MALOKARPATSKÝ DIAźKOPLAZ
8/1999
Vežmi sme sa mýlili ?
Tretie tisícročie alebo skromnejie 21.storočie sa nezadratežne blíi. Ani nie dve celé desiatky mesiacov nás delia od toho magického a dlho očakávaného času. Ako sme o tomto čase snili dnes, u v ďalekej minulosti, kedy tretie tisícročie sa zdalo nesmierne a nereálne ďaleko, nám trochu môe priblíi i článok uverejnený v bulletine Trikrát Turistická Tesla z roku 1984. Áno, z roku tisíc devästo osemdesiateho tvrtého. Článok mal názov "Naa trasa v roku 2001". Vimnite si, e Tesláci /teda Ja/ u za komunistov tvrdili, e tretie tisícročie sa začne v roku 2001.
A ete niečo. U vtedy sme verili, e nae Diažkové pochody preijú i rok 2000 !!! Vidíte mali sme pravdu.
Nu tu je ten spomínaný článok a posúďte sami.
Naa trasa v roku 2001
Schopnos poznáva nielen minulos a prítomnos, ale i nejestvujúcu budúcnos, fascinovala žudstvo od jeho vzniku. Ten, kto sa zúčastnil na predchádzajúcich ročníkoch náho DP, určite nepochybuje, e ná DP preije i rok 2000. Zábezpekou je i tá skutočnos, e peia turistika je obžúbená a získava si čoraz väčiu obžubu. Niektoré jej prvky prenikajú i do iných portov. V mnohých portových disciplínach u roky "prežapujeme" na jednom mieste, nai výkonnostní futbalisti sú schopní neraz "odpochodova" i celý zápas.
Ná futurologický príspevok nie je stavaný len na vedeckej báze, bude to i nezáväzné snívanie s vožnou tvorivou licenciou.
Zraz vetkých účastníkov 23.ročníka diažkového pochodu bol v reprezentačnom podnikovom rekreačnom stredisku pri Červenom Kameni. Vysoká, niekožko poschodová budova tvorí dominantu celého okolia. Je vybavená krytou plavárňou, saunou a ďalími vymoenosami začínajúceho sa 21.storočia. Slúi k regenerácii fyzických, ale najmä duevných síl pracujúcich celého podniku. Práve v čase tartu pristál na prižahlom letisku vežkokapacitný aerotaxík, ktorý priviezol skupinu pracovníkov, ktorým sa skončil tvorhodinový pracovný úväzok. Na jednom z mnostva ihrísk s umelým trávnikom sa pripravujú nohejbalisti naej Telojednoty /názov telovýchovná sa skrátil na uvedený z dôvodov, e u nebude potrebné vychováva/ na nasledujúcu sezónu. Tohto roku dali prednos príprave doma pred zahraničím. Na minuloročný tart naich nohejbalistov na Barme doteraz radi spomínajú Barmani a ete viac barmani.
Ale nás zaujíma turistika!
Organizátori nás vedú dlhou chodbou, ktorou sa dostávame ku kabínam domácich turistov. Zaklopeme na dvere /iba zo zdvorilosti, lebo video vrátnik u dávno predtým oznámil ná príchod/ a vchádzame dnu. Ocitáme sa v rozsiahlej a vežmi vkusne zariadenej kabíne domácich, v ktorej vládne čulý ruch. Na masánom stole pod rukami zručného maséra sa striedajú účastníci pochodu. Nieeby nemali k dispozícii najmodernejí prístroj ROMBAS 007 /skratka neznačí spôsob rob masá, ale znamená robot-masér/, ale ručná práca je ručná práca. Displej terminálu chŕli posledné údaje o trase, počasí i súperoch.
Nad poruchou videozariadenia sa netreba rozčužova. Technika niekedy zlyháva i v 21.storočí. To, čo nai otcovia povaovali za dar civilizácie a vedy, stalo sa pre nae deti samozrejmosou, čo vtedy bolo stĺpom pokroku, dnes je jedným zo stromov v lese.
Na vežkej svetelnej tabuli udáva tréner posledné pokyny, určuje zostavu na dnený pochod a taktiku zdolávania - nie súpera, ale terénu. Tajomník oddielu hovorí niečo o prémiach pre drustvo v prípade záchrany v 1.národnej turistickej lige. Pridáva sa i podpredseda - pôvodným povolaním od čierneho remesla a pridáva k oficiálnym prémiam i niečo z čierneho fondu. Sem-tam poču i niečo o rozhodcoch i hráčoch súpera, ale to sú ničím nepodloené domienky. Skrátka, v kabínach vládne atmosféra, aká dakedy vládla v kabínach naich futbalových či hokejových mustiev.
Čas je neúprosný a hlavný rozhodca pozýva turistov na tart. Na tartovej čiare sa začína formova dlhý rad pestrofarebne oblečených turistov v najnovej a najmodernejej výstroji i s mnostvom rôznych povolených a iaž i nepovolených reklám. Diažkové pochody sú u dávno olympijskou disciplínou. Neustále sa rozirujúci počet skupín prinútil MOV siahnu i na ďalie ročné obdobia a tak DP sú zaradené na program jesenných Olympijských hier /JOH/.
Vežkou farebnosou a pestrosou v oblečení vynikajú najmä zahraniční pretekári. V tohtoročnej tartovnej listine je nápadný značný pokles počtu afrických turistov. Je to odrazom celkového zníenia záujmu Afričanov o turistiku v dôsledku nedostatočného značenia turistických chodníkov v pralese a tým i vežkého počtu poblúdilcov.
Od tartu sa asfaltovou cestou dostaneme popri hrade Červený Kameň, ktorý mimochodom vôbec nie je postavený na červenom kameni, do lesa /les bol v minulosti rozlohou určitá plocha, na ktorej rástli stromy a dokonca sa tu preháňala lesná zver/, kde pokračujeme tartanovou cestičkou k Zochovej chate. Zo "zoky" - ako ju populárne nazývali nai predkovia, sa dostaneme po umelom trávniku - miestami u vyblednutom, a k úpätiu Skalnatej a pohyblivými schodami na jej vrchol.
Na kúsok opustíme červenú značku a lesnou autostrádou prídeme do Lipín, kde navtívime skanzen Tesla. V tomto prírodnom múzeu sú postavené drevené chatky, ktoré podža výskumov historikov slúili v minulosti na rekreáciu naich predkov. Je to historická pamiatka ochotná vydáva čisté svedectvo o bohatstve ducha, pracovitosti a majstrovstve naich predkov. Po krátkom zastavení pokračuje naa cesta okolo lesnej kôlky, odkiaž kadoročne prichádzajú na trh umelé vianočné stromčeky. A u je tu kopec Somár, ktorý si svoje pekné meno zachoval a do dnených čias /roku 2001/.
I tu sa relatívne málo zmenilo. Vybudoval sa tu aeromotel /čím sa odrazili pokusy a snahy gigantomanov o vybudovanie kozmomotela/, je tu nová leačka do Pezinka, ktorá nahradila pôvodnú sedačku a ďalie menej významné stavby. O kúsok ďalej prechádzame chránenou prírodnou oblasou, v ktorej sa zachovalo niekožko pôvodných stromov, ktoré boli typické pre vtedajiu flóru. Touto oblasou vzhžadom na jej malú rozlohu, prejdeme vežmi rýchlo a dostaneme sa ku kriovatke s modrou značkou, ktorá je vzhžadom na vežkú frekventovanos riadená pikopočítačom 8.generácie /kde sú tie časy elektrónkových počítačov, ako sa to s obžubou niekedy písavalo/. Do vstupnej jednotky počítača kadý účastník vkladá svoju osobnú kartu a na základe údajov na nej vyhodnotí doterají priebeh pochodu /kam sa hrabú tie niekdajie tajné i obyčajné kontroly/, stanoví optimálny priebeh ďalieho pochodu, spočíta doterají výdaj energie a určí mnostvo i zloenie občerstvenia.
U je čas opusti občerstvovaciu stanicu a niekožkokilometrovým pohyblivým chodníkom sa dostaneme do chránenej umelej oblasti, v ktorej sa uchovávajú pre budúce pokolenia vymoenosti dnenej doby /rôzne odrody umelých trávnikov, umelé listnaté i bezlistnaté stromy a pod/. Práve dnes tu požovníci inpirovaní históriou a zväzarmovcami usporiadajú hon na líku - samozrejme, e celú umelú.
Blíime sa k záverečnej časti náho pochodu - k edivému Kríu, ktorý sa pôvodne nazýval "Biely", ale od smogu i vekom zoedivel. Dnes rovnako ako v minulosti je to stredisko prímestskej rekreácie. Húfy rekreujúcich sem dopravuje bratislavské metro- trasa H /predchodcom bola známa rýchlodráha/, ktoré tu má konečnú zastávku. Ete musíme prejs prekrásnou alejou /pouličných svetiel/ a u je tu ciež! V cieli nás očakáva s ohžadom na mimoriadnu pracovnú stredu značný počet divákov, ktorí nadene aplaudujú portovcom, ktorí v 21.storočí sú schopní prepravova sa pomocou vlastných nôh. Sú tu desiatky novinárov, fotoreportérov i reprezentační tréneri. Kde-tu je vidie i to, čo neradi vídame na naich portoviskách a čo nás bude stá ete veža výchovno - propagačnej práce. Sú tu lanári, íbri, rôzni mecenái, ktorí s mecami plnými peňazí lanária popredných diažkárov do ich chýrnych klubov...
"Tak si myslím jestli nekecá" - zazdal sa mi hlas Jozefa vejka, prebudil som sa a vrátil do súčasnosti, síce skromnejej, ale o to krajej.
Ivan Ninan, 1984
ZAUJÍMAVOSTI Z OKOLIA MALÝCH KARPÁT
O Borskom Mikulái, na "Búroch"
Sotva mono zozbiera tožko írečitých, s prírodou spojených slov a pomenovaní, kožko ich má nae Záhorie, žudovo povedané "Búry". A týchto topografických názvov azda najviac je pri pomenovaniach či u časti obce alebo chotára práve v Borskom Mikulái.
Jeho prví osadníci, prirastení k zemi, k prírode a jej kráse, dávali určitým častiam v chotároch napríklad takéto pomenovania: Vo Výhoni, Za Mostom, Na doline, Habány, Dole dedina, Plotky, Smuha, Svätý Ján, Na hliníkoch, v Močidielkach, ale aj Na kopci, Pri Márii Magdaléne, či V Zemaniči u Markovej. Vetky tieto názvy si môete aj dnes overi v turistickej mape Malých Karpát.
Vlnitý a kopcový terén chotára dal vzniknú tejto starobylej dedine, o ktorej prvé správy z kroník uvádzajú, e v roku 1394 patrila ako poddanská dedina panstvu Ostrie, neskôr, v 18.storočí, bola majetkom atínskeho panstva. V 16.storočí prijal zemepán na svoje majetky habánskych utečencov, ktorí tu nali svoj nový domov. Osvedčili sa ako vynikajúci remeselníci a tu hlavne ako tkáči.
Prílevom nových osadníkov sa obec rozrastala a v roku 1828 pri súpise poddaných rátala vye dvetisíc obyvatežov, ktorí ili v tristo domoch. Obyvatežstvo obce sa zaoberalo požnohospodárstvom, sadením a spracovaním konope. Domácky tkali hrubé "gaové plátno", s ktorým chodievali na trhy po irokom okolí. Vlhké močariny poskytovali výborné prúty na pletenie rôznych druhov koíkov, búd, holubníkov.
Jednako táto záhorácka obec má prvoradý zástoj v Slovenskej jazykovej spisbe a literatúre. Je rodiskom najväčieho bernolákovského básnika Jána Hollého /1785 - 1849/. Na jar tohto roku sme si pripomenuli 150.výročie od jeho smrti.
Básnik Ján Hollý bol básnikom nielen slovenským, ale aj slovanským. Veď kto krajie ospieval slovanstvo, bratstvo slovanských národov, ak nie on. Jeho diela Sláv, Cyrilo-metodiáda, Svätopluk, Selanky a ďalie sú historickým výrokom o vežkej slovanskej rodine. V kadom jej členovi vidí svojho brata. Je prvým pevcom prírody a jej krás. A vetko, čo videl u svojich spolurodákoch, odporúča aj ostatným statočným občanom nielen svojho kraja, ale tie vetkým roduverným bratom.
Tibor Kováč
Ultravytrvalostný beh DE LA 6000D
Ultravytrvalostný beh DE LA 6000D (v roku 1998 - 9.ročník) v Savojských Alpách vo Francúzsku patrí svojím profilom medzi najnáročnejie podujatia svojho druhu na starom kontinente. LA 6000D neznamená toti nič iné, len to, e súčet stúpaní a klesaní medzi tartom a ciežom je 6000 m (presne 6134).
Po tarte v Macote a zhruba po 4 kilometroch mestom začína brutálne stúpanie na kótu "Aime 2000" (2110 m n.m.). Beec, alebo skôr chodec, pretoe tu sa na väčine úsekov absolútne nedá pomyslie na beh, prekonáva na siedmych kilometroch prevýenie 1400 m. Pri prebehnutí "Aime 2000" sa pred účastníkmi otvárajú iroké trávnaté pláne - "La Plagne", stúpanie sa zmierni, ale nepovolí. Po praných cestách, horských chodníčkoch za frenetického povzbudzovania turistov a občasného zahvízdania svia, ktorých je tu neúrekom, stúpate na "Roche de Mio" (2700 m n.m.). Tu zalapáte po dychu a vrháte sa nadol k sedlu "Col de la Chiaupe" (2492 m n.m.). A aby ste náhodou nezaspali, rovno zo sedla cestou-necestou, skalami, suou... stúpate nahor k trblietajúcemu sa žadovcu. Ete záverečný suový žab s desiatkami divákov, ktorí sa tu priviezli lanovkou, aby vzhliadli novodobých samotrýznitežov a je tu plato žadovca. Ete 50 m po suti zatavenej v sklenom žade, pomedzi potoky topiaceho sa snehu a stojíte na najvyej kóte behu - 3050 m n.m. Fantastický deň poskytuje neuveritežné výhžady na desiatky títov, ktorým dominuje Mont Blanc, ale becom nie je určená táto idylka. Tvorí iba kulisu nesmierneho zápasu. Z kameňa na kameň, "tečúcou" suou, žadom, snehom akoby na lyiach... stráca v okamihu desiatky ako nadobudnutých výkových kilometrov. 1050 výkových metrov dole, mnostvo nárazov do kolien, ubolené členky, tvrdnúce svalstvo. A akoby to nestačilo - od 38.kilometra do 42.kilometra, čie v úseku krízy maratónu, nasleduje 350 metrový stupák na "Col du Carroley" (2430 m n.m.). Telo mýka posledné sily. Srdce búi. Dopredu, dopredu... "Col du Carroley" vak nie je vykúpením. Zbeh do Macotu (694 m n.m.) je opä brutálny. Sklon svahov spôsobuje kŕče v nohách, prsty nôh chcú prerazi botasky, nekonečné oblaky prachu sa tlačia do pžúc, horúčava spažuje. Niekto od vyčerpania padá, žudia sa podopierajú, sedia a hžadia v ústrety nekonečnému zostupu. ivot sa scvrkáva na triviálne potreby a elania. A a tam dole v obraze priezračného jazera sa črtá ciež. Je pekný slnečný deň. Macot (694 m n.m.) - 36 stupňov C, Glacier (3050 m n.m.) - 12 stupňov C. 55 km, 3067 m stúpaní, 3067 m klesaní - to je "DE LA 6000D", kde zvíazi znamená prei.
Vytrpel, preil a zapísal Rudolf Pado
Človek nie je ava a preto musí často pi
Dehydratácia je pojem, s ktorým sa nainec nemusí stretnú len na púti. Hrozí kadému, kto z najrôznejích dôvodov zabúda pi alebo nemôe telu dopria dostatok tekutín. V súčasnosti paradoxne najviac hrozí v oblastiach, ktoré bývajú postihnuté záplavami, v ktorých je síce vody viac ne dos, avak nie na pitie.
Pri pobyte v teplom prostredí človek stratí veža telesnej tekutiny. Mnohí si neuvedomujú, e u za dve hodiny jej stratia a pol litra. Pokiaž ju hneď nedoplnia, prejavia sa príznaky dehydratácie. Dotyčný sa cíti slabý, unavený, prepadajú ho závrate a má pocit, e omdlie.
Fatamorgána je smäd mozgu
Úbytok tekutín v tele sa samozrejme ohlási pocitom smädu, ale ten kadý vníma s inou intenzitou, naviac ho často prebíjajú iné zmyslové podnety. To sa môe vypomsti zvlá u detí a žudí krehkejej kontrukcie, ktorí nemajú podkoný tuk zadrujúci tekutiny. Hlavné riziko spočíva v tom, e potom, čo sa vyčerpajú zásoby tekutín v telových dutinách a cievach, začne voda odchádza i z buniek, čo vežmi zhorí podmienky pre metabolizmus. V takejto situácii dochádza i k okovým stavom a bezvedomiu, diabetici môu upadnú do kómatu. V dôsledku silného zahustenia krvi hrozí osobám so skornatenými cievami infarkt alebo cievna mozgová príhoda.
Povestná fatamorgána, ktorá prepadáva v románoch zblúdilých na púti, nie je ostatne ničím iným, ako následkom dehydratácie mozgových buniek. Dehydratácia vak nehrozí len na Sahare: na dostatočný prísun tekutín sa mnohokrát zabúda i na letných detských táboroch, čo môe konči i tým, e moč je taký koncentrovaný, a deti močia piesok.
Pi treba nielen dos, ale aj pravidelne!
Dôleité je, hlavne u detí a starích žudí, pravidelné pitie. Nemá cenu do seba naraz otoči fžau malinovky, ktorá sa za chvížu vyčúra a potom zosta pol dňa bez akéhokožvek pitia. Človek toti nie je ava, ktorá v sebe dokáe udra vodné zásoby na celé týdne. Dospelí turisti by preto mali pri dlhom pobyte v suchom a horúcom prostredí si kontrolova dostatočný a pravidelný prísun tekutín rovnako ako pokrývku hlavy a slnečné okuliare na očiach. Mimoriadne to je dôleité pri hnačkových ochoreniach, kedy odchádza vežké mnostvo tekutín a minerálov so stolicou.
Pokiaž je ale niekto dehydrovaný tak, e omdlie, je nutné poloi ho na chladné miesto, či aspoň do chládku alebo tieňa, zdvihnú mu nohy a tak rýchlo vráti prívod krvi k ivotne dôleitým orgánom - mozgu a srdca.
Vhodný je i studený obklad na hlavu a končatiny. Chladom sa stiahnu cievy a dovnútra organizmu tak začne prúdi viac krvi. Najdôleitejie vak je obnovi zásoby tekutín v tele - pochopitežne a vo chvíli, kedy je postihnutý u pri vedomí. Najvhodnejie sú minerálne vody, ktoré dodajú telu i stratené nerastné látky. Nahradi ich môe i peciálny jontový nápoj, ktorých je dnes moné kúpi veža druhov, avak účinok majú pribline rovnaký. Po ich vypití vrátia telu v poadovanom pomere vetky vypotené minerály, hlavne draslík.
Najlepou prevenciou dehydratácie je ihneď reagova na pocit smädu. Akékožvek otálanie či omekanie v doplnení tekutín sa môe vežmi vypomsti. A aké prípady, kedy sa jedná o stratu a troch litrov tekutín, si u vyaduje hospitalizáciu a infúzie vo forme solných roztokov. Zvlá opatrní mali by by žudia, ktorí trpia na diabetes /cukrovkári/, kardiaci, žudia s nemocnými žadvinami, s vysokým krvným tlakom a aj tí, ktorí majú za sebou cievne či mozgové príhody.
Na záver je moné poradi len jedno. V takýchto vežmi teplých dobách treba len pi, pi, pi a pi. Nedoporučujú sa nápoje presladené, prekyselené a ani minerálky nie je doporučované vypi veža /max. jednu a dve 0,7 litrové fžae denne/. Pokiaž sme na túre dobre vybavení, tak okrem jedného jontového nápoja alebo minerálky nám stačí pramenitá čistá voda z prameňa a to pri vysokých denných teplotách aj 6 litrov denne.
A večer po pochode sa vežmi osvedčilo nízkostupňové pivo. Kadý by sa mal časom otestova v takýchto extrémnych podmienkach a podža toho sa riadi.
Dana Braunová
ZO SVETA
Ako sa chžastá v Indii
Začnem tým najdôleitejím, verte alebo nie, indické pivá sú takzvané "samosery". To znamená, e sa dá z nich pekne ora, ale si na nich nepochutnáte. Nai kamaráti, ktorí sa pokladajú za vežkých znalcov indických pív, nám doporučili ako jediné ako tak pouívatežné značky Kingfisher, Royal Challenge, Black Knight a Golden Eagle.
Problém s chžastom je v Indii ale v tom, e po ňom musíte vežmi pátra. Pretoe v Indii si bohvie prečo myslia, e najväčími pijanmi na svete sú Angličania, predáva sa často alkohol len vo peciálnych obchodoch s názvom English wine shop /čo ale klame, pretoe okrem vína tu dostanete aj pivo i tvrdý alkohol/. Ďalí problém je v tom, e niektoré indické táty sú takzvane "suché". Máva to najčastejie náboenské príčiny a týka sa to hlavne hidustického Tamilnádu, dinistického Gudaratu a Haryany. Mimochodom, keď sme raz popíjali v nočnom vlaku cez Haryanu, priiel za nami vojak a chcel nám zabavi fžaku. Povedali sme mu, e iadnu nemáme, ale on na nás výhrane namieril starú ládovaciu muketu a kričal, aby sme tú fžaku navalili, ale za chvížu ho to prelo, mávol rukou a povedal: "nevadí, mám svoju..." a vytiahol ploskačku a popíjal s nami.
Chžast v Indii sa zaujímavo snúbi s históriou. Vežmi dobre sa mu toti väčinou darí na tých miestach, kde túto tradíciu zaloili západní kolonizátori. V bývalej portugalskej kolonii Goa stojí pohárik whisky obyčajných 6 rupií a odhliadnuc od toho, e tu majú i kvalitné západné plechovkové pivá a aké sladké portské vína, po ňom Vám ráno ide puknú hlava. Goa je tie jediným miestom v Indii, kde nájdete enky a krčmy v tom naom slova zmysle. Slune sa dá opi i v bývalej francúzskej enkláve Pondichery, kde stojí vežká fžaa piva iba 25 rupií, v Dillí za ňu dáte a 60. V horách severozápadnej himalájskej provincie Ladakh si zasa dajte pozor na "čang", čo je vlastne uvarený jačmeň zaliaty vodou s prídavkom kvasníc. Výsledná skvasená mliečne opalizujúca tekutina vyzerá síce nevinne a chutná trochu ako burčiak, ale má silu desiatich kopáčov. V Ladakhu je inak spústa klátorov obývaných budhistickými mníchmi, čo je zrejme dôvod, prečo sa miestna odroda rumu volá OLD MONK /Starý mních/. Inak nesmieme v Indii zabudnú na lacné a kvalitné výrobky z trávy /predovetkým hai (čaras) a opojný nápoj bhang z vylisovanej konopnej avy/. Na hausbote v kamírskom Urínagare i v himalájskych dedinkách tátu Himáčalpradé sa vďaka ním môete nepretrite celé dni smia a smia a smia....
Ivan Brezina
PAMÄTNÍCI HISTÓRIE
Najmení palác na svete stojí na Urulínskej v Bratislave
Miniatúrny žachtický palác, hádam najmení na svete, vznikol prestavbou z metianského domu na začiatku 20.storočia. Vtedy na starie múry suterénov a prízemia postavili nové poschodie a fasádu upravili v novoklasicistickom slohu. Jedna z typických mreí na okne prízemia je označená menom kováča "Schima" a datovaním 1918. Nad bránou je umiestnený kamenný erb žachtickej rodiny.
V centrálnom salóne na poschodí nad vstupným vestibulom boli u v čase prestavby intalované lampy elektrického osvetlenia. Pri úprave objektu a jeho prestavbe obytnej budovy na administratívne účely sa objavili zvyky murív, ktoré mono datova do stredoveku. V zadnej miestnosti na poschodí sa pod omietkou ukázal fragment gotického okna bývalej synagógy, ktorú zruili po roku 1530, ktorá vak bola významne viditežná ete okolo roku 1730. Dodnes je zachovaná v obvodových múroch susedného domu. Zo západu sa do nej zrejme vchádzalo cez gotický dom na mieste terajieho objektu.
Po prvej svetovej vojne "palácik" obýval kaviarnik Julius Prger zo známej rodiny Prgerovcov. Jeho brat Henry neskôr zjednotil hotely Carlton a Savoy. Objekt bol do polovice 80.rokov nepretrite obývaný. Po rekontrukcii sa stal sídlom Mestského kultúrneho strediska.
tefan Holčík
prevzaté z 2-týdenníka Bratislavské Noviny, č.8-9
Teslácky diažkový pochod "2x50 a dos" v číslach.
16.ročník stokilmetrového diažkového pochodu sa uskutočnil v dňoch 19.-20.júna 1999. Na tarte sa prezentovalo celkom 53 účastníkov, čo je tretia najväčia účas v histórii pochodu. Zdá sa, e po kríze v rokoch po nenej, pochod začína znovu oíva. K zvýenému počtu turistov mono prispela aj novinka, keď organizátori dávali na poiadanie účastníkom s tvrdím reimom v súkromí aj potvrdenie o účasti.
Turisticky priamo ideálne počasie /hrozilo, ale nepralo/ spôsobilo, e kompletnú stovku dokončilo a 41 účastníkov /77%/. Viac ich prilo do cieža iba v roku 1986, celkom 43 turistov, /keby prila do cieža Lívia a źubo Hronec, mohol by rekord vyrovnaný/. Počasie, ale samozrejme aj vynikajúca výkonnos, prekonala traový rekord. Trenčania Ján Mrlina a Vlado vancár preli tra za 14 hodín a 25 minút. Keď spoznajú nae skratky, tak to bude celkom parádny čas. Účastníci stovky prili celkom z 13 miest, popri tradičných "trnavčanoch" a domácich bol to aj najvzdialenejí účastník Tibor Ondrejčík /tentoraz bez brata/ z Dohňan pri Púchove. Ing. Ondrej Rím známy tým, e aj cesty z cieža domov absolvuje pei /Trnavskú stovku absolvoval oboma smermi, - inovovaná 2 x 100 a dos!!!/ si tentoraz nepriiel na svoje. Z cieža domov to mal len 540 metrov !, take stal sa aspoň najbliím účastníkom pochodu.
Zaznamenali sme účas aj dvoch cykloturistov, ktorí ili systémom "tart a nie ciež". Videli sme ich na tarte a u nikde inde. Kufrova a dokonale, vedia aj cykloturisti. Novinkou, aspoň na časti tohoto pochodu, bola aj účas motocyklistov, ktorí sa vak čoraz viac udomácňujú aj na lesných chodníčkoch. Zeleným, ktorým vyhovuje skôr zelené súkno ich pracovných stolov ako zelená farba lesov, neprotestujú. Asi nechodia do prírody, do lesa. Treba ich priláka napr. stavbou nového Gabčíkova na Pezinskej Babe, mono, e prídu protestova /dá sa tam pohodlne privies aj autom/.
Obdivuhodný výkon podali aj mladí skauti Michal Pokorný /roč. 1982/ a Juraj ariský /v kolónke ročník-uviedol 19.6.1999 a to sa nám nechce veri/ spolu s priatežkou Jankou Filovou absolvovali na prvý pokus 63 km. Kvitujeme aj "návrat" Jaroslava Hanua z Nitry, ktorý prvú nau stovku absolvoval u v roku 1987 a po dlhej odmlke priiel a teraz a samozrejme, e zvíazil /absolvoval celú stovku/. Do cieža prili aj dve eny, tradičná Janka Obdrálková a Andrea Lendacká. Dnes u pre eny neradno sa potužova v noci ani po meste, ak ich k tomu neviau pracovné povinnosti a nieto ete po horách. Devä "nováčikov" tesláckej stovky ju absolvovalo kompletne. Najviac pochodov, celkom 15 a vetky úspene, absolvovali Janka Obdrálková a Melo Klokner. Videli ste u niekde tatistiku z pochodov z Malých Karpát, kde by nefiguroval Melo? Od titulu najelegantnejí turista /zrkadlo a hrebeň vdy pri sebe/ a po neviem čo, stále len Melo. Tesláci Ondrej Rím, Vladimír Svrček a Vladimír Stotka /dva neúspené/ absolvovali celkom 14 pochodov.
Dobrý je aj Fero Mikulka - 13 čistých a Attila Korčok s 13 pochodmi, z toho ale jeden nedokončil /lebo nechcel, nie eby nevládal/. Hatrick, t.j. úspená účas na troch posledných pochodoch dosiahli - Tesláci: Cyril Porubanec, Vlado Javorský, Vlado Stotka, a Marian Ninan, ďalej Trnavčania Jano Trubač a Ondrej Jančík, redaktor Pavol oula a najstarí účastník Ján Parcer /roč.1923/. Najviac času na Tesláckej stovke strávil Ivan Ninan, asi 432 hodín. iaž, iba ako organizátor, ktorý bol pri vetkých ročníkoch. Veríme, e o rok sa uskutoční 17.ročník pochodu, ale v novom termíne a to v poslednú júnovú sobotu/nedežu. A z balíčka ekonomických opatrení Vás bude čaka dvadsa korunové tartovné.
P.S.
Na tarte, ale i v cieli, nám chýbal inventár pochodov Ing.Peter Obdrálek a "občasník" Ing.źudovít Bahurinský. Nemal kto zvola to známe latinské "VENE VIDI VICI". Nie som latinčinár, ale vraj to znamená "Víno Videl Vypil".
Organizátor "2x50 a dos", Ivan Ninan
Oficiálne výsledky "2 x 50 a dos...!"
Úspení na 100 km - abecedný zoznam
1. | Bada Peter | 22. | Ninan Ivan |
2. | Farkaovský Ladislav | 23. | Nehyba Vlado |
3. | Groman Peter | 24. | Obdrálková Jana |
4. | Indriek Imrich | 25. | Ondrejčík Tibor |
5. | Jakubec Michal | 26. | Parcer Ján |
6. | Jančík Ondrej | 27. | Páleník Jaroslav |
7. | Javorský Vlado | 28. | Porubanec Cyril |
8. | Kyselica Ján | 29. | Rím Ondrej |
9. | Krno Svetozár | 30. | Svrček Vladimír |
10. | Korčok Attila | 31. | Stotka Vladimír |
11. | Královič Frantiek | 32. | Svitek Ivan |
12. | Kohút Miroslav | 33. | oula Pavel |
13. | Kučera Ján | 34. | vancár Vladimír |
14. | Klokner Melo | 35. | Trubač Ján |
15. | Lendacká Andrea | 36. | Trúsik Marián |
16. | Mikulka Frantiek | 37. | Vŕbik Miro |
17. | Minárik Peter | 38. | Vida Viliam |
18. | Majdán Miroslav | 39. | Valach Peter /BA/ |
19. | Mrlina Ján | 40. | Vencl Ján |
20. | Mukát Pavel | 41. | Tomáek Ján |
21. | Ninan Marian |
Ivan Ninan
Stav v sledovaní Superdiažkoplaza 1999
po 2 stokilometrových pochodoch
Meno | Bydlisko | T-100 | 2 x 50 a dos | |
1. | Bada Peter | Trnava | 100 | 100 |
2. | Indriek Imrich | Trnava | 69 /Buková/ | 100 |
3. | Jakubec Mário | Dubová | 69 /Buková/ | 100 |
4. | Jančík Ondrej | Trnava | 100 | 100 |
5. | Javorský Vladimír | Bratislava | 100 | 100 |
6. | Kyselica Ján | Trnava | 100 | 100 |
7. | Krno Svetozár | Bratislava | 100 | 100 |
8. | Korčok Attila | Bratislava | 100 | 100 |
9. | Královič Frantiek | Trnava | 100 | 100 |
10. | Kohút Miroslav | Bratislava | 100 | 100 |
11. | Kučera Ján | Bratislava | 100 | 100 |
12. | Klokner Melo | Bratislava | 100 | 100 |
13. | Lendacká Andrea | Bratislava | 100 | 100 |
14. | Mikulka Fero st. | Trnava | 100 | 100 |
15. | Minárik Peter | Trnava | 100 | 100 |
16. | Majdán Miroslav | Bratislava | 100 | 100 |
17. | Mrlina Ján | Trenčín | 100 | 100 |
18. | Mukát Pavel | Stupava | 90 /Dobrá Voda/ | 100 |
19. | Ninan Marian | Bratislava | 100 | 100 |
20. | Nehyba Vladimír | Bratislava | 35 /Zochová chata | 100 |
21. | Obdrálková Jana | Bratislava | 100 | 100 |
22. | Parcer Ján | Prievidza | 100 | 100 |
23. | Porubanec Cyril | Bratislava | 100 | 100 |
24. | Rím Ondrej | Bratislava | 100 | 100 |
25. | Stotka Vlado | Bratislava | 100 | 100 |
26. | oula Pavel | Bratislava | 100 | 100 |
27. | vancár Vladimír | Trenčín | 100 | 100 |
28. | Trubač Ján | Trnava | 100 | 100 |
29. | Trúsik Marian | Nové Mesto/V | 100 | 100 |
30. | Tomáek Ján | Bratislava | 100 | 100 |
31. | Valach Peter | Bratislava | 100 | 100 |
32. | Vida Viliam | Bratislava | 100 | 100 |
33. | Vencl Ján | Bratialava | 100 | 100 |
Po dvoch turistických pochodoch zaradených do akcie "Superdiažkoplaz" je stále v hre 33 turistov bojujúcich o toto ocenenie. Avak na lámanie "chleba" príde a posledný augustový víkend, kedy sa koná posledný z trojice stoviek. Tak teda "dovidenia a dopočutia"
Peter Minárik
KALENDÁR
august - prehžad:
8.8.1999 | Z DOLIAN DO DOLIAN | 40, 30, 20, 10 km |
22.8.1999 | POCHOD A CYKLOJAZDA SNP | 40, 22, 10 km |
28.-29.8.1999 | POCHOD PCH | 100, 56, 51 km |
september:
4.-5.9.1999 | S BEZKOU DO KARPÁT (IVV) | 16.ročník |
(sobota - nedeža) | KST SPARTAK BEZ Bratislava | |
Trasy: | peo: sobota: 42 km/1500 m, 35 km/1600
m, 22 km/1200 m nedeža: 10 km/400 m cyklo: 100, 55, 30 km |
|
Popis peích trás: | 42 km: Smolenice - Driny - Jahodník -
Loonec - Zabité - Klokoč - Monrepos - Brezinky -
Ostrý Kameň - Záruby - nad Čertovým žabom -
Smolenický zámok - Smolenice 35 km: Smolenice - Driny - Jahodník - Čierna skala - Brezinky - Buková - Horné Mlyny - Havranica - Záruby - nad Čertovým žabom - Smolenický zámok - Smolenice 22 km: Smolenice - Driny - Jahodník - Čierna skala - Brezinky - Ostrý Kameň - Záruby - nad Čertovým žabom - Smolenický zámok - Smolenice 10 km: Smolenice - Molpír - Vlčiareň - rekr.zar.BEZ Jahodník - retaurácia Jahodník - Driny - Smolenický zámok - Smolenice |
|
tart: | Smolenice, portový areál: sobota: 42, 35 km: 7.00 - 8.00 h 22, 10 km: 7.00 - 12.00 h |
|
Ciež: | Smolenice, portový areál: v sobotu do 17.00 h | |
tartovací poplatok: | 20 Sk | |
Iné: | monos ubytovania na lôku alebo vo vlastnom spacom vaku (treba zahlási vopred) | |
Vedúci: | Ing.Ján Spevák, Suchohradská 4, 841 04 Bratislava |
11.9.1999 | ITNOOSTROVSKÉ TURISTICKÉ DNI | 18.ročník |
(sobota) | KT Rodina Dunajská Streda | |
Trasy: | 35, 16 km | |
35 km: | Dunajská Streda - Blaov - Kolónia - Dolnobárske raeliniská - Dolný tál - Padáň - Bohežovský kanál - Povoda - Dunajská Streda | |
tart: | Dunajská Streda, portová hala, od 8.00 h | |
Ciež: | Dunajská Streda, portová hala, do 16.30 h | |
tartovné: | KST dospelí 15 Sk, KST mláde 10 Sk, nečlenovia o 5 Sk viac | |
Iné: | prihláseným do 6.9. usporiadatež zabezpečí ubytovanie a gulá | |
Vedúci: | Zděnek Kelemen, tel.: 0709/5529201, 0905/260222 |
11.9.1999 | VEźKÝ MALOKARPATSKÝ FUČIAK | 14.ročník |
(sobota) | KT Lokomotíva Bratislava | |
Trasy: | 45 km/1600 m, 35 km/1400 m | |
45 km: | Rača - Zbojníčka - Sneienka - Hrubý Drieňovec - Marianka - Pajtún - Koarisko - Biely Kameň - Biely Krí - Rača | |
35 km: | Rača - Zbojníčka - Sneienka - Hrubý Drieňovec - Marianka - Pajtún - Biely Krí - Rača | |
tart: | Rača, nám.Hrdinov, kino Nádej, 7.00 - 8.00 h | |
Ciež: | Biely Krí, 13.00 - 17.00 h | |
Vedúci: | Jindrich Racek |
11.9.1999 | SENICKÁ MAÍROVKA (IVV) | 19.ročník |
(sobota) | KST Senica | |
Trasy: | 20, 10 km | |
Vedúci: | PhDr.Albeta nittová, Sam.Jurkoviča 1207, 905 01 Senica |
18.9.1999 | PÄ NAJVYÍCH KOPCOV MALÝCH KARPÁT | 25.ročník |
(sobota) | Slávia STU Bratislava | |
Trasy: | 55 km/2500 m, 50 km/2000 m,35 km/1700 m, 28 km/700 m, 14 km/500 m | |
55 km: | Smolenice - Havranica - Záruby - Vápenná - Vysoká - Čertov kopec - Pezinská Baba - Pezinok | |
50 km: | Smolenice - Havranica - Záruby - Vápenná - Čertov kopec - Pezinská Baba - Pezinok | |
35 km: | Smolenice - Havranica - Záruby - Vápenná - Vysoká - Kuchyňa | |
28 km: | Kuchyňa - Vysoká - Hubalová - Čermákova lúka - Čertov kopec - Pezinská Baba - Pezinok | |
14 km: | Kuchyňa - Vývrat - Vysoká - Zochova chata | |
tart: | 55, 50 km: Smolenice, Chemolak, zast.SAD, 6.45-7.30 h | |
35 km: Smolenice, Chemolak, zast.SAD, 6.45 - 8.45 h | ||
28, 14 km: Kuchyňa, pri retaurácii, 9.00 - 9.30 h | ||
Vedúci: | Ing.Karol Kováč |
18.9.1999 | BAKUźOVÝ POCHOD | 20.ročník |
(sobota) | KST TOM TJ Bezovec Pieany | |
Trasy: | 20, 15, 10 km | |
20 km: | Pieany - Červená vea - Havran - Striebornica - Krahulčie hory - Výtoky | |
tart: | Klub TOM TJ BEZOVEC Pieany, 8.00 - 10.00 h | |
Ciež: | Výtoky | |
Vedúci: | Peter Miklánek |
25.9.1999 | JESENNÝ źAPÁK KP | 18.ročník |
(sobota) | OTD KP Bratislava | |
Trasy: | 60 km a menej - podža výberu | |
60 km: | tadión KP - Kačín - Marianka - Pajtún - Pod Kozliskom - Kozí chrbát - Sala - Biely Krí - Pekná cesta - Kamzík - Slavín - tadión KP | |
Účastníci môu kratie trasy zača alebo ukonči okrem tadióna KP i na lokalitách uvedených v popise 60 km trasy. Tieto sú zároveň aj miesta kontrolných bodov. Na kontrolných miestach treba odpísa číselné kódy, ktoré organizátor pre túto akciu pripravil. | ||
tart: | 60 km: Bratislava-Dúbravka, tadión KP, 6.00 - 9.00 h | |
Ciež: | Bratislava-Dúbravka, tadión KP | |
Vedúci: | Viliam Vida |
25.9.1999 | PO STOPÁCH MÁRIE TERÉZIE (IVV) | |
(sobota) | KST Holíč | |
Trasy: | 20, 10 km | |
Vedúci: | Ing.Vratislav Schaal, M.Nepora 30, 908 51 Holíč |
26.9.1999 | MALOKARPATSKÝ STRAPEC (memoriál Antona Beňu) | 12.ročník |
(nedeža) | OT TJ Slávia Prírodovedec + CK Limba | |
Trasy: | 35 km/800 m, 22 km/600 m, 13 km/400 m | |
35 km: | Rača - Biely Krí - Koarisko - Pod Kozliskom - Stupava, Obora - Panova lúka - Rača | |
22 km: | Rača - Biely Krí - Koarisko - Medené Hámre - Panova lúka - Rača | |
13 km: | Rača - Biely Krí - Panova lúka - Rača | |
tart: | Rača, kino Nádej, 8.00 - 8.30 h | |
Vedúci: | RNDr.Dagmar Kusendová |
Mesačník MALOKARPATSKÝ DIAźKOPLAZ vychádza ako zborník nezávislých prispievatežov s turistickou tématikou oblasti Malých Karpát a okolia, zameranou prevane na diažkovú peiu turistiku. Za obsahovú náplň zodpovedá autor príspevku. Príspevky adresujte Petrovi Minárikovi alebo Pavlovi oulovi, prípadne iným osobám, ktoré bývajú s nimi v kontakte, priamo na diažkových pochodoch organizovaných v Malých Karpatoch a okolí. Technická realizácia tohoto čísla: príprava textových podkladov - Peter Minárik, Pavol oula, konečná úprava textu - Pavol oula, príprava obrazovej náplne - Peter Minárik, distribúcia - Peter Minárik, Peter Obdrálek. Kontakt - elektronická pota: soula@elf.stuba.sk. V elektronickej forme môete časopis nájs na internetovej adrese http://www.elf.stuba.sk/~soula/mkd