MALOKARPATSKÝ DIAĽKOPLAZ

Jeden z prvých dvoch účastníkov Trnavskej stovky v cieli, Slavomír Glesk, nám nechal pozvánku na akciu, ktorú spoluorganizoval o týždeň neskôr ako bola T-100:

V mene UC TUČNE KDG si vás dovoľujem pozvať
14.6.2003, v sobotu
na jubilejný druhýkrát legendárny

P.S.
Akcia ako každá iná v MK sa koná za každého počasia. Všetci sú srdečne, ale skutočne srdečne zvaní.
Informácie ako vždy: Slavo Glesk, 0903/744336 alebo e-mail: slavecg@pobox.sk.

Tento hrad neexistuje. Ani na mape, ani v písomných pamiatkach. Nie je dokonca zahrnutý ani v Názvoch hradov a zámkov v Slovenskej republike. Ani nestor evidencie slovenských hradov, pán Ľudovít Janota, ho nezaradil do svojej trilógie Slovenské hrady. Nenájdete ho v turistických sprievodcoch. A predsa existuje. Je na Záhorí, pri obci Kuchyňa.

Nie som jeho objaviteľ. K jeho hľadaniu ma podnietil iný autor, Jaroslav Nešpor, svojím článkom Tajomný hrad pri Kuchyni, ktorý publikoval v časopise Krásy Slovenska. Bolo to pre mňa dosť veľké prekvapenie. Neviem, koľkokrát som prešiel okolo kopca Zámoček, samozrejme, netušiac, že sa tak volá. A už vôbec nevediac o tom, čo sa na ňom skrýva. Nie je toho veľa a pravdepodobne by mi ani len nenapadlo, že miestami dobre viditeľné zvyšky stien sú pozostatkami stredovekého hradu.

Ako som už napísal, hrad sa nachádza na kopci zvanom Zámoček, domáci ho poznajú tiež ako Na varte. Žiaľ, na mapách VKÚ Harmanec č. 127 a 128 nie je vôbec vyznačený. Kopec Zámok nie je ten pravý. Aby ste sa dostali na ten správny kopec, je ideálne vyraziť z obce Kuchyňa po modrej značke do oblasti Vývrat. Prejdete cez potok, akoby ste chceli pokračovať smerom na Vysokú, ostanete však na asfaltovej lesnej ceste a pokračujete k najbližšiemu osamelému domu. Po hádam dvoch minútach chôdze prichádzate k rázcestiu ciest, z ktorých asfaltovaná cesta uhýba smerom doprava vo veľmi miernom stúpaní. Pokračujete po nej k malej lúčke, na ktorej sa nachádza krmelec so senom. Tu je ďalšie rázcestie, z ktorého sa naľavo stáča lesná cesta. Táto cesta po spodnom okraji kopíruje hľadaný kopec. Po nej pokračujete lesom. Privedie vás k poslednému dôležitému rázcestiu, opäť s krmelcom na seno po pravej strane. Doprava musíte zahnúť aj vy a v slabšom stúpaní pokračujete po ceste. Kopec po vašej pravej ruke je hľadaný Zámoček. Ideálne je priblížiť sa čo najbližšie k hrebeňu kopca, čo najkratším a najschodnejším výstupom cez les (žiadny chodník, ani výraznejšiu cestu som nenašiel) vystúpiť k sedlu a po hrebeni zamieriť na východ. Ak nebudete vedieť, kde je východ, stačí mieriť k najvyššiemu miestu kopca. Zaujímavé je, že na kopci sa už objavujú aj chodníky, aj kamenná sutina a stopy po ochranných valoch a priekopách tohto zabudnutého hradu. Podľa popisu cesty sa môže zdať ťažké nájsť ten správny kopec, ale nie je to žiaden problém.

Niekdajší areál hradu, ktorý obsahoval dve kamenné hranolové veže (archeologická sonda odhaľuje časť steny tej východnej), bol chránený hradbou, ktorá obkolesovala rozšírenú plošinu. Zaujímavé je, že na ochranu slabého miesta hradu, ktorým bola znížená časť hrebeňa na východe, stavitelia vybudovali kruhovú pevnôstku v tesnom dotyku s vystupujúcim skaliskom. To je takmer všetko, čo je o hrade známe. Snáď ešte to, že sa na ňom našli honosné kachlice s reliéfnou výzdobou, pochádzajúce z vykurovacieho zariadenia. To by mal byť dôkaz o trvalejšom pobyte hradného panstva na tomto mieste. Kto bol obyvateľom a kto majiteľom, nie je jasné. Jaroslav Nešpor vychádza z toho, že na začiatku 13. storočia kráľ Ondrej II. daroval rozsiahly majetok dnešného územia Plaveckého Štvrtku kontesovi Alexandrovi. Od neho a jeho brata Šebeša sa odvíja rod grófov zo Svätého Jura a Pezinku a je dôvodný predpoklad, že kým sa rodina poriadne nerozvetvila, hrad pri Kuchyni mohol byť ich sídelným miestom. Za daných okolností a v súvislosti s nálezmi zvyškov keramiky zo 14. storočia sa tipuje, že práve v tomto storočí mohol byť hrad aj postavený. Keď však v roku 1543 zomrel istý Krištof a s ním po meči vymrel rod pezinských grófov a majetkový komplex obsahujúci 10 hradov kúpil Gašpar Serédy, náš hrad bez mena, Na varte, sa vôbec nespomína. A keďže sa nespomína, je možné si myslieť, že už bol opustený.

Hoci opustený, bez mena a dnes už v ťažko spoznateľných ruinách, je miesto jeho niekdajšej slávy veľmi pekné. Terénne tvary vytvorené obrannými valmi, kamene a stromy ošľahané a pokrútené vetrom, ktorý tu asi nikdy neustáva, vytvárajú osobitú scenériu. Na nejakom polkilometri štvorcovom máte možnosť počas celého roka nafotiť výrazne zaujímavé “obrázky z prírody”. Dám vám jeden tip: nájdite si strom so zaujímavými vetvami. Ľahnite si podeň, zadívajte sa do koruny a skúste fotiť z tejto menej obvyklej polohy.

Hranice - Potok Jezernice pramení v lesích Oderských vrchů v nadmořské výšce nad 600 metrů, zařezává se do svahu a vytváří v nich hluboké rozeklané údolí zvané též "Peklo". Teče od severu k jihu okrajem /po roce 1990 zpřístupněnou/ částí vojenského prostoru Libavá. Jeho povodí spadá do pramenné oblasti a je vodárensky chráněným vodním zdrojem. V dolní části údolí je hájovna a pod ní se kříží turistické cesty. Žlutá odbočuje na Uhřínov, zelená na Slavkov. Jsou zde také chaty a řada turisticky neznačených cest. Mimo jiné tudy vede i část trasy Šela Maratonu horských kol. V údolí vyúsťuje nad obcí Podhoří a nahoře na kopci v lese jsou zříceniny hradu Drahotouš.

Horní část údolí je klidná a málo navštěvovaná. Kromě toho, že v létě a na podzim je houbařským rájem, poskytuje také turistům spoustu zajímavých míst k vidění. Jsou zde pěkné a zajímavé skalní útvary, z nichž nejhezčí jsou právě Čertovy kazatelny. Tyto skály mají na vrcholcích plošiny, na které možno vystoupit a rozhlížet se po části klikatícího se údolí a protějších svazích - asi proto kazatelny /a Čertovy, jak jinak by se v Pekle mohly jmenovat?/ Zajímavé je také skalní okno mezi skalisky, jímž možno pohlédnout dolů. Na mapách je jejich umístění označeno jen velmi nepřesně a v terénu se dá najít podle mapy 1:50.000 /Moravská brána a Oderské vrchy/.

Aby byl dojem z poznávaní dokonalý, počkejte si na pěkné slunečné počasí. Pro pěší turisty je nejkratší cesta z obce Středolesí, kam je možno dojet autobusem z Hranic. U kostelíka se autobus otáčí a vrací zpět, klasická asfaltová silnice končí jen o kousek dál u vodojemu nad obcí. Nad ním už pokračuje jen zpevněná polní cesta k samotě Kouty a na Boškov. Z nejvyššího bodu /620 m n.m./ je kruhový rozhled. Máme-li štěstí na jasné počasí s dalekými výhledy, můžeme odtud vidět nejen hřeben Beskyd s Radhoštěm a Hostýnské vrchy, ale taky na opačné straně na severu i siluetu části hřebene Jeseníků se svahy Velkého kotle a nad ním vyčnívajíci vrcholek Pradědu. Nejlépe je viditelný na jaře nebo v zimě, kdy vrcholová část horského hřebene se bělá sněhovou pokrývkou a vyčníva nad šedozelenou barvu lesů Oderských a Nízkého Jeseníku. Pokocháme se výhledy a jdeme dál. Na prvním rozcestí odbočíme vlevo do údolíčka polní cestou k lesu. Na kraji lesa se cesty rozbíhají a my jdeme vpravo klesající cestou dolů do údolí. Cesta se stáčí a na rozcestí jdeme vpravo mírně do kopce, pak přetínáme širokou cestu a přehoupneme se přes hřeben svahu. Pod námi je hluboké údolí potoka Jezernice. Cesta se stáčí a klesá do údolí až k silnici, u níž vidíme vlevo menší skaliska. Ale na ty opravdové Čertovy kazatelny musíme ještě po silnici vpravo nahoru údolím proti proudu potoka asi 200 metrů.

Vlevo uvidíme boční údolíčko, pěšinu a nad ní skaliska. Pustíme se přímo mezi stromy do kopce až ke skalám. Obejdeme je shora a dostaneme se na plošinky - kazatelny a za nimi pěšina skály obchází zezadu a dovede nás i ke skalnímu oknu. Z kazatelen jsou pěkné výhledy na část údolí. Poté je můžeme obejít i zespod, odkud vypadají jako pěkné skalní stěny.

Zpáteční cestu jdeme po silnici údolím k hájovně. Odtud je to 2 km na Uhřínov, odkud jede i autobus. Můžeme taky zkusit jít lesní cestou k hradu Drahotouš. Za chatkami vlevo je tudy vedena serpentinami a pak rovnou lesní cestou značenou pro horská kola Šela Maratonu

Jedným z najcennejších prínosov diaľkoplazectva je poznávanie. Poznávanie krajiny, prírody, poznávanie kultúrnych hodnôt, poznávanie ľudí a napokon i seba samého. Z hľadiska prírody šliapu diaľkoplazi tromi ríšami - ríšou rastlín, ríšou živočíchov a ríšou húb. Chcem Vás uviesť - ako fanatický hubár - do tej tretej, ríše húb.

Huby. Prastaré organizmy, čo jestvujú na našej planéte aspoň dva a pol miliardy rokov, zatiaľ čo človek rozumný - homo sapiens - je tu nanajvýš 25 tisíc rokov. Odvtedy ho huby sprevádzajú, boli a sú súčasťou jeho života. Človek ich spájal raz s bohmi, keď mu boli na dobrej pomoci, inokedy s diablom, keď mu ničili príbytok, živobytie, zdravie, život. Huby boli a dodnes sú pre človeka čímsi tajomným, záhadným, no aj vzrušujúcim. Raz ich mal za živočíchov, inokedy ich zaraďoval medzi rastliny, dokonca ich neraz pokladal za rastlinno-živočíšny hybrid. Dnes sa však už odborníkom tak vidí, že popri ríšach rastlín a živočíchov je tu samostatná ríša húb.

Huby. Sú všadeprítomné. Na zemi, vo vode, na rastlinách, stromoch, na živočíchoch i na človeku. Vedci ich zatiaľ dokázali rozlíšiť a opísať do stotisíc druhov, ale na zemi ich je zrejme aspoň raz toľko. O väčšine z nich vieme málo alebo skoro nič. Nepoznáme ich biologické vlastnosti a tým ani ich možné využitie pre ľudstvo. Čo ak je práve tu liek proti rakovine, AIDS-u, ebole či SARSu?

Huby. Môžu byť nepriateľom človeka. Ničia mu poľnohospodárske plodiny, úrodu, stromy, drevené obydlia, obrazy, knihy. A môžu zničiť aj človeka, poškodiť mu zdravie, zahubiť ho /veď aj v slove záhuba je huba/.

Huby. Môžu byť priateľom, nenahraditeľným pomocníkom človeka. Sú mu potravinou i pochutinou, biologickým, navyše diétnym doplnkom stravy. Pre nanajvýš príťažlivú chuť a vôňu začal človek huby aj pestovať. Hľuzovka zimná a hľuzovka čierna sú zrejme najdrahšie potraviny na svete. Bez húb, kvasníc, ušľachtilých plesní a baktérií by sa neobišiel kvasný priemysel, mliekarenstvo, syrárstvo, pekárstvo, vinárstvo i pivárstvo. Vo farmácii sú huby základom penicilínu, podstatou antibiotík a množstva iných liečiv. V poľnohospodárstve sa podieľajú na výrobe krmovinových zmesí, na zrení kompostu. A napokon huby sú pre človeka aj záľubou, ktorá ho privádza do prírody a poskytuje mu hodnoty gurmánske, ale aj poznávacie, estetické i rekreačné.

Ale huby nie sú na Zemi kvôli človeku, aby mu slúžili alebo mu škodili. Sú súčasťou prírody a sú pre ňu nenahraditeľné. Najvýznamnejšiu funkciu majú pri rozkladaní odumretej organickej hmoty - stromov, živočíchov, húb, potravín. Rozkladajú ich na jednoduché zložky, ktoré sa opäť stávajú komponentami živej hmoty. Huby tak zabezpečujú kolobeh života v prírode.

Prečo vlastne niektoré huby celkom miznú? Čo im najviac škodí? No - huby sú zväčša "citlivky" na zmeny životných podmienok. Huby ničia najmä priemyselné exhaláty, agrochemikálie, kyslé zrážky. Príroda si vie poradiť so všeličím, ale s oxidom siričitým nie - v prekyslenej pôde huby proste hynú. Sú ako špongia - majú schopnosť absorbovať, chemicky viazať napr.olovo, draslík, rubídium i cézium - áno, aj rádioaktívne cézium. Po Černobyľskej havárii nasali mnohonásobne viac rádiocézia ako je norma - áno, dokonca aj u nás na Slovensku.

Hubám neprospievajú ani razantné mechanické zásahy do lesa - veď sa len pozrite pri našich pochodoch ako sa rabujú lesy, aká kataklizma lesa - prírody zostáva po intenzívnej ťažbe dreva. Huby miznú aj v starých, prehustených, tmavých lesoch. Napokon je pre ríšu húb nenáležitá i priveľká návštevnosť ľudí, ktorí všetko pošliapu, narúšajú lesnú pôdu, jej štruktúru, vlhkosť. Nie v poslednom rade je to aj nadmerný a nekultúrny zber húb.

Dodržiavaním všeobecných zásad ochrany prírody, zákazom zberu húb v štátnych prírodných rezerváciach, národných parkoch a na chránených náleziskách. Ďalej zákonnou ochranou vzácnych, najviac ohrozených druhov húb, ich stanovíšť, nálezísk. Niektoré, už zriedkavé, ohrozené druhy jedlých húb sa vynímajú zo štátnej normy trhových húb. V Nemecku, vo Švajčiarsku, v Holandsku, v Poľsku a inde sa zavádzajú regulačné opatrenia, ako napríklad zákaz zberu v určitých oblastiach na určitý čas, obmedzenie množstva nazbieraných húb /napr. 2 kg na osobu a deň/ alebo obmedzenie časové /zberné dni sú v utorok - štvrtok - sobotu/.

V niektorých krajinách zaviedli dokonca hubárske lístky. Ja viem, zneje to veľmi nepríjemne, ale napríklad rybári maju regulačné predpisy od nepamäti a nikto sa nad tým nepozastavuje.

Hubári by sa mali dozvedieť, že čím viac húb v lese zostáva, tým bohatšie budú nasledujúce roky. Prestarnuté a červivé huby treba nechať na mieste /"na semeno"/ a nemali by sa zbierať veľmi mladé hubové plodnice, z ktorých sa ešte neuvoľnil výtrusný prach.

Huby, ktoré nepoznáme, nezbierame, neničíme, nerozkopávame. Mnohé z nich sú jedlé, ponechajme ich iným, skúsenejším hubárom. Iné zase, nejedlé či jedovaté sú súčasťou a okrasou našej prírody. Hubári by mali, aj vo vlastnom záujme, chrániť lesnú pôdu, nenarúšať ju. Po vybratí húb zo zeme treba jamku zahrnúť, aby podhubie nevysychalo. Aj odrezávanie hlúbikov nožom môže zase spôsobiť hnitie zostatku v zemi a tým postupné odumieranie podhubia.

Pre huby sú veľmi nepriaznivé "kampane". Stačí, ak sa v televíznych aktualitách objavia zábery mimoriadne pekných či preveľkých húb alebo ich veľké množstvo v tej či onej oblasti a je isté, že počas nasledujúceho víkendu tisíce sviatočných hubárov "prevalcuje" tisíce hektárov lesa medzi Bratislavou a Sninou. Napokon treba naše deti či vnukov naučiť poznávať huby, vnímať ich krásu a chrániť ich. Ak sa neskôr stanú hubármi, nemal by to byť len taký obyčajný zber, ale vzrušujúci sviatok vstupovania do čarovnej ríše húb, zblíženie sa s prírodou. Lebo hubárstvo môže byť príťažlivou alternatívou života človeka v prírode. Človek sa tu stáva vnímavejší, citlivejší a lepší.

Doteraz sme huby zväčša velebili, ale dobre vieme, že niektoré sú životunebezpečné. Na Slovensku rastie približne 5000 druhov vyšších húb /tie, čo sú bežne viditeľné/ - z nich je do 500 jedlých. Ostatné sú buď nejedlé /tvrdé, horké, zapáchajúce a pod./ alebo toxické, jedovaté. Tých druhých je tak do stovky - z nich niektoré sa ponášajú na tie jedlé, takže môže prísť a prichádza každoročne - k veľmi nebezpečným zámenám. Vo frekvencii otráv ľudí sú však huby až na šiestom, predposlednom mieste - predchádzajú im lieky, pesticídy, chemikálie, drogy, skazené jedlá. Po hubách sú už len jedovaté rastliny.

Intoxikácie hubami sa rozdeľujú podľa súboru príznakov, ktoré prevládajú, do 8 skupín. Pre zaujímavosť ich aspoň vymenujeme: Príznaky muskarínové, psilocybínové, panterínové, hepatotoxické, cyklopeptidové, antabusové a nefrotoxické. Pravda, otráviť sa možno aj jedlými hubami - ak sa nám zaparia v nepriedušných taškách /igelitkách/ alebo keď ich dlho skladujeme nespracované v teplom prostredí alebo keď skonzumujeme staré plodnice v štádiu rozkladu. Niektoré huby zase sú bežne jedlé, stráviteľné až po náležitej tepelnej úprave - napríklad pôvabnica fialová, podpňovka obyčajná, hríb siný a napokon všetky modrejúce huby. Dokonca obávaný hríb satanský je jedovatý za surova - poriadnym varom či dusením sa toxíny strácajú. Mykológovia často vravia, že v podstate sú všetky huby jedlé - ale niektoré len raz v živote.

Najjedovatejšou hubou na Zemi je muchotrávka zelená - má "na svedomí" až 90% všetkých smrteľných otráv z húb. Sviatoční zberači /teda nie hubári/ si ju najčastejšie zamieňajú s pečiarkami alebo plávkou zelenou. Jej zradnosť je v tom, že keď sa prejavia prvé príznaky, čo býva asi po 8 a viac hodinách, je už zväčša neskoro. Aj po prípadnej záchrane života zostávajú u postihnutého trvalé následky /pečeň, ľadviny/. A pritom na otrávenie celej rodiny stačí často jedna jediná plodnica!!! Naproti tomu symbol jedovatosti húb - klasická muchotrávka červená je tiež smrteľne jedovatá, ale museli by sme jej zjesť tak štyri-päť kilogramov. V histórii ľudstva ju bežne používali napríklad Vikingovia ako halucinogén pred bojom alebo v iných kultúrach ako opiát pri rozličných kultových obradoch.

Muchotrávky sú však a zrejme už zostanú synonymum jedovatosti, lebo okrem zelenej aj muchotrávka končistá a muchotrávka tigrovaná sú smrteľne jedovaté. Ale aj medzi nimi sú priam gurmánské skvosty - muchotrávka cisárska a muchotrávka červenkastá.

Prirodzene, nemôžeme sa rozpisovať o jedovatých hubách, ale predsa len spomeniem ešte dve z nich. Pavučinovec plyšový je snáď najzákernejšou hubou, lebo je nenápadný, málo známy. Smrteľná dávka u dospelého človeka je 30 gramov /!/ tejto huby....

Prvé príznaky sa objavia až po 10 až 20 dňoch, keď sme na hubové jedlo už dávno zabudli. Človek zomiera pomaly na otravu močom - uremiu niekedy aj vyše 100 dní. Napokon je tu ešte jedlá huba - hnojník atramentový s jedovatými účinkami po zapití alkoholom. Hnojníky totiž obsahujú látku, ktorá zabraňuje rozkladu alkoholu v tele, zastavuje reakciu rozkladu na stupni jedovatého acetaldehydu, ktorý sa v tele hromadí a spôsobuje otravu. Do pol hodiny po vypití alkoholu nasleduje prudká reakcia - antabusový efekt. Človek sčervenie v tvári, krku, ťažko dýcha s bolesťami na hrudníku, s potením sa a zvracaním. Ťažkosti môžu pretrvávať až 40 -70 hodín a sú určite nezabudnuteľným zážitkom.

Prevencia hubových otráv je jednoznačná: Zbierať len to, čo bezpečne, jednoznačne poznáme! Surové huby /s výnimkou plávok/ v teréne neochutnávať. Huby transportovať v košíku alebo vo vzdušnej, priedušnej taške. Po príchode domov treba huby čo najskôr spracovať - urobiť z nich čerstvé jedlo alebo ich zakonzervovať /zamrazením, sušením, nakladaním do octu či soli, mliečnym zakvasovaním alebo údením/.

Diaľkoplaz nemusí huby zbierať, napokon za pochodu ani nie je kedy, ale je dobré, keď najbežnejšie, najčastejšie huby pozná a keď ho poteší cestou pohľad na rodinu bedlí, na červeno žiariacu rozprávkovú muchotrávku, na záľahy hnojníka siateho či na svietiaci sírovník. Lebo poznanie a estetično k diaľkoplazectvu patrí, obohacuje ho.

V minulom čísle nám Ivan Bajo podrobne opísal obrannú prevenciu proti týmto krvilačným malým potvorám. Ako správne podotkol, hlavná obrana je prevencia, aby sme od apríla do neskorej jesene nechodili po vysokej tráve a húštinách. Lenže to "vyprávajte" diaľkoplazom. Preto by som sa chcel s Vami podeliť s vlastnými skúsenosťami v obrane a boji proti nim. Neexistuje človek, ktorý sa sobotu čo sobotu prediera Malými Karpatami či už na DP alebo len tak individuálne, aby nepriniesol domov zopár týchto "beštií". Verte, osobne som už vyskúšal všetko, čo na kliešte u nás vymysleli a je dostupné v predaji. Môžete sa natrieť aj jazvečím sádlom či Indulonou s repelentom, verte nič Vám dlhodobo nepomôže. Takže tu je moja skúsenosť, ale berte ju len ako čiste osobnú a nie ako návod. Zistili sme na vlastnej koži, že kliešte neznášajú pach potu s obsahom alkoholu. Ráno na začiatku pochodu si treba dať zopár borovičiek alebo rumu /tieto dve značky sú odskúšané na našich karpatských klieštoch/. Do prvého kopca sa začnete potiť a zároveň vylučovať aj alkohol. Kliešte aj keď sa na Vás zachytia, určite sa nazakúsnu. A tí najotrlejší sa zakúsnu, ale to je všetko, neuškodia. Ráno ich potom len odškrabnete. Stať sa môže aj iní prípad. Keď ste na viacdňovej akcii a večer sa samozrejme nemáte kde okúpať, určite sa nejaký po vás celú noc potuľuje a zakúsne sa až ráno, keď už ten hnusný alkoholický puch opadne. Tam je ďalšia moja rada. Ak je leto, svieti slniečko, vyzlečte sa a nechajte ho trochu sa poopaľovať. Myslím toho kliešťa. Stačí pol hodiny. Netreba ho ničím natierať, len tak si poležať na slniečku. Jeho /toho kliešťa/ to prejde za chvíľu. A potom ho len odtrhnite a vydezinfikujte ranku. Druhú možnosť, ktorou sa ho zbavíme, je obložiť ho ľadom. Vraj sa celkom scvrkne. Túto metódu som ale ja osobne nikdy neskúšal, poradil nám ju jeden trnavský tramp, otužilec.

Voda je jednou zo základných podmienok pre existenciu života, teda je absolútne nepostrádateľnou tekutinou aj pre človeka.

Hoci je naša planéta zväčša pokrytá vodou, až 97,5% tejto vodnej masy je slaná voda a iba 2,5% predstavuje sladká voda. Aj z nej je väčšina v ľadovcoch 68,7%, v trvalej snehovej pokrývke, prípadne nedosiahnuteľná v podzemí 30,1%. To čo zostáva pre potreby domácností, priemyslu a poľnohospodárstva je menej ako 1%, ktoré je v riekach, jazerách, mokradiach a podzemných zdrojoch blízko povrchu zeme v pôde. Táto voda je obnoviteľná prostredníctvom vodného cyklu. Toto malé množstvo vody je však nerovnomerne rozdelené z priestorového hľadiska, ale aj z hľadiska osídlenia ľudí. Štatistické údaje alarmujú: 1,1 miliardy ľudí žije v oblastiach, kde nie je prístup k nezávadnej vode, 1,7 miliardy žije pri nedostatku vody všeobecne. Preto valné zhromaždenie OSN rozhodlo o tomto názve pre rok 2003 s cieľom hľadať riešenie.

Pre nás turistov je dôležité vážiť si každý vodný zdroj pitnej vody, veď pri potulkách prírodou nám dobre padne dúšok vody z čistého prameňa, prípadne ešte aj z horskej bystriny.

Keďže tento časopis sa venuje prevažne regiónu Malých Karpát, je dobré zopakovať si väčšie vodné plochy - nádrže, ktoré slúžia ako rezervoáre sladkej vody v regióne, ale aj na rekreačné a oddychové aktivity ľudí ako sú vodné športy či rybolov.

1.	vodná nádrž	v Slnečnom údolí	0,5 km od Limbachu
2.	vodná nádrž	Vývrať	3,5 km od Kuchyne, vodná plocha 11 ha
3.	vodná nádrž	Buková	2 km od obce Buková, vodná plocha 36 ha
4.	vodná nádrž	Boleráz	2 km od obce Boleráz, plocha 88 ha
5.	vodná nádrž	Kunov	5 km od Senice, vodná plocha 63 ha
6.	vodná nádrž	Horné Orešany	1 km od obce
7.	vodná nádrž	Dolné Dubové	2 km nad obcou, vodná plocha 12.2 ha
8.	vodná nádrž	Výtok	na konci Chtelnickej doliny
9.	vodná nádrž	Čerenec	2 km nad Vrbovým, vodná plocha 46 ha
10.	vodná nádrž	Dubník I.	pri Starej Turej, vodná plocha 17 ha
11.	vodná nádrž	Dubník II.	Bánov
12.	vodná nádrž	Jablonica	2 km od obce
13.	vodná nádrž	Lozorno
14.	vodná nádrž	Kuchyňa
15.	vodná nádrž	Pustá Ves
16.	vodná nádrž	Chtelnica
17.	vodná nádrž	Brezová pod Bradlom
18.	vodná nádrž	Čachtice
19.	vodná nádrž	Pustá Ves

Ako vidíte v našom regióne je ich viac ako dosť a jedna krajšia ako druhá.

Pasov je na brehu Dunaja. Je to v Bavorsku, kde ako vie každý náš skúsený "píč", sa chlastá veľa. Potvrdiť to môže aj Imro I., ktorý minulý rok robil cyklo trasu Pasov - Viedeň - Bratislava aj so svojou kamarátkou. Nuž a aby som mohol v Pasove pitie preskúmať naozaj podrobne, vydal som sa sem aj ja na celý rok.

Pasov je univerzitné mesto /a ja som tu bol pod zámienkou štúdia/ a študenti väčšinou chlastajú viac než Bavoráci a Česi dohromady, takže skúseností som pozbieral naozaj dosť.

V Pasove je na 50000 obyvateľov a 8000 študentov viac ako 200 podnikov s možnosťou pitia. Krčmičiek, vinární a barov vhodných pre študentov je tu asi štyridsať /40/, čo sa dá urobiť tak asi za dva mesiace. Vzhľadom k veľkému počtu podnikov sa každý snaží byť niečím originálny. V "Café La Guitara" majú na strope asi sto gitár, v krčmičke "Filmkeller" sa na WC pri mušli dívate do očí Marylin Monroe, v "Café Rosses" si môžete pred čašníkom hodiť eurom, či budete mať zľavu na pivo alebo nie. Hlavným prínosom veľkej konkurencie sú ale rôzne pravidelné akcie, kedy je jeden druh pitiva zlacnený - tak napríklad v najpopulárnejšom študentskom bare Saus and Braus je každú nedeľu panák tequilly za pol eura. Síce malý, ale i tak to vychádza na naše pomery viac než solídne. Tak solídne, že si ich objednávame hneď päť naraz. Tequilla je pochopiteľné veľmi slabej kvality, ale o to zaujímavejší je potom vstup do nového týždňa.

Inak sa tu pije samozrejme pivo. Bavoráci na nás žiarlia, že ho vypijeme ročne viac, ale v zásade za to nemôžu, lebo im dobrý priemer na hlavu kazia ostatné spolkové krajiny, inak by nás asi Bavorsko hravo "prepilo". Pív tu majú vždy viacero druhov, pravidelní návštevníci Nemecka určite poznajú "Helles", "Pils" a "Weizen". Ceny sú skoro všade rovnaké a vždy niečo málo cez dva euro. V Bavorsku je pivovar v každej väčšej dedine, aj v Pasove je ich asi sedem. Najobľúbenejší je Hackelberg, ale rozlíšiť tu dobré a zlé pivo sa mi tu zatiaľ veľmi nepodarilo. Všetky pivá chutnajú o dosť slabšie ako české pivo, ale zato majú všetky okolo 5% alkoholu, takže slabšia chuť prestáva vadiť už po druhom kúsku.

V Bavorsku je skrátka "píčov" raj, jediné čo tu chýba, je hospoda, kde by o šiestej ráno predávali dobrú klasickú teplú držkovú polievku, tak ako je to v Prahe "U KALENDU".

Od minulého roku poriada bratislavská cestovka zaujímavé výlety kombinované - loď - bicykel. Do Pasova sa vyveziete loďou za tri dni a odtiaľ na bicykli vedľa Dunaja po cyklochodníku do Bratislavy, tak isto za tri, štyri dni. Vlani to skúsil Imro I. s kamarátkou a bol nadšený. Sľúbil, že zážitky raz napíše, aj pre čitateľov MKD, my len dúfame, že to bude ešte v tomto desaťročí...

V Káthmandu sa stretli od 13.mája 2003 horolezci z celého sveta, aby tu spoločne oslávili 50.výročie prvého zdolania Mount Everestu /Čomolugmy 8 838 m/ Edmundom Hillarym a šerpom Tenzingom Norvayom. Tí ho zdolali presne 29.mája 1953 poobede.

Zato tí dnešní ho zdolávali ako na bežiacom páse. Medzi prvými boli Číňania, ktorí prišli severnou stenou a za pomoci televíznych kamier celý výstup vysielali na živo. Celkom ich bolo 35.

Medzi zaujímavosti patrí aj prekonanie rýchlostného rekordu výstupu na Mount Everest zo základného tábora /5350 m n.m./. Rekord prekonal šerpa Pemba Dorije, keď dosiahol vrchol Everestu za neuveriteľných 12 h a 45 minút. Použil tradičnú južnú cestu. Normálne trvá cesta zo základného tábora cca jeden týždeň. Predchádzajúci rekord bol 16 h a 56 minút a držal ho šerpa Babu Chiri /Chiri zahynul pri výstupe na Everest v roku 2001/.

Ďalším rekordom je, že Everest navštívil prvý černoch, tento pochádza z Južnej Afriky.

Zo známych osobností Everest navštívila bývalá dvojnásobná olympijská víťazka v behu na lyžiach Talianka Manuela di Centaová ako vôbec prvá Talianka. 39 ročná, dvojnásobná zlatá medailistka zo ZOH 1994 a Lillehammeri sa pripravovala na výstup vo dvoch výškových táboroch 5 900 m a 7 400 m.

Celkom bolo prihlásených na výstup 65 expedícii z celého sveta s počtom horolezcov okolo tisícky.

V júlovom čísle sme uverejnili aktuálne informácie z DP T-100. Dnes pokračujeme vo vyhodnotení najusilovnejších účastníkov za posledných 30 rokov. V zozname sú uvedení všetci tí, ktorí sa zúčastnili a prešli Trnavskú stovku minimálne 10 a viackrát. Poradie v zozname je uvedené podľa počtu účastí na pochode:

Por.	Meno	Rok. nar.	Bydlisko	Účasť/Úspeš.	Účasť v rokoch
1.	Obdržálek Peter	1953	Bratislava	25/24	1979 - 2003
2.	Rosina Jozef	1957	Trnava	24/21	1978 - 2003
3.	Radvány Celo	1940	Trnava	24/19	1974 - 2002
4.	Suchoň Michal	1956	Bratislava	23/19	1979 - 2003
5.	Korčok Attila	1941	Bratislava	22/22	1980 - 2003
6.	Šulek Karol	1950	Trnava	22/22	1980 - 2003
7.	Hanuš Jaro	1935	Nitra	22/21	1978 - 2003
8.	Toma Jozef	1946	V.Uherce	22/21	1978 - 2003
9.	Klokner Melo	1932	Bratislava	21/21	1982 - 2003
10.	Obdržálková Jana	1949	Bratislava	20/20	1982 - 2003
11.	Bada Peter	1940	Trnava	20/19	1978 - 2003
12.	Hanzlúvka Milan	1951	Brezová	19/19	1983 - 2003
13.	Hanus Peter	1935	Trnava	19/18	1980 - 2003
14.	Rybanič Vojto	1949	Bratislava	19/11	1978 - 1998
15.	Kohút Miro	1958	Bratislava	18/16	1983 - 2003
16.	Chrapčiak Vlado	1956	Trnava	18/16	1982 - 2003
17.	Parcer Ján	1923	Prievidza	17/17	1987 - 2003
18.	Griflík Marcel	1972	Trnava	17/16	1987 - 2003
19.	Trubač Ján	1955	Trnava	17/16	1978 - 2000
20.	Vida Vilo	1931	Bratislava	17/11	1981 - 2002
21.	Krno Sveťo	1955	Bratislava	16/16	1985 - 2003
22.	Tvrdá Zdeňka	1956	Hranice	16/16	1987 - 2003
23.	Vrška Milan	1962	Trnava	16/16	1979 - 2003
24.	Babor Karol	1928	Bratislava	16/15	1982 - 1999
25.	Kyselica Ján	1928	Trnava	16/12	1979 - 1999
26.	Rím Ondrej	1930	Bratislava	15/15	1986 - 2003
27.	Vala Jiří	1956	Brno	15/15	1979 - 2002
28.	Nižnan Ivan	1941	Bratislava	15/13	1983 - 2003
29.	Mikulka František	1942	Trnava	14/14	1983 - 2000
30.	Nádaský Pavol	1955	Trnava	14/14	1982 - 2003
31.	Plesníková Angelika	1960	Bratislava	14/13	1982 - 2003
32.	Novák Milan	1944	Trnava	14/13	1979 - 1999
33.	Šoula Pavol	1954	Bratislava	14/11	1987 - 2003
34.	Adamovič Jozef	1939	Trnava	13/13	1977 - 1993
35.	Lietavec Miro	1960	Špačince	13/13	1982 - 2003
36.	Stotka Vlado	1934	Bratislava	13/13	1986 - 2003
37.	Prihel Stano	1941	Pezinok	13/13	1978 - 1991
38.	Groman Peter	1959	Trnava	13/12	1987 - 2003
39.	Královič Fero	1949	Trnava	12/12	1981 - 2000
40.	Sasák Jarolím	1951	Osuské	12/12	1991 - 2003
41.	Vagač Vlado	1945	Pezinok	12/12	1978 - 2001
42.	Barczay Marian	1946	Trnava	11/11	1975 - 1993
43.	Furuncz Ján	1947	Bratislava	11/11	1978 - 1994
44.	Nedoma Peter	1952	Bratislava	11/11	1979 - 1993
45.	Fusík Ján	1958	Bratislava	11/10	1988 - 2000
46.	Nádaský Jozef	1955	Špačince	11/ 9	1979 - 1990
47.	Sládeček Štefan	1953	Bratislava	11/ 9	1984 - 2003
48.	Tauber Karol	1934	Bratislava	11/7	1983 - 1999
49.	Babišík	1963	Trnava	10/10	1981 - 2003
50.	Nedoma Peter	1952	Trnava	10/10	1979 - 1993
51.	Urgela Fero	1954	Špačince	10/10	1977 - 1995
52.	Petrovič Pavol	1939	Trnava	10/10	1976 - 1989
53.	Dubrovčák	1934	Trnava	10/9	1981 - 1999
54.	Farkašovský Laco	1937	Bratislava	10/9	1986 - 2002
55.	Šmakal Slávo	1957	Krupina	10/8	1978 - 2000

Čo dodať? Aby sme po ďalších tridsiatich rokoch mohli urobiť ešte jednu takúto štatistiku a to Vám všetkým želá...

Aktuálny postreh zo súčasnosti
Ako si v STV na teletexte urobiť svoju turistickú stranu?

Veru, to by som aj ja chcel vedieť. Je to už dlšie ako je Rybníček novým riaditeľom STV, že na stránke teletextu v štátnej televízii /str.491/ pod názvom "Poďte s nami" sú dlhodobo propagované pozvánky na turistické akcie výlučne, resp. výhradne z turistického oddielu KST Vinohrady Bratislava. Kto nám vysvetlí, poradí, ako sa to dá urobiť. Veď turistických akcií na Slovensku sa poriada bezpočet a to rôznych druhov a typov, od rodinných vychádzok, cez cyklo až po diaľkovú turistiku. Výber je ozaj veľký. Ale podľa stránky č.491, ako keby na Slovensku neexistovala žiadna turistická činnosť, okrem KST Vinohrady Bratislava. Inak všetka česť, že si to vedeli vybaviť.

Na Slovensku sú skoro všetky turistické akcie spracované v mnohých kalendároch, či už v lokálnych alebo v kalendári KST. Tu by možno stačilo, keby vedenie KST v Bratislave podarovalo na začiatku sezóny jeden turistický kalendár KST /oficiálny/ pracovníkom STV - teletextu v štátnej televízii a "požiadali" ich o propagáciu. Alebo sa opýtal "podriadených" v KST Vinohrady ako na to !!! Možno, že celoslovenský šéf KST nemá doma teletext a preto ho takéto "maličkosti", ako je propagácia turistickej činnosti na Slovensku, týmto spôsobom ani nezaujíma.

zoznámili sme sa s Oblastným turistickým kalendárom "Malé Karpaty a okolie - rok 2003". Z veľkého počtu podujatí i z doterajších informácií o Vašej činnosti je zrejmé, že RR KST Trnava a VV KBT Bratislava predstavujú významné kluby, ktoré prispievajú k formovaniu pozitívneho vzťahu obyvateľov Trnavy, Bratislavy a okolia k prírode Malých Karpát.

Štátna ochrana prírody SR - Správa CHKO Malé Karpaty v spolupráci s príslušnými štátnymi orgánmi ochrany prírody a krajiny usmerňuje organizované verejné podujatia na území CHKO Malé Karpaty. Ide o rozsiahlu agendu, v ktorej prevažujú turistické pochody, oriantačné behy, cykloturistické a iné športové podujatia. Uplatňujú sa tak ustanovenia paragrafu 13 zákona č.543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny.

Pretože v posledných rokoch dochádza k zvýšenému zaťažovaniu ekosystémov Malých Karpát predovšetkým bicyklami a motocyklami a to i vo vrcholových častiach pohoria, sme nútení usmerňovaniu verejnosti venovať väčšiu pozornosť. Novoformovaná Správa CHKO Malé Karpaty sústreďuje informácie o intenzite turistického a športového využívania Malých Karpát, stave technického vybavenia územia /sieť značkovaných turistických chodníkov, verejné zariadenia v rekreačných oblastiach a pod/. Cieľom je vytvoriť podmienky pre trvalo udržateľné využívanie územia pri zachovaní jeho prírodných hodnôt.

Dovoľujeme si Vás preto upozorniť, že plánované turistické podujatia, zahrnuté v oblastnom turistickom kalendári na rok 2003, vyžadujú súhlas miestne príslušného štátneho orgánu ochrany prírody a krajiny /okresného úradu, odboru životného prostredia/ niektoré dokonca i výnimku zo zákazu podľa paragrafu 14 ods.1.písmeno c/ cit, zákona. Nerešpektovanie tohto postupu je protiprávnym konaním a navyše nie je solidárne s tými organizátormi, ktorí zákon rešpektujú.

Pretože štátne orgány ochrany prírody a krajiny rozhodujú o súhlase s verejnými telovýchovnými, športovými a turistickými podujatiami /paragraf 13 ods.2.písm.k/ cit. zákona/, ako aj o výnimkách zo zakázaných činností spravidla na základe nášho stanoviska, odporúčame v budúcnosti na príprave oblastného turistického kalendára /podujatia organizované na území CHKO Malé Karpaty/ spolupracovať so Správou CHKO MK.

K hodnoteniu časov na DP - ešte raz
Odpoveď na odpoveď Petríkovi
(reakcia Cyrila Porubanského na odpoveď k článku v MKD jún 2003)

Keď sú na T-100 zametači, je to v poriadku. Lenže neviem kade tí zametači chodia, cez Dobrú Vodu alebo Hradište pod Vrátnom? Aj toho roku si čakal na všetkých, aj na tých, čo si stretol na ceste do Jablonice?

Čo sa týka kádrovania, ja ako vodič z povolania a opravár som časové limity nepotreboval a kádrovať tiež. Ale u Teba ako námestníka časové limity a kádrovanie bolo skôr potrebné. Ale nechajme to tak, zbytočná polemika.

Čo sa týka T-100. Prvú som išiel v roku 1996, príchod 0.40 podľa záznamu. Nakoľko som zistil aké podmienky sú v cieli, v ďalších rokoch som radšej posedel na kontrolách a prišiel čo možno tesne pred odchodom busu.

V roku 2002 máš krátku pamäť, hneď na štarte som Ti hovoril, že idem len na Čermáčku, nakoľko v nedeľu cestujem do Tatier.

Ja mám na pochodoch slabé časy? Keď budem používať vlak (Tesla), osobné auto (Špačince), bus (Častovská), tak budem mať také časy ako Ty!

Ale neviem ako je to s Tebou na T-100-vkách. Podľa štatistík, ktoré vydávaš, som Ťa nikde nenašiel. To znamená, že si T-100 ešte nešiel alebo si organizátor 30 rokov. Ak áno, na rok si ju môžeme prejsť spolu!

6.9.2003 PREDJESENNÝ DP ZÁRUBY, VÁPENNÁ, VYSOKÁ 3.ročník
(sobota) KST Limba turist Bratislava

Trasy: 40 km/1700 m, 25 km/1100 m, 20 km/900 m
40 km: Smolenice - Záruby - Vápenná - Vysoká - Kuchyňa/Zochova chata
25 km: Smolenice - Záruby - Vápenná - Sološnica
20 km: Smolenice - Záruby - Plavecký hrad - Plavecké Podhradie
Štart: Smolenice, obecný úrad, zast.SAD, 6.45 - 8.15 h
Vedúci: Ján Kučera, Lovinského 8, 811 04 Bratislava, tel: 0905-532 482

13.9.2003 VEĽKÝ MALOKARPATSKÝ FUČIAK - memoriál Milana Turoczyho 18.ročník
(sobota) KT Lokomotíva Bratislava

Trasy: pešo: 45 km/1600 m, 35 km/1400 m
45 km: Rača - Hrubý Drieňovec - Pajštún - Biely Kameň - Biely Kríž - Rača
35 km: Rača - Hrubý Drieňovec - Pajštún - Biely Kríž - Rača
Štart: Bratislava-Rača, nám.Hrdinov, 7.00 - 8.00 h
Cieľ: Biely Kríž, 13.00 - 17.00 h
Vedúci: Jindrich Racek, Slatinská 30, 821 07 Bratislava, tel.d.: 02-4524 2578

13.9.2003 ŽITNOOSTROVSKÝ POCHOD 23.ročník
(sobota) KT RODINA Dunajská Streda

Trasy: pešo: 50, 35 a do 16 km
cyklo: 50 km
50 km: Dunajská Streda, Malé Blahovo, popri Novom Klatovskom kanáli do Dunajského Klatova, osada Soliari, Trhová Hradská, Dolnobárske rašeliniskové jazerá, Dolný Štál, Padáň, popri kanáli Gabčíkovo – Topoľníky až po jeho sútok s kanálom Kračany – Boheľov, Povoda, Dunajská Streda
35 km: Dunajská Streda, Malé Blahovo, popri Novom Klatovskom kanáli do Dunajského Klatova, osada Soliari, Trhová Hradská, Dolnobárske rašeliniskové jazerá, Blazov - Kolónia, Dunajská Streda
Štart: Dunajská Streda, ZŠ Jilemnického ul.,
50 km: 6.00 h, 35 km: 7.30 h, ostatné trasy: 8.45 h
Vedúci: Zděnek Kelemen, tel: 0905-194 123, 0907-615 914

Trasy: 60 km a menej, podľa výberu
60 km: štadión ŠKP - Kačín - Marianka - Pajštún - Pod Kozliskom - Kozí chrbát - Salaš - Biely Kríž - Pekná cesta - Kamzík - štadión ŠKP
Kratšie trasy možno začať alebo ukončiť na ľubovoľných lokalitách uvedených v popise 60 km trasy, ktoré sú zároveň aj kontrolnými miestami, kde treba odpísať číselné kódy, ktoré organizátor pre túto akciu pripraví.
Štart 60 km: Bratislava-Dúbravka, štadión ŠKP, 6.00 - 9.00 h
Cieľ: Bratislava-Dúbravka, štadión ŠKP
Vedúci: Viliam Vida, Tranovského 38, 841 02 Bratislava

20.9.2003 S BEZKOU DO KARPÁT (IVV) 9.ročník
(sobota) KST Spartak BEZ Bratislava

Trasy: pešo: 42 km/1500 m, 22 km/1200 m, 10 km/400 m
cyklo: 100, 30 km
P 42 km: Smolenice - jaskyňa Driny - Jahodník - Lošonec - Zabité - Klokoč - chata Brezinky - Záruby - Čertov žľab - Smolenice
P 22 km: Smolenice - jaskyňa Driny - Jahodník - Čierna skala - chata Brezinky - Záruby - Čertov žľab - Smolenice
P 10 km: Smolenice - Molpír - Vlčiareň - RZ Jahodník - jaskyňa Driny - Smolenický zámok - Smolenice
C 100 km: Smolenice - Modra - Pezinská Baba - Pernek - Plavecký Peter - Buková - Jahodník - Smolenice
C 30 km: Smolenice - Boleráz - Trstín - Buková - Jahodník - Smolenice
Iné: Podujatie je zaradené do kalendára IVV
Štart: Smolenice, štadión TJ Smolenice, 7.00 - 9.00 (42 km)/12.00 h
Štartovné: 42 km (P), 100 km (C): dospelí - 40 / 50 Sk, deti nad 6 r. - 20 / 30 Sk
22 km (P), 30 km (C): dospelí - 30 / 40 Sk, deti nad 6 r. - 15 / 25 Sk
10 km (P): dospelí - 20 / 30 Sk, deti nad 6 r. - 10 / 20 Sk
(ceny: člen KST, KČT / nečlen KST, KČT)
Vedúci: Ing.Ján Spevák, Suchohradská 4, 841 04 Bratislava,
tel.d: 02-6542 0070, tel.z: 02-4959 5641, fax: 02-4959 5651
Mária Škrhová, Stavbárska 34, 821 07 Bratislava, tel: 0907-797 673

Trasa: cyklo - 40 km
Štart: CVČ Galanta, Námestie detí 1, 8.00 h
Cieľ: Kolový mlyn, Jelka
Vedúci: Pavol Macura, Školská 1090, 925 21 Sládkovičovo
Informácie: tel: 031-784 1725

Trasy: 35, 30, 25, 15 a 10 km
Štart: Piešťany, klub KMT TJ Bezovec, 7.00 - 10.00 h
Cieľ: Piešťany, ŠPS ”LIDO”
Iné: - v cieli budú pripravené zábavné súťaže a hlavná súťaž o ”najkrajšiu bakuľu”
- každý účastník získa diplom a drevenú medailu

Trasy: 42, 20, 10, 6 km
Štart: Holíč, Dom turistiky, Kátlovská 33, 7.30 - 11.00 h
Vedúci: Ing.Vratislav Schaal, M.Nešpora 30, 908 51 Holíč,
tel: 034-668 3162

Trasa: 42 km/1500 m
Krasňany - Chlmec - Hrubý Drieňovec - Pajštún - Dračí hrádok - Svätý vrch - Marianka - Malinský vrch - Kačín - Kamzík - Koliba
Štart: Bratislava-Krasňany, obchodný dom, 7.00 - 8.00 h
Vedúci: manželia Vecloví, ul.Ľ.Fullu 5, 841 05 Bratislava

Trasa: 10 km
Štart: Smolenice, žel. stanica, 9.15 - 9.30 h
Cieľ: vrchol Zárub, 11.30 – 13.00 h
Iné: Akcia sa koná v rámci Dní športu 2003
Vedúci: Vladimír Chrapčiak, Starohájska 5, 917 01 Trnava
Informácie: tel.z: 033-599 1312, chrapciak@vuje.sk

Mesačník MALOKARPATSKÝ DIAĽKOPLAZ vychádza ako zborník nezávislých prispievateľov s turistickou tématikou oblasti Malých Karpát a okolia, zameranou prevažne na diaľkovú pešiu turistiku. Za obsahovú náplň zodpovedá autor príspevku. Príspevky adresujte Petrovi Minárikovi alebo Pavlovi Šoulovi, prípadne iným osobám, ktoré bývajú s nimi v kontakte, priamo na diaľkových pochodoch organizovaných v Malých Karpatoch a okolí. Technická realizácia tohoto čísla: príprava textových podkladov - Peter Minárik, Pavol Šoula, konečná úprava textu - Pavol Šoula, príprava obrazovej náplne - Peter Minárik, distribúcia - Peter Minárik, Peter Obdržálek. Kontakt - elektronická pošta: soula@elf.stuba.sk. V elektronickej forme môžete časopis nájsť na internetovej adrese http://www.mkd.sk.