlhé a mimoriadne časté prestávky pre úpravu pitného režimu. Prostredie, podmienky sú mimoriadne lákavé na predlžovanie prestávok a na “výmenu pneumatík v boxe”. Druhá trasa je z tohto hľadiska celkom pohodová. O tom, ako sa dá pohodlne a “rýchlo” dostať domov prostriedkami hromadnej dopravy, teda vlakom a autobusom, vám môžu poradiť a ochotne sa podeliť so svojimi osobnými skúsenosťami turisti Ondro Jančík, ktorý cestoval do Trnavy a Vlado Svrček, ktorý cestoval do Bratislavy, a možno, že aj ďalší.

Tohto roku sme urobili testovací pochod Predzáhoráckej špacírovky, aby sme získali dostatok skúseností z tejto varianty pochodu. Bol som členom trojčlenného záverečného družstva. Na kontrole na Dobrej Vode sme dostali avízo, že bola na trase Dobrá Voda – Brezová vyznačená nová modrá značka a že touto značkou sa vydali aj naši turisti. Úsek Dobrá Voda - Brezová akosi mimoriadne vzbudzuje pozornosť našich značkárov. Je to dôležitá súčasť našej siete značkovaných chodníkov v tejto lokalite. Nakoniec je to jedna z dobrých možnosti, ako sa dostať z jednej strany pohoria Karpát na druhú. Veď aj dve turistické stovky (T-100 a Pochod ŠPCH v protismere) využívajú toto značenie. Osobne poznám pôvodné značenie červenou, potom preznačenie okolo zrúcaniny, nová červená značka a teraz nová modrá značka. Táto značka čo sa týka výberu terénu aspoň podľa môjho názoru je veľmi pestrá a dobrá (ide lúkou, lesom, lesnou cestou i asfaltom). Červená značka od začiatku až do konca ide prakticky po asfalte. Vzhľadom na skutočnosť, že obe stovky, ktoré touto cestou vedú, sa idú prevažne v noci, je to pre orientáciu a sledovanie trasy dobré. Čo sa týka samotného značkovania tejto modrej trasy, je to tiež pestré. Sú úseky označené, tak ako je to bežné, sú úseky, kde dlho dlho nie je žiadna značka, sú úseky, kde sú asi značky zatreté, prechod cez lúku je vhodný akurát tak pre pasenie kráv, lebo tie nepotrebujú značku a i. Dosť výrazným argumentom o “kvalite" značkovania bola oneskorená správa (vzhľadom na neprítomnosť signálu) od turistov, ktorí išli pred nami, bola stručná a jasná: “nechoďte po modrej”. Po tejto trase som šiel po prvýkrát. Moji dvaja kolegovia už po nej išli a mali veľké problémy orientovať sa vo dne. Chcel by som vidieť turistu, ktorý by išiel po tejto značke v noci. Vlastne by som ho ani nevidel, lebo by bola tma. Američania každoročne udeľujú filmovým umelcom ocenenia Oskar. Majú ich niekoľko druhov: najlepšia herečka, najlepší scenár, najlepšia réžia, najlepšia hudba a tak ďalej. Cenu Oskara dostáva aj herečka, resp. herec, za najhorší herecký výkon roku. Ak by sa takéto ocenenie udeľovalo aj našim značkárom (treba povedať, že značenie turistických chodníkov, najmä v M. Karpátoch je v prevažnej miere dobré, až veľmi dobré), značkár alebo značkári za vyznačenie tejto novej trasy by mali dostať ocenenie turistického Oskara: Najhorší herec (značkár) roka. Neviem, kto je vrchným značkárom v tejto oblasti, ale doporučoval by som mu, aby si išiel pozrieť toto značenie jeho podriadeného, najlepšie v noci. Neviem či sa toto značenie rátalo tomuto značkárovi za značkársku aktivitu, ale ja by som mu nezaplatil ani za minutú farbu.

Nedoporučujem taktiež prechod modrou značkou, ale doporučujem zúčastniť sa pochodu, ktorý organizujú Jano Sládek a Stanislav Mičík.

Ivan Nižnan

Horný a Dolný Bankov

Účastníkom diaľkových pochodov, najmä stokilometrových pochodov, názov Bankov určite niečo hovorí. Je to najmä zásluhou ŠK Magnezit Ferona Košice a jeho turistického odboru, ktorý už dlhé roky každoročne organizuje päťdesiat a stokilometrový pochod pod názvom Rudohorská stovka. Samozrejme, že tá päťdesiatka zostane len päťdesiatkou a nebude z nej Rudohorská stovka. Tento pochod sa pravidelne koná v mesiaci jún a turistický odbor má pripravené dve verzie rôznych trás, ktoré sa pravidelne striedajú. Jedna verzia trasy so štartom v Rožňave vedie zo štartu modrou značkou na červenú značku, na magistrálu, ktorá privedie turistov až do cieľa v Košiciach. Druhá verzia pochodu začína v Košiciach, prechádza cez Kojšov a Gelnicu, kde je súčasne štart 50 km pochodu. Výstupom po modrej značke sa dostanú turisti na magistrálu a po nej až do cieľa v Košiciach. Rudohorská stovka patrí medzi tých päť slovenských stoviek, ktoré prežili kritické obdobie na prelome storočí, kedy končilo organizovanie mnohých do tej doby významných stoviek na Slovensku. Toto podujatie je zaradené aj do súťaže Slovenský superdiaľkoplaz, ktorej organizátormi sú predovšetkým Tesla Bratislava a organizátori Trnavskej stovky s morálnou podporou organizátorov Pochodu ŠPCH (rozumej pekných chlapcov). Názov košickej stovky - Rudohorská stovka je plne oprávnený, lebo celá trasa tohto pochodu vedie práve týmto pohorím. Cieľ tejto stovky, oboch jej verzií, je v Košiciach, práve na Bankove. Verzia pochodu, ktorý začína v Košiciach, má aj štart na Bankove.

Bankov sa nachádza na najvýchodnejšom výbežku hrebeňa Slovenského Rudohoria. Bankov Horný i Dolný je súčasťou mesta Košice. Tu sa nachádzali niekdajšie kúpele Bankov. Dnes už je táto lokalita “iba" rekreačno - výletným miestom Košičanov, ale aj iných turistov. Toto miesto je hodne navštevované najmä košickými milovníkmi prírody. Povesť o údajnej liečivej sile tunajších prameňov siaha až do roku 1630, keď ich voda vraj vrátila zrak občanovi menom Bankó, po ktorom dostali vraj názov aj tieto kúpele. Pravdepodobnejšie je však, že meno kúpeľov pochádza zo starého slovanského výrazu banka - jama na kúpanie. Povesť o liečivej vode siaha do roku 1630, ale najstaršie správy o využívaní týchto liečivých prameňov sú z roku 1703. V tom čase mestskí radní z Košíc nariadili, aby sa pre kúpajúcich tu vybudovala krytá hala. Košičania ju aj vybudovali, ale čo z toho, keď ju o rok pri obliehaní Košíc zničili Rákócziho kuruci. Onedlho však zničené objekty prenajal a obnovil Jozef Gunter, vybudoval sa tu aj letný hostinec. Ale znova, čo z toho, keď “liečivá” voda na Bankove nemala veľké liečivé účinky. Jej liečivé účinky neboli ani tak veľké, aké sú liečivé účinky všelijakých liečiteľov, mágov i dodávačov pozitívnej energie, ktorí sa nám každú noc prihovárajú z televíznych obrazoviek viacerých televíznych staníc. Títo liečitelia ani nepožadujú poisteneckú kartu, stačí len nadiktovať svoje dáta narodenia, prípadne celej rodiny, ak “pacient” chce, aby bola zdravá i jeho ostatná rodina a zdravie je na ceste. Neviem ani technickú podstatu dodávania pozitívnej energie týmto pacientom. Tie nemo-technické, lepšie povedané rukotechnické pohyby a rôznorodé mávanie rukami som už odkukal, len tá prenosová sústava mi nie je jasná. Neviem či sa táto pozitívna energia dodáva chorým pacientom po trasách mobilných operátorov alebo len tak vzduchom šíriac sa všetkými smermi éterom. Je pravdou, že títo pacienti sú určite chorí. Ani nie tak fyzicky ako duševne. A to nevyliečiteľne chorí, lebo tomu, komu nie je zhora dané, v apatéke ani v televízii nekúpi. Viem pochopiť prečo takúto bohumilú činnosť podporujú televízne stanice, veď čas sú peniaze a aj vysielací čas sú peniaze, ale čo robia tie rôzne televízne a rozhlasové komisie, ktoré tak horlivo bdejú nad tým, aby sa na naše obrazovky nedostal nevhodný, nemorálny, prostoduchý program, ale takáto ľudová osvetová činnosť im nevadí. Prečo mám ale ja divák pritom trpieť a to dokonca dvakrát. Zásada procesného práva vraj znie: “Nemo bis punitor pro eodem delicto". To my, ktorí neovládame latinčinu, takto hovoríme tomu, že nikto nemôže byť trestaný dvakrát za ten istý čin. Platíme koncesionársky poplatok i za spotrebovanú elektrickú energiu. Niekto môže radiť, veď vypni televízor. To sa dobre povie, ale ako potom zaspím. Bankovská voda okrem malého množstvo železa, hliníka a síry žiadne iné liečivé látky neobsahuje. Rozbor vody vykonal aj dajaký fyzikus, dokonca mestský a s maďarským menom, takže tomu môžeme veriť. Neskoršie na niekoľko rokov si kúpele prenajal mestský lekár, ktorý upravil okolie kúpeľov tak, že Bankov nadobudol charakter letoviska s “liečebnou klímou” a problém s nedostatkom železa, ale s liečebnou klímou to vyriešil. Pre sprístupnenie Bankova z doliny potoka Črmeľ postavili v roku 1840 vozovú cestu. Strmá a nebezpečná cesta sa však používala iba krátku dobu a musela sa stavať nová cesta traverzujúca lesné úbočie. Dôvodom bola tragická nehoda mladého košického starostu menom Šaňo Torok, ktorý sa na tej ceste, keď sa po nej vracal z majálesu na Bankove, havaroval a nehodu neprežil. Starosta išiel zo zábavy a nedochovalo sa, či havária bola spôsobená nadmerným množstvom alkoholu. Ale koč ťahal predsa kôň, takže aj on mohol byt podozrivý. To už nezistíme, ale viete si predstaviť, keby sme aj dnes po každej smrteľnej nehode na ceste začali stavať novú cestu, to by bolo autostrád. Dnes nám nevadí ani množstvo výtlkov na ceste.

V polovičke 19 storočia začali stavať v Dolnom Bankove hotel, ktorý aj dokončili. Na Bankove a v okolí objavili aj ďalšie pramene (Margitin prameň, prameň sv. Jána a i.), ale s liečivosťou vody nič neurobili. V 80. rokoch sa tunajšie pramene už vôbec nepoužívali na liečebné procedúry, a tak Bankov stratil poslednú nádej stať sa kúpeľným mestom, ale zato stal sa výletným miestom. Treba povedať, že Bankov obľubujú aj turisti diaľkoplazi, ktorí na svojom stokilometrovom pochode v jeho závere sa nesmierne tešia na Bankov a nevedia sa ho ani dočkať.

Ivan Nižnan

História a súčasnosť Železnej studničky a okolia

Letný hostinec K Červenému mostu

Letný hostinec K Červenému mostu sa nachádzal vpravo pred železničným mostom na začiatku Hornej Mlynskej doliny. Hostinec sa spomínal v sprievodcovi mestom, ktorý vychádzal v 30. rokoch 20. storočia. Vo vydaní z roku 1943 už o hostinci nie je zmienka. V 60. rokoch 20. storočia slúžila budova ako závodná jedáleň zamestnancov Závodov technického skla. Objekt stojí dodnes, okolie je neupravené a prístup k objektu je v zlom stave.

VIII. mlyn - Klepáč

Usadlosť ôsmeho mlyna známa pod menom Klepáč. Pomenovanie pochádza od stredovekého názvu vinohradníckej lokality Klepeis. Ako mlyn slúžil až do roku 1911. Jozef Raban v ňom od roku 1932 prevádzkoval hotel s reštauráciou. Koncom 60. rokov 20. storočia bola usadlosť opustená a tým sa začala postupná devastácia celého objektu. Dnes je Klepáč len hŕba ruín.

IX. mlyn

Deviaty mlyn, ktorý bol v poradí poslednou usadlosťou situovanou poniže Železnej studienky. Budovu mlyna postavila Mlynskodolinská spoločnosť v roku 1846 na mieste pôvodného mlyna. Roku 1900 adaptovali budovu na hotel s reštauráciou. Na dvore stál drevený pavilón. Pod názvom IX. mlyn pretrvala reštaurácia do druhej svetovej vojny. Po vojne areál prevzali štátne lesy. Dnes je v súkromnom vlastníctve v rekonštrukcii.

Železná studienka

V hornej časti Mlynskej doliny nechalo mesto roku 1826 urobiť analýzu pramenitej vody. Zistilo sa, že ide o alkalický železitý prameň. Odtiaľto pochádza aj pomenovanie územia Železná studienka. Mešťan Jozef Pergameny dostal od mesta povolenie vybudovať pri prameni kúpeľný dom, ktorý dostal názov Ferdinandove kúpele. V roku 1830 slávnostne otvorili prvú liečebnú a spoločenskú sezónu. Voda bez farby a vône bola vhodná pre ľudí trpiacich bledosťou a slabosťou. V roku 1844 bola budova kúpeľov prebudovaná na hotel. Železná studienka sa stala obľúbeným miestom stretávania sa uhorskej šľachty, obyvateľov mesta a okolia. V roku 1894 kúpilo celú Železnú studienku do vlastníctva mesto Bratislava. Začiatkom 20. storočia dal Bratislavský okrášľovací spolok postaviť za budovou kúpeľov drevený presklený pavilón. Železná studienka bola prvým miestom, kde v rokoch 1909 - 1915 premávala trolejbusová linka. Rôzna stavebná činnosť, úprava potoka Vydrice postupne narušili režim spodných vôd až liečivé pramene zanikli.Zaujímavá správa pochádza z roku 1931, ktorá hovorila, že podľa prieskumov sa v okolí Železnej studienky nachádzajú rádioaktívne pramene. 60. roky 20. storočia priniesli postupnú devastáciu celého areálu, až museli budovy v roku 1970 asanovať. Dnes po nich ostali len prázdne miesta a spomienky pamätníkov.

Vodné nádrže

Súčasťou vydrických mlynov boli štyri vodné nádrže. Prvú dali postaviť vydrickí mlynári už v roku 1761. Po pretrhnutí jej hrádze v roku 1763 vodná nádrž zanikla. Pre potreby zmodernizovaných mlynov postavili v roku 1846 štyri vodné nádrže, ktoré existujú dodnes. Zánikom mlynov nádrže spustli. V rámci revitalizácie územia pristúpilo mesto v roku 1901 k ich obnove a rekonštrukcii. Stali sa z nich rybníky s možnosťou rybolovu, člnkovania a v zime korčuľovania.

(mlb)

Zaujímavosti z Malých Karpát
Kanibali z Molpíru

Vrch Molpír (354 metrov nad morom) nad obcou Smolenice v Malých Karpatoch, hoci sa to dnes už nezdá, má veľmi pohnutú históriu, ktorá v sebe zahŕňa nielen doby slovanského osídlenia, ale temné časy našich kanibalských prapredkov. V železno-halštatskej dobe, približne v šiestom storočí pred naším letopočtom, sa na Molpíre rozprestieralo veľké hradisko postavené z voľne kladeného kamenia. Skladalo sa z troch nádvorí chránených valmi. Našli sa tu aj základy veží, opevnených brán a okrúhla bašta. Na najlepšie chránenom, hornom nádvorí, "akropole", boli tiež rady terás s obydliami. Nachádzalo sa tu aj kultové miesto, vytesané do skaly, v ktorom boli tri obetiská (ohniská). Archeológovia tu našli lebku a kosti asi dvojročného dieťaťa. Po ich dôkladnejšom skúmaní odborníci vyslovili záver, že obyvatelia Molpíru boli pravdepodobne aj kanibali. Ekonomika osady bola založená na remeselnej výrobe, odlievaní bronzu, výrobe kamenných žarnovov, ale zdá sa, že najdôležitejšou bola výroba nití a tkanín, s ktorými obchodovali. V čase najväčšieho rozkvetu tu žilo asi 800 ľudí. Zánik hradiska súvisí s množstvom kovových streliek, ktoré pravdepodobne pochádzajú z konfliktov s kočovníkmi Karpatskej kotliny označovanými ako kultúra Vekerzug.

TpK, október 2012 (9/12)

S Molpírom súvisí aj zaujímavá povesť:

Keď pred dávnymi dobami sa na vrchole Molpír usadili Veľkí učitelia, naučili ľudí veľa vedomostí. Tak žili spolu dlhé roky vo vzájomnej zhode. Vybudované mesto sa úspešne rozširovalo, len Veľkí učitelia mali strach z pomsty bytostí z neba. Preto budovali veľké podzemné chodby, ktoré veľmi dobre maskovali. A tak raz sa na nebi objavila Sláva božia, obrovské žiariace mesto, ktorého strany boli všade rovnako dlhé. (Nejaká kocka? Kto boli vlastne veľkí učitelia? Odkiaľ prišli? Zaujímavé je, že Sláva božia sa objavuje i v Biblii.)

V meste zavládla panika. Z neba začali pršať žiariace gule, ktoré vybuchovali a bola od ních veľka žiara. Nikto nevie, či Veľkí učitelia ušli, ale kto mohol, vzal nohy na plecia. Nezostal kameň na kameni a na Molpír sa život nikdy nevrátil. Kto z odvážlivcov tam vstúpil, skoro ochorel tak, že mal veľké bolesti, zliezli mu vlasy, vypadali zuby a v bolestiach zomrel. (Azda radiácia?)

Internet, 19. 8. 2011

Zázraky prírody
Včela

Najprepracovanejšia forma komunikácie okrem ľudskej reči nie je dorozumievanie sa primátov, ale komunikácia včiel. Včely medonosné si totiž dokážu odovzdať informácie o kvalite, vzdialenosti a presnom umiestnení potravy prostredníctvom zložitého sledu pohybov a vibrácií, nazývajúcich sa včelí tanec. Včely tiež majú pojem o čase, dokážu vidieť v ultrafialovom spektre, dokonca istým spôsobom rozoznávajú ľudské tváre, hoci nedokážu premýšľať v pravom slova zmysle a tváre skôr pokladajú za podivné kvetiny. Včelí úľ je stelesnením dokonale usporiadaného spoločenstva, no je i plný dramatických udalostí. Akonáhle nová matka ubodá všetky svoje sestry, vyrazí na zásnubný let, pri ktorom sa vo vzduchu pári až s pätnástimi trúdmi. Všetky trúdy zomrú a matka sa vráti s takým množstvom spermií, že jej to stačí pre celý zvyšok jej života. Matka počas svojho približne trojročného života kladie okolo tisícpäťsto vajíčok denne. Ostatné samičky, ktoré jej robia spoločnosť, ju neustále kŕmia a opatrujú. Pokiaľ by aj oni začali znášať vajíčka, sú prinútené ich okamžite zlikvidovať. Včely sa v Novom svete vôbec nevyskytovali, priviezli ich tam až európski usadlíci. Indiáni ich nazývali "muchy bieleho muža".

TpK, október 2012 (9/12)

Zmena pravidiel pre udeľovanie MKSD a SSD v roku 2014

Organizátori súťaží Malokarpatský superdiaľkoplaz (MKSD) a Slovenský superdiaľkoplaz (SSD) sa pre udeľovanie ocenení pre rok 2014 rozhodli, že do súťaže budú brať ohľad aj na účasť na iných stokilometrových pochodoch, ktoré sa v termíne pôvodne požadovaných pochodov konali. Viedla ich k tomu tá skutočnosť, že pravidelní aktívni šliapači stokilometrových pochodov mali dilemu, či sa zúčastnia na požadovanom alebo súbežne konanom inom pre nich zaujímavom pochode. Preto prosíme, aby sa turisti, ktorí v termíne pre túto súťaž požadovaných pochodov sa zúčastnili na inom stokilometrovom pochode a súčasne tak majú možnosť splniť podmienky pre udelenie ocenení v týchto súťažiach, aby sa prihlásili u Ing. Ivana Nižnana na tel. čísle 0903-620 653, prípadne elektronickou poštou na adrese soula[zavináč]elf.stuba.sk.

Ivan Nižnan, Pavol Šoula

Pozvánka na diaľkový pochod
ŽITNOOSTROVSKÝ POCHOD

Aj tohto roku turistický klub RODINA Dunajská Streda organizuje svoj tradičný diaľkový pochod pod názvom Žitnoostrovský pochod. Tento pochod možno smelo označiť, že už je to tradičný, ba čo viac ako tradičný pochod, lebo to bude už 34. ročník. Tradične šéfom pochodu bude Zdenek Kelemen so svojou skupinou, možno povedať, že dobre vedenou a dobre organizovanou skupinou. Súčasťou pochodu sú trasy v dĺžke 50 kilometrov, 35 km a 16 km. Prevýšenie sa nám nepodarilo zmerať, ale máme informácie, že celý pochod sa realizuje približne v 150 metrovej nadmorskej výške, takže je vhodný aj pre turistov trénujúcich v nízkych nadmorských výškach. Dátum pochodu je: 20 september 2014, so štartom pri Základnej škole na Jilemnického ulici v čase od 7:00 h do 8:33 h v Dunajskej Strede, ktorá je administratívnym, hospodárskym, kultúrnym a čiastočne aj turistickým centrom (Klub Rodina má aj cyklistickú sekciu) Žitného ostrova. Trasa je taktiež tradičná so štartom a cieľom v Dunajskej Strede. Sú to v podstate dva okruhy, jeden v dĺžke 50 km a z toho logicky vyplýva, že ten druhý bude len 35 kilometrový s nepatrným prevýšením. Veríme, že aj účasť bude tradičná, nie však ako minulý rok, keď bola až netradične nízka. Pochodu sa celkom zúčastnilo 5 (slovom päť) turistov. Z tohto počtu bolo 75 percent členov TJ Tesla Bratislava a ten zvyšný počet 25 percent (teda jeden) bol zo Senca. Dôvodom takejto netradičnej nízkej účasti bolo, že vraj Iľko v piatok, deň pred pochodom predpovedal, že v sobotu bude pršať. Tentoraz sa Iľko nemýlil a skutočne pršalo. Útechou pre zúčastnených turistov bolo, že po príchode domov prestalo pršať a turisti sa mohli v pokoji vysušiť, čo sa aj stalo. Teplota na pochode kolísala v rozpätí 24 až 27,7 stupňa klasickej Celziovej stupnice. Žiadna mimoriadna udalosť sa na pochode neudiala. Mimoriadne bolo, že organizátori napriek nízkej účasti pripravili pre úspešných účastníkov tradičný guláš. Nebol to tradičný veľký kotol, ale netradične malý kotlík gulášu.

Napriek tomu, že dlhé roky hlásame základnú poučku diaľkových pochodov: Dobrá a vhodná obuv (poznámka: dobrá obuv sú aj lodičky na vysokom opätku, ale zase nie sú vhodné) a že neexistuje zlé počasie, iba zle oblečení turisti a stane sa čo sa stalo. Nevadí. Tohto roku to bude lepšie.

PS. Na Dunajskostredský diaľkový pochod chodím už dlho, strašne dlho a vždy tam bola príjemná atmosféra, pozorní a starostliví organizátori a množstvo účastníkov pochodu najmä na tej najkratšej trase, takže aj na trase a v cieli bolo živo a plno turistov. Tá najkratšia trasa bola doménou miestnych, predovšetkým školákov so svojimi učiteľmi. Teraz neviem, kto vlani sa zľakol dažďa a nechcel ísť na pochod, či to boli učitelia alebo žiaci.

Pre výkonnostných turistov iba toľko, že k tomu, aby sme sa mohli venovať výkonnostnej turistike v takej forme aká je u nás zavedená, potrebujeme absolvovať pochody, ktoré musí niekto organizovať. Organizovanie každého pochodu si vyžaduje dajakú organizačnú prácu, starostlivosť, obetovanie svojho voľného času, a preto každý organizátor je spokojný, keď vidí, že jeho námaha a príprava nebola zbytočná. Žiadny organizátor nemôže byť spokojný s malou alebo až dokonca minimálnou účasťou turistov na pochode, Vlani to na Dunajskostredskom pochode čo do účasti nevyšlo. Tohto roku to napravíme.

Ivan Nižnan

KALENDÁR

október 2014 - Malé Karpaty a okolie:

4.10.2014 VÝSTUP TRNAVSKÝCH TURISTOV NA OSTRÚ (VEĽKÁ FATRA) 30. roč.
(sobota) Spomienka na milovníka Ostrej - Petra Minárika Trampská osada Túlaví Psi

Stretnutie turistov na vrchole a výmena vrcholovej knihy o 11.30 h. Trasa individuálna alebo spoločný štart o 9.00 h od horskej chaty v Gaderskej doline. V tomto roku je to už jubilejné 30-te podujatie.
Ubytovanie: individuálne, možnosť v horskej chate v Gaderskej doline
Doprava: individuálne
Informácie: Štefan Minárik, tel.: 0903-272 502, e-mail: stefan.minarik[zavináč]gmail.com

4.10.2014 JESENNÝM POVAŽSKÝM INOVCOM 42. ročník
(sobota) TJ ATOM Jaslovské Bohunice

Trasy: pešo: 50 km/800 m, 35 km/600 m, 20 km/500 m, 10 km/300 m
cyklo: 50 km/800 m, 20 km/500 m
50 km: Piešťany - Lúka - Bezovec - Kostolný vrch - Marhát - Havran - Piešťany
35 km: Piešťany - Hubina - Kostolný vrch - Marhát - Havran – Piešťany
20 km: Piešťany – Čertova pec - Havran – Piešťany
10 km: Piešťany - Havran – Piešťany
Štart: Piešťany, hotel ATOM, 6.00 h - 10.00 h
Cieľ: bude oznámený na štarte
Vedúci: Ing. Miroslav Herchl, Javorová 11, 921 01 Piešťany, tel: 0903-447 674
e-mail: miroslav.herchl[zavináč]gmail.com

11.10.2014 POCHOD BANKOVÝCH ÚRADNÍKOV 30. ročník
(sobota) KST Slovan banka Bratislava

Trasa: pešo: 40 km/1500 m
Smolenice - Čertov žľab - Brezinky - Monrepos - Klokoč - Kolovrátok - Sklená Huta - Holint - Taricové skaly - Čermákova lúka - Harmónia
Štart: Smolenice, obecný úrad, 6.30 h - 8.30 h
Cieľ: Harmónia, Reštaurácia Na lúke, do 17.00 h
Vedúci: Ing. Ľudovít Bahurinský, tel.: 0902-284 148

12.10.2014 PRECHÁDZKA HISTORICKÝM MESTOM TRNAVA (IVV) 12. ročník
(nedeľa) Trnava

Trasa: pešo: 10 km
Popis: prechádzka historickými zaujímavosťami a pamiatkami mesta Trnava so sprievodcovským výkladom
Štart: Trnava, pred železničnou stanicou, o 9.00 h
Cieľ: Trnava, Západoslovenské múzeum, do 14.00 h
Info: Peter Wagner, Juraja Slottu 39, 917 01 Trnava, tel.d.: 033-544 7992

12.10.2014 PRECHOD KAMENNOU BRÁNOU 44. ročník
(nedeľa) oddiel VHT KST Pezinok

Trasa: horáreň Rybníček - hrebeň cez Kamennú bránu - Traja Jazdci
Štart: horáreň Rybníček, 9.00 h
Cieľ: Traja Jazdci, 10.30 h - 11.00 h
Informácie: Ing.Ladislav Velich, Hlavná 53, 900 23 Viničné, tel.: 0904-426 925
e-mail: lavelich[zavináč]gmail.com

18.10.2014 JESENNÝ POCHOD HLOHOVEC - PIEŠŤANY 36. ročník
(sobota) KST Hlohovec

Trasy: 35 km/970 m, 22 km/680 m, 17 km/600 m, 12 km/340 m
35 km: Hlohovec - Ovčia skala - Havran - Čertova Pec - Piešťany
22 km: Hlohovec - Ovčia skala - Havran
17 km: Jalšové - Ovčia skala - Havran
12 km: Hlohovec - Ovčia skala - Jalšové
Štart: 35 km, 22 km a 12 km: Hlohovec, žel. st., 7.00 h - 9.00 h
17 km: Jalšové-obec, doprava z Hlohovca autobusom SAD
štartová registrácia je možná aj na kontrole Ovčia skala
Cieľ: 35 km: Piešťany, cieľová registrácia na kontrole Havran
22 km: Havran
17 km: Havran
12 km: Jalšové, cieľová registrácia na kontrole Ovčia skala
Doprava z Havrana autobusmi SAD a osobitným autobusom Havran - Hlohovec
Info: Ing. František Miklovič, Bezručova 9/B, 920 01 Hlohovec,
tel.: 0905-981 019, e-mail: kst.hlohovec[zavináč]gmail.com
web KST HC: turistika.hlohovecko.sk
web HP: hppochod.webnode.sk/
Vedúci: Ján Bedeč, SNP 13, 920 01 Hlohovec, tel.: 0904-905 731

18.10.2014 POCHOD ŠAŠTÍNSKYMI BORMI
(sobota) KST Senica

Trasa: 20 km: Šaštín - Tomky - Šaštín
Štart: Šaštín, žel. stanica, 8.00 h
Cieľ: Šaštín, žel. Stanica, 14.00 h
Vedúci: Júlia Mičová, Hollého 741, 905 01 Senica, tel. d.: 034-651 7547

25.10.2014 MALOKARPATSKÁ 37-KA 9. ročník
(sobota) KT Lokomotíva Bratislava

Trasy: 37 km/900 m, 22 km/700 m
37 km: Lozorno - Rusniaky - Lintavy - Obora - Pajštún - Košarisko - Kozí chrbát - Biely Kríž - Krasňany
22 km: Lozorno - Rusniaky - Košarisko - Biely Kríž - Rača
Štart: Lozorno, aut.zast.SAD, most, 7.15 h - 8.30 h
Vedúci: Jozef Novák, Ondrejevova 11, 821 03 Bratislava, tel.: 0907-473 656

Výber z kalendára hlavných podujatí KST

2. - 5.10.2014
60. Medzinárodná konferencia TID

Chľaba
KST – Medzinárodná komisia – výbor TID, Sekcia vodnej turistiky
info: Štefan BÁRÁNY; tel.: +421 911 775 018; +421 2 5443 0447; barany46[zavináč]gmail.com,
tid[zavináč]tid.sk; www.tid.sk; www.kst.sk

Mesačník MALOKARPATSKÝ DIAĽKOPLAZ vychádza ako zborník nezávislých prispievateľov s turistickou tematikou oblasti Malých Karpát a okolia, zameranou prevažne na diaľkovú pešiu turistiku. Za obsahovú náplň zodpovedá autor príspevku. Príspevky adresujte Pavlovi Šoulovi, prípadne iným osobám, ktoré bývajú s ním v kontakte, priamo na diaľkových pochodoch organizovaných v Malých Karpatoch a okolí. Technická realizácia tohto čísla: príprava textových podkladov - Pavol Šoula a autori príspevkov, konečná úprava textu a príprava obrazovej náplne - Pavol Šoula, distribúcia - Peter Obdržálek, Ľudovít Bahurinský. Kontakt - elektronická pošta: soula[zavináč]elf.stuba.sk. V elektronickej forme môžete časopis nájsť na internetovej adrese http://www.elf.stuba.sk/~soula/mkd.