júl 2006
Čo nájdete v tomto čísle:
ROZHOVOR S JUBILANTOM Attila Korčok /65-ročný bol u v januári...!!!/
Tip na výlet - Pútnické miesto Mária v skale
Nehas čo a NEPÁL
Nededskí tvrkári
33.ročník Trnavskej stovky vo výsledkoch
Trnavská stovka - TOP THIRTY po XXXIII.ročníkoch - Dlhodobá sledovanos
A máme po stovke ! (2 x 50 a dos)
tefan Nagy - majstrom turistiky
Ako som aj ja priloil zopár polienok na vatru rozírenej EÚ
Na RYSY pod zátitou olympijského víaza
Pozvánka na "POTLACH 2006"
Ako sa Vám vyhnú kliete
KALENDÁR - august 2006
ROZHOVOR S JUBILANTOM
Attila Korčok /65-ročný bol u v
januári...!!!/
1.MKD (Peter Minárik): - Od posledného rozhovoru k Tvojmu dôchodcovskému jubileu si preil aktívnych 5 /pä/ dôchodcovských rokov, take ako to s Tebou vlastne je a ako sa má?
Attila Korčok: - Peter, nemá tak celkom pravdu, k dnenému júlovému termínu mám 65 aj pol roka. Myslel som si, e sa Ti z toho rozhovoru ulejem a zabudne na mňa, ale Tebe človek neujde. No a na druhú čas otázky je príjemnejie odpoveda, mám sa dobre a aj zdravie mi slúi.
2.MKD: - Zmenilo sa niečo u Teba za posledných pä rokov?
Attila Korčok: - Ani mnoho nie, snáď len to myslenie mám "pozitívnejie", napríklad - čo nie je v mojich silách zmeni, tak tým sa absolútne netrápimn.
3.MKD: - Napríklad Tvoje koníčky?
Attila Korčok: - Nič nové sa za posledných pä rokov neobjavilo, iadne zvlátne koníčky nemám. A peia chôdza, či u turistická alebo výkonnostná, je predsa samozrejmos. Záhradka? Tie ju predsa nenechám spustnú.
4.MKD: - Vo februárovom čísle MKD oznámil Ivan Ninan, ako gestor MKSD a SSD, e sa stále pohybuje na čele diažkoplazeckého peletónu a to u v rámci Slovenska.
Attila Korčok: - Keď to tvrdí Ivan, je to dos moné. Veď on má na to vetky podklady. A sa zhrozil, keď som mu doniesol dve plné kabele diplomov. "Tu má a počítaj".
5.MKD: - Pokračuje ete stále v aktívnej činnosti diažkoplaza? Chce dobehnú, myslím tým aktívnym vekom, Janka Parcera, Ondreja Ríma či Vlada Nehybu?
Attila Korčok: - Samozrejme, e hoci
to nie je ako predtým, keď som za rok preiel aj vye
4000 km a to som bol ete "pracujúci", dnes je to o
niečo menej, ale je. A o to vlastne ide.
K tej druhej časti otázky, by sa dali priradi aj ďalí
aktívni sedemdesiatnici, ako sú napríklad Vlado Svrček
/preiel aj tohotoročnú T-100/ pomerne bez problémov a Vilo
Vida. A to si pí, e chcem v ich veku dokáza minimálne
také výkony ako majú teraz oni. K tomu je treba ale dobrá
kondička a pevné zdravie. Dúfam, e ani jedno ani druhé
nestratím.
6.MKD: - Teraz by si sa mal zača chváli - ako je to s tým Tvojím plnením "nadstavbových" odznakov". Aký stav km registruje na svojom konte k 31.1.2006 a ktoré z novodobých VOPT si u získal?
Attila Korčok: - Nechcem by chválitebník, take len suché kontatovanie. K 31.1.2006 mám v rámci VOPT nachodených 52404 km. Ale plním to u 30 rokov, tak čo...?
7.MKD: - Pokiaž viem, naposledy si mal splnený k 30.4.1994 u rovníkový VOPT. A "kvôli" Tebe sa musia inovova predpisy na plnenie VOPT, nakožko má tožko kilometrov, e a nemajú ako ohodnoti. Čo ty na to?
Attila Korčok: - Tak počúvaj, zasa len suché kontatovanie: Extrém bronz mi bol udelený 14.2.1998 za prejdených 45002 km. Extrém striebro 8.5.2004 za 50043 km. Tá druhá otázka ma vôbec netrápi. Aj keby zruili vetky formy a druhy klasifikácií, čo pri dnenom stave KST je vetko moné, ja si svoje prejdené pochody pre seba, pre svoju zaujímavos vdy zaznamenávam. Veď to robím len a len pre svoje poteenie. A 30 rokov je nejaká doba, tá závislos tam nejaká predsa len nastala.
8.MKD: - Attila Korčok a zahraničie, splnil sa ti nejaký zahraničný sen?
Attila Korčok: - Tak to je vežmi žahká odpoveď. Nemal som a nemám iaden sen o zahraničí, take som docela spokojný, nemá sa mi čo splni.
9.MKD: - Ktoré DP v Malých Karpatoch sa Ti páčili v posledných piatich rokoch najviac? Veď to pozná, e aj pochody sa vyvíjajú, vznikajú a zanikajú, a to tak, ako sa menia žudia, ktorí ich organizujú. Teraz o peniazoch nehovorím. A aby to bolo zaujímavé, tak skús si spomenú aspoň na tri. Môu by aj mimo región MK.
Attila Korčok: - Pre mňa ako
klasického diažkoplaza stovkára je to jasné. Sú to Trnavská
stovka, Teslácka "2x50 a dos!" a samozrejme
"pačinská stovka". Z tých kratích pochodov sú
to Vidove 60-ky, Tvoj "Oreanský botocross" a
"Skautská 55-ka" Janky Filovej.
Ďalej aj chlapci s "Deravou kanadou" majú pekne
náročný pochod. koda, e ten ich pochod skoro vdy
koliduje s nejakým iným zaujímavým pochodom, ale radej
prestanem vymenováva, lebo by som ich pomaly vymenoval
vetky, ktoré sa v okolí organizujú.
10.MKD: - Musím sa ale vráti k T -100, bol si na nej v posledných ročníkoch? Sám alebo s dlhoročnou kamarátkou Jankou?
Attila Korčok: - Ale Peter, ako by si nevedel, e u dvanás rokov s ňou mám kadú Trnavskú stovku a tri ročníky dokonca nadstavbu T-100, čie a do Trenčína /170 km/. Pamätám sa aká bola astná, keď sa jej na tretíkrát podarilo hodinu pred limitom prís na Trenčiansku elezničnú stanicu. Je to úasná ena!
11.MKD: - Má nejaký pekný záitok, či u z pochodu alebo len tak z vychádzky do lesa?
Attila Korčok: - U samotné pochody sú pre mňa vežkým záitkom a tie osobitné záitky, to je zvlátna kapitola, na osobitný článok. Hoci keď sa to vezme, aj to je záitok, e som po dlhej dobe mohol prejs pačinskú stovku, potom aj Rudohorskú 100 s vežmi dobrým kamarátom Ondrom Rímom. Ver, to sú nezabudnutežné záitky, ktoré sa Ti u vežakrát nesplnia.
12.MKD: - Attila, poznáme sa u dlho, ale zabudol som sa a doteraz opýta aj na otázku stravovania a dodrovania pitného reimu na diažkovom pochode. Povedz nám teda, ako sa stravuje a "tekutinuje" na tak namáhavých akciách, ale pravdu.
Attila Korčok: - Keď pravdu, tak pravdu. Mám rád slaninku aj klobásku, doprajem si borovičku aj pivko. Podža niekoho samé nezdravé veci, ale nevzruujem sa nad tým, len treba vedie kedy a kožko. Mám u svoj vek a obmedzenie by mi asi spravilo horie. Jem čo mi chutí, telo si z toho vyberie čo potrebuje.
13.MKD: - Je v tom rozdiel ako si sa stravoval vožakedy a ako teraz?
Attila Korčok: - Veru aj áno. V "dávnej" dobe som bol tak trochu vegetariánsky zaloený. Kondične som sa cítil výborne. Ale keď Ti pravdu poviem, tak ma to ustavičné zháňanie tých "správnych potravín" vežmi unavovalo. Tak som to nechal vožne "plynout".
14.MKD: - Ako sa Ti pozdáva aktivita TJ TESLY Bratislava pod vedením Ivana Ninana? Ty si tuím ich členom. Povedz nám niečo o ich zaujímavých akciách.
Attila Korčok: - Peter, ale to je "hluboké nedorozmění", ako by povedal onoho času jeden pán prezident. Ja som členom Lokomotívy Bratislava, u pekných pár rokov. Viem, e by ma Ivan chcel do oddielu, ale ja som u dvakrát menil klub. Z Vinohradov do tartu a potom do Lokomotívy a pri tom u ostanem. Čo sa týka aktivity Ivana Ninana, musím potvrdi, e by z neho bol dobrý podnikatež. Vďaka jeho aktivitám klub TJ TESLA vynikajúco prosperuje, hádam je mono v súčasnosti jeden z najlepích z bratislavských turistických klubov. A tie ich tri - tyri akcie, ktoré poriadajú, sú na vežmi slunej úrovni.
15.MKD: - Slovo na záver - tu má priestor pre seba - čo by si odkázal kamarátom diažkoplazom?
Attila Korčok: - Jaj, to vie ako je niekomu niečo odkazova, kadý sme iný. Ja podža seba môem odkáza len jedno: "Čo má rád, tak to rob rád".
Horám a diažkam zdar!!!
MKD: - Attila, ďakujem Ti za námahu a prajem to, čo obvykle, veža zdravia a aby sme sa na tých diažkáčoch ete dlho, dlho stretávali.
Bratislava, júl 2006, za MKD Peter Minárik
Tip na výlet - Pútnické miesto Mária v skale
Hranice na Morave - Nečinský potok pramení v lesoch Oderských vrchov nad obcou Luboměř pod Stránou a preteká hlbokým údolím, ktoré tvorí prirodzenú hranicu vojenského priestoru LIBAVÁ a oddežuje tak ju od lesov a lúk verejne prístupných. V dolnej časti sa spája s mohutnejím tokom rieky Odry ako jej pravostranný prítok. Sútok je nad Spálovským mlynom. Toto romantické údolie je málo známe a na väčine dostupných turistických máp nie je zakreslená ani súvislá cesta.
Naopak, za obcou Lipná smerom k Lumoměři tu dopravná značka označuje odbočku na vedžajiu cestu. Ale skutočnos je niekde uprostred. Cesta, skôr požná a lesná, tu existuje. Ale o ceste sa dá hovori len ako, a to len pár desiatok metrov od odbočky a potom sa jej kvalita zmení na terénnu komunikáciu.
Toto krásne a kžudné údolie je moné prejs peo a najkrásnejie to tu býva na jar. Údolie je málo navtevované, zurčiaci potok má dostatok priezračnej vody, vetko sa zelenie a začína kvitnú. V plnej paráde je mono uvidie i prírodnú rezerváciu "Sneienková lúka".
Za suchého počasia sa dá celá trasa zvládnu na akomkožvek cestnom bicykli /ide sa tu skoro po rovine/. Ale ak sú cesty rozmočené, tak to je u treba poui trekingový alebo aspoň horský bicykel. Pre cyklistov sem vedie z Hraníc najžahia cesta cez Olovec a Pottát, len s malým nevýrazným stúpaním. Len za Pottátom na ceste smerom na Odry nás čakajú necelé dva kilometre mierneho stúpania na Kylířov a potom zjazd do sedla k odbočke Lipná /vžavo/.
Hneď pri vjazde do tejto obce nás víta idylická silueta dreveného kostolíka, ktorý rozhodne stojí za zastavenie a prehliadku. Potom môeme ís ďalej obcou na jej dolný koniec a cestičkou smerom na Luboměř pod Stránou. Tam, kde je ohyb cesty vžavo, ete ne vchádza do lesa, tá zmieňovaná odbočka vpravo. Vchádzame do údolia Nečinského potoka, prechádzame lúkami a lesmi. Je tu kžud a ticho, zurčiaci potok, umiace koruny stromov a zeleň okolo pôsobí blahorárne na nau mysež. Ideme stále rovno pozdĺ potoka. Pri odbočujúcich cestách vžavo sú závory a zákazové tabule pre vstup do vojenského priestoru. Tie je nutné vo vlastnom záujme repektova, sem - tam vojenský priestor ete armáda vyuíva.
Údolie sa mierne stáča vpravo. Ideme okolo chráneného územia "Sneienkové lúky". Prejdeme celé údolie a k miestu, kde sa Nečinský potok spája s mohutnejím tokom rieky Odry a dostaneme sa do rekreačnej oblasti Spálovský mlýn, ktorý sa nachádza za ich sútokom. Na vedžajom brehu vidíme skaliská a skalnú su. Po chvíli nás cestička zavedie a k známemu pútnickému miestu "Mária v skale". Na pravom brehu Odry zo skalnej, akoby gotickej klenby, vyteká prameň čistej pitnej vody a nad ním je umiestnená soka Panny Márie. Okolo je upravená plocha a lavičky na oddych. Toto miesto patrí k známym pútnickým miestam na Morave. O existencii a vzniku tohto pútnického miesta hovorí poves:
"Bolo to v dobe tridsaročnej vojny. Zem českú a moravskú plienili a drancovali hordy védskych vojakov. Zabíjali, plienili a pálili na čo prili. S nikým nemali zžutovania. Vtedy údolím Odry utekali traja zranení vojaci a ukryli sa v skalnej klenbe, aby unikli temer istej smrti. V úkryte hladní, smädní sa vrúcne modlili k Panne Marii, aby ich zbavila utrpenia a aby ich tam nepriatelia nenali. Dvaja z nich tu ale svojim zraneniam podžahli a tem tretí, ktorý sa modlil najvrúcnejie, bol vyslyaný. Stal sa zázrak. Zo skaly vytryskol prameň čistej vody, aby zvlail jeho suché pery a nad skalnou rozsadlinou sa mu zjavila postava sv.Panny Márie. Vojaka tu nali obyvatelia neďalekej obce Spálov, oetrili ho a postarali sa o neho. Vojak sa zo svojich zranení vyliečil. Soku Panny Márie, ktorá sa v skalnej rozsadline objavila, si priniesli hore do kostola v Spálove. Soka vak v noci zmizla a na druhý deň ju nali zasa dole v skalnej rozsadline na brehu Odry. Vzali ju znova teda hore do kostola a nechali ju v noci strái. Nič nepomohlo. Soka zasa zmizla a objavila sa dole v Skalách. Po niekožkých neúspených pokusoch o prenesenie soky do Spálova si povedali, e to nie je normálne a e v tom bude nejaká vyia moc, ktorá si elá soku necha tam dole v Skalách a e sa budú chodi modli k Panne Márii tam dole k Skalám."
Tak vzniklo pútne miesto Mária v Skalách a existuje dodnes.
A sa nabaíte obdivovania týchto miest, po občerstvení vodou z tohoto prameňa či vo výletnej retaurácie nazvanej tie Skála, vydáme sa hore do kopcov na Spálov.
Strmé 2 km stúpanie úzkou lesnou asfaltkou zvládnu len a len zdatní cyklisti na horských bicykloch, ale pre väčinu výletníkov to znamená peiu cestu lesom zelenou značkou. A sme hore v obci Spálov. Je tu ďalia monos občerstvi sa v miestnom hostinci a potom u len cesta prevane dole z kopca. V otvorenej krajine s krásnymi výhžadmi je dos chladno a je skôr výnimka, keď tu práve nefúka. S tým je nutné počíta a vzia si tu nejakú vrstvu oblečenia naviac. Schádzame dole k Partutoviciam. Za pozretie stojí vžavo na kopci zachovalý celodrevený mlyn baranieho typu /Marálkův větrný mlýn/. Je moné sa pozrie i dovnútra, slúi toti ako skanzen. Návtevníci sa môu v alande /miestnos pre mlynára/ zapísa do pamätnej knihy a zalistova si v kronike rodu Marálků. Je tu podrobný popis funkcie zariadenia, a tak môete obdivova remeselnú zručnos naich predkov a zoznámi sa s tým, ako sa za starých časov mlelo obilie.
Na bicykli schádzame lesom do Olovca. Údolie potoka Mraznica je naozaj studené a v obci Olovec je v lete monos kúpania v priezračnej vode prírodného kúpaliska v bývalom lome. Zostáva nám dôjs len do Hraníc. Máme za sebou zhruba 50 km jazdy na bicykli. Pre tých, čo sa im zdá trasa dlhá a pre peích turistov je moné sa odvies autobusom do obce Lipná a na spiatočnú cestu vyui autobus zo Spálova do Hraníc. Videli sme spústu zaujímavých miest, o ktorých ste mono ani nevedeli a predsa pre Vás nie sú a také vzdialené, zvlá teraz, keď to tu u poznáte.
Zdenka Tvrdá
Po mesiaci a pol cestovania po pranej Indii sme zavítali do Nepálu a zaili žahký kultúrny ok. U sme nemuseli schováva fžaky pod stolom, aby sme nebudili pohorenie. Ba čo viac. U od hraníc sa vade týčili bilboardy, inzerujúce vetky moné liehoviny sveta a mávali nám na pozdrav. V Káthmandu sme sa ubytovali v hoteli "Modrý diamant" v centre mesta vo tvrti Thamel. Turistický ruch zapríčinil, e úzke uličky sú plné rôznych ubytovní, hotelov, barov, obchodov s turistickými potrebami, krčmami ale i klubov zo ivou hudbou a nájdete tu i čapované pivo.
Zvlá potom Thamel je pre svoju pohostinnos a vybavennos povestný.
Tak a je to tu.
Otec mi dnes doma oslavuje svoju 50-ku a ja, jeho syn, som niekde úplne inde. Nu ale moji kamaráti, spolucestujúci turisti, mi pomohli a urobili sme si oslavu v Nepále. Len sme nevedeli, akú liehovinu si zadováime. V samoobsluhe sme objavili celkom číry mok, vodku "Mirnov" a začali to do seba ládova. Bola to paráda. Niee by to bolo chuovo tak báječné, ale pomer výkon - cena bol vežmi sluný. Nejako nám to pitie sadlo, či čo a výborná nálada tu bola hneď. Hovorili sme si aké je to bezva, e sme takí dobrí kamoi a e je to u na furt, take sme boli kžudní.
Takto pekne posilnení sme vyrazili do ulíc tvrti Thamel. Za pol hodiny začal "Mirnov" učinkova poriadne, nahrnul sa nám do hláv a potom sa diali veci.
"Som astný, ja som astný", hulákal Karol a mával rukami, čím napodobňoval let motýža. S Maroom sme mu vôbec nestačili. Toti vdycky, keď sa niekde chlastá, tak sa Karol chváli odkiaž je. Bol ako kométa, iaril jasne a dlho. Nepálci sú skvelí, hrozne mu fandili a hulákali s ním. Jeho energia bola nevyčerpatežná, o chvížu sa zachytil okolidúcej rike a niekam zmizol. O minútu sa prihnal na úplne inej riki. Mával na vetkých žudí a stále opakoval "Jei, ja som taký astný!"
O chvížu u bol na tretej riki. Slovenskými povelmi rikáka dohnal k takému printu, e ulicu doslova preletel. Vôbec sme ho nestíhali. Karol bol krážom večera, ktorý ete len začínal. źudia ho chceli a on bol vade. V krčmičke nazvanej Spumes sa začal rocken rolový večierok a tak k nej Karol stočil riku. Rockeri sa nechali vybičova k absolútnym výkonom a pod Karolovou taktovkou do toho poriadne rezali. Inokedy hanblivý Karol rýchlo ovládol parket a začal sa tlači k mikrofónu sa vyzýva dievčatá k tancu.
Po urputnom boji hudobníci svoj mikrofón uhájili.
Tancovačka skončila vysilením na vetkých stranách o 22.10 h, kedy tu musí by vade kžud a poriadok, inak vám policajti rozbijú hubu.
Karol si vymýkal mokré tričko a večierok v Nepáli skončil.
Káthmandu, 27.5.2005, Karol
Osady na pravom brehu Váhu vymenúva u najstarí topografický doklad u nás, a to známa "Zoborská listina" z roku 1113. Medzi nimi aj osadu Niget, čie terají NEDED. O nej listina uvádza "una pars pertinet ad Copezan, altera pars ad villam Niget", čie po naom: čas pieskoviny sa tiahla a ku Copezan /zaniknutá lokalita/ a druhá čas piesočniny la a k Nigetu - Nededu. Neskorích správ o osade, neskôr o dedine niet.
A v roku 1206 sa vyskytuje názov Negied, roku 1278 Neged a potom v tereziánskej dobe pomaďarčená forma Negyed. Od roku 1920 vak a do dnes NEDED.
V spomenutej Zoborskej listine sa uvádza ako majetok zoborského klátora. Od 15.storočia to bol po stáročia cirkevný majetok nitrianskeho biskupstva. Aj staré cirkevné matriky, vedené od roku 1761, len skromne zaznamenávajú niektoré drobnejie udalosti zo ivota vtedajích veriacich. Aj neskorie cirkevné záznamy reformovanej cirkvi neuvádzajú základné údaje o vzniku osady.
Na pôvod obce poukazujú iba žudové povesti, či tradícia medzi obyvatežstvom.
Dôleitou prírodnou základňou bola rieka Váh. Ten poskytoval obyvatežom obce čiastočnú obivu. Ďalej to bolo splavovanie dreva dolu Váhom, lebo od Nededu bol Váh splavný stále a popri drobnom požnohospodárstve, typické bolo domáce remeslo - tkáčstvo. Napokon aj od tohto starého remesla si tunají občania svojsky odvozdujú názov svojej dediny. Močaristé územie poskytovalo dostatok vlahy na pestovanie žanu a konopí. Barinaté a močaristé územie poskytlo v minulosti aj ochranu pred Turkami, ktorí tiahli od juhu. A tak ku vzniku pomenovania lokality poukazujú občania na to, e poddaní nitrianskeho biskupstva pestovali žan a konope. V zime po domácky priadli a tkali. Z natkaného plátna museli odovzdáva zemepánovi "tvrku", čie negyed. Tým začali obyvatežov nazýva nededei, čie tvrkári.
Neded je oddávna známy i tým, e tu lisovali olej konopný a repkový olej, čo bolo spojené tie s domáckym remeslom tkáčstvom.
Peter Minárik
33.ročník Trnavskej stovky vo výsledkoch
Termín konania: 3. - 4. jún 2006
Celkový počet účastníkov: 112
Úspený diažkoplazi v cieli na Brezovej: 47
Najmladí účastníci v Brezovej:
1. Hevesi Marek, 991 - Bratislava, za 22 h
2. Hevesi Tibor, 1989 - Bratislava, 22 h
3. Oro Adrián, 1986 - Tomáikovo, 23 h
4. Pleko Michal, 1984 - Trenčín, 23 h
Najstarí v Brezovej:
1. Hanu Jaro, 932 - Nitra, za 22 h
2. Svrček Vlado, 1932 - Bratislava, 21 h
3. Suran Július, 1940 - Tlmače, 21 h
4. Ninan Ivan, 1940 - Bratislava, 22 h
Najzaujímavejí "turista": pôvodne som sem chcel zaradi Svea Krna za jeho peciálnu "obuv", ale potom som si uvedomil, e Sveo je pravidelným účastníkom a tak toto pomenovanie som dal maratóncovi /spolubecovi Mira Lietavca/ Adriánovi Orosovi z Tomáikova. Toti na T-100 bol po prvýkrát, myslel si, e to bude pre neho malina a bol rád, to myslím úprimne, e vôbec priiel ráno do cieža.
Naj, naj, turista diažkoplaz, by si podža mňa, toto ocenenie zaslúil, aj keď nepriiel a do ciela, ale skončil v Solonickej doline, mladý, úplne slepý turista, inak viacnásobný účastník T-100, aj so svojím "vodičom" Michalom Jakubcom, a to bol Peter Lecký z Kálnej nad Hronom, ročník 1978. Počasie: o chlp lepie ako vlani. Kým vlani búrka zlikvidovala väčiu čas turistov diažkoplazov a od Vápennej, tento rok pralo u od začiatku mája, ale kto sa na to dal a vydral, tak od obeda u bolo vcelku pekne, bez daďa a s príjemnými teplotami okolo 22 C.
Kontroly:
Biely Krí - známy bratislavský turista Jozef Karovič tu pečiatkoval svojím novým razítkom.
Tri kamenné kopce - slečna Beátka, tentokrát bez palaciniek.
Čermákova lúka - kontrolu robili chlapci z "Deravej kanady".
Vápenná - klasická kontrola trnavských horolezcov, tentokrát podporená známym trnavským diažkoplazom a stovkárom Petrom Badom.
Buková - táto kontrola ako obvykle nemá chybu, nakŕmite a napojíte sa tu primerane a kto má plný alúdok, tomu sa hneď ide s úsmevom.
Dobrá Voda - po dlhoročným problémoch s otvorením retaurácie do rána, tentokrát to bolo bez problémov. Vďaka za pomoc MUDr. Kučavíkovi, toho času u naturalizovanému dobrovodanovi.
Brezová pod Bradlom - azda najväčie "dík" je na mieste za pomoc pri vybavení cieža v miestnej kole, Jaromírovi Sasákovi a riaditežovi tejto koly za pochopenie.
Menný zoznam vetkých úspených
stovkárov, ktorí uvideli "svetlá Brezovej":
/podklad pre vyhodnotenie superdiažkoplaza a SSD/
1. Brestovanský Jozef 1962 Trnava
2. Brestovanský Maro 1965 Trnava
3. Cíferský Miroslav 1974 Trnava
4. Divko Miroslav 1974 Tomáov
5. Domček Martin 1972 Plav. Podhradie
6. Fančovič źubomír 1961 Trnava
7. Gajdo Marek 1976 Trnava
8. Glesk Slávo 1974 Bratislava
9. Griflík Marcel 1972 Trnava
10. Groman Peter 1959 Trnava
11. Hačo Lubo 1973 Buková
12. Hanu Jaroslav 1932 Nitra
13. Hevesi Marek 1991 Bratislava
14. Hevesi Tibor 1989 Bratislava
15. Izakovič Tomá 1975 Trnava
16. Jakubec Michal 1981 Dubová
17. Jankovič Ján 1977 Skalica
18. Kohút Miro 1958 Bratislava
19. Korčok Attila 1941 Bratislava
20. Krno Svetozár 1955 Bratislava
21. Kuma Oto 1973 Bratislava
22. Lietavec Miroslav 1960 pačince
23. Machovič Radovan 1978 Pieany
24. Majdán Miroslav 1959 Bratislava
25. Martauz Daniel 1983 Trenčín
26. Meszáro Marián 1975 Bratislava
27. Mihalovič tefan 1959 Senica
28. Mukát Pavol 1981 Stupava
29. Mukát Peter 1976 Svätý Jur
30. Nádaský Pavel 1955 Trnava
31. Ninan Ivan 1940 Bratislava
32. Obdrálková Jana 1949 Bratislava
33. Obuch "Chozé" Jozef 1973 Bratislava
34. Oro Adrián 1986 Tomáikovo
35. Páchnik Ctibor 1953 úrovce
36. Pleko Michal 1984 Trenčín
37. Pecúch Tomá 1981 Trenčín
38. Pristach Ján 1970 Bánovce n. Beb.
39. Sasák Jaromír 1951 Osuské
40. Sládeček tefan 1953 Bratislava
41. Surán Július 1940 Tlmače
42. Svrček Vladimír 1932 Bratislava
43. ulek Karol 1950 Trnava
44. vancár Vlado 1955 Mních. Lehota
45. Rajchl Jozef 1981 Dev. Nová Ves
46. Rosina Jozef 1957 Trnava
47. Vrka Milan 1962 Trnava
A to sú vetci tohotoroční absolventi T - 100.
Trnavská stovka - TOP THIRTY po XXXIII.ročníkoch
Dlhodobá sledovanos
Poradie diažkoplazov zostavené podža počtu absolvovaných stoviek:
1. ulek Karol 1950 Trnava 26.ročníkov
2. Korčok Attila 1941 Bratislava 25.r.
3. Hanu Jaroslav 1932 Nitra 24.r.
4. Obdrálek Peter 1953 Bratislava 23.r.
5. Obdrálková Jana 1949 Bratislava 23.r.
6. Rosina Jozef 1957 Trnava 23.r.
7. Toma Jozef 1946 Vežké Uherce 22.r.
8. Hanzlúvka Milan 1951 Brezová 21.r.
9. Klokner Melo 1932 Bratislava 21.r.
10. Bada Peter 1940 Trnava 20.r.
11. Griflík Marcel 1972 Trnava 19.r.
12. Krno Svetozár 1955 Bratislava 19.r.
13. Radványi Celo 1940 Trnava 19.r.
14. Suchoň Michal 1956 Bratislava 19.r.
15. Vrka Milan 1962 Trnava 19.r.
16. Hanus Peter 1935 Trnava 18.r.
17. Kohút Miroslav 1958 Bratislava 18.r.
18. Chrapčiak Vlado 1956 Trnava 17.r.
19. Parcer Ján 1923 Prievidza 17.r.
20. Rím Ondrej 1930 Bratislava 17.r.
21. Nádaský Pavol 1955 Trnava 16.r.
22. Ninan Ivan 1940 Bratislava 16.r.
23. Trubač Ján 1955 Trnava 16.r.
24. Tvrdá Zděnka 1956 Drahotoue 16.r.
25. Babor Karol 1928 Bratislava 15.r.
26. Groman Peter 1959 Trnava 15.r.
27. Lietavec Miroslav 1960 pačince 15.r.
28. Vala Jiří 1956 Brno 15.r.
29. Sasák Jaromír 1951 Osuské 15.r.
30. Mikulka Frantiek 1942 Trnava 14.r.
Drobné zmeny - posuny o jedno miesto nastali iba u niektorých a do popredia sa "malými krokmi" derie "mlados".
Trnava, 6.6.2006, Peter Minárik - hlavný sledovatež T-100
Na tvrtú júnovú sobotu Tesla Bratislava pripravila pre výkonnostných turistov ďalí stokilometrový pochod. Bol to u ktorýe ročník? Veď to zrátajme: prvý, druhý, tretí,... Nebudeme to ráta, veď by sme zapísali mono aj pol strany. Keď sme uvádzali prvý ročník, sme sebavedome písali, e Tesla organizuje tradičný stokilometrový pochod. Vtedy síce ete nebol tradičný, ale vedeli sme, e to príde. Prečo tožko píeme kožko ročníkov má tento pochod? Píeme to ako reakciu na článok uvedený v oficiálnom dokumente KST, kde v správe, napísanej niečo podobné ako sú známe správy "o stave únie", najvyí z najvyích hodnotí uplynulé funkčné obdobie, ktorému vak hodnotenie len tá výkonnostná turistika akosi kazila. Počas tohto obdobia bolo tých naich stoviek zaradených do výkonnostnej turistiky niekožko. Kožko námahy, starosti, zodpovednosti, organizačnej schopnosti, ale i finančných nákladov musia organizátori vynaloi na stokilometrovom "ihrisku". To môu najlepie oceni trnavčania, pačinčania i ďalí, ktorí niečo také organizujú. Nie mení a nie obdivuhodnejí výkon podávajú aj samotní aktéri pochodu. Mono to pre niekoho nič neznamená, ale skutočný turista to vie oceni. A napriek tomuto pre niektorých výkonnostná turistika stagnuje. Na takéto hodnotenie by sa dalo odpoveda i otázkou, čo on urobil ako funkcionár, aby tomu tak nebolo? Kto mu poskytuje "informácie" o činnosti výkonnostných turistov? Čo niektorým hovorí VOPT, ktorý u vo svojom názve má, e sa jedná o výkonnostnú turistiku, čo hovorí tzv. nadstavba VOPT, ktorá vznikla len vďaka nátlaku a práci turistov zdola? Čo komu hovoria ocenenia Malokarpatský diažkoplaz, čo hovoria týmto funkcionárom skratky MKSD a SSD, ktoré majú autorov dole, v radových turistoch a nevzili z hláv "funkcionárov"? Čo im hovorí mesačník Malokarpatský diažkoplaz, ktorý u dlhé roky si vydávajú turisti sami, bez akejkožvek podpory a záujmu tých, ktorí majú aké srdce na výkonnostnú turistiku? Čo hovorí komu turistický kalendár napríklad len z regiónu Malých Karpát obsahujúci informácie prevane o podujatiach výkonnostnej turistiky, ktorý aj napriek "vybieleniu" je značne rozsiahly a obsahuje vežký počet turistických aktivít? (Poznámka: V tzv. oficiálnom kalendári, ktorý obdrali turistické odbory v apríli (pre informáciu niektorých diažkové pochody začínajú u v januári, tí "darebáci" výkonnostní turisti nemajú ani zimný spánok), je niekožko pochodov doslova vymazaných a zostali tam iba biele strany, ako keď sa cenzurujú menej kvalifikovaní cenzori. Dobrý cenzor biely fžak zahžadí).
Vraj to bolo na podnet ochranárov, tvrdia nai servilní, výkonnostnej turistike "pomáhajúci" funkcionári , rovnako ako bolo v kalendári uvedené obmedzenie účasti na mnohých pochodoch na 30 turistov. Nevznikla tu tlačová chyba? Veď exminister spravodlivosti tvrdil trikrát a dos a nie tridsa turistov a dos. Ako chcú túto skôr komickú poiadavku vhodnú do Kocúrkova realizova v praxi? Nakúpia sa pre organizátorov turnikety, ktoré sa na tridsiatke zablokujú? Budú sa posiela organizátorom prihláky na pochod a keď sa "vypredajú" ako turistické rekreačné zájazdy, bude ma turista pre tento pochod smolu? Alebo sa bude chodi na diažkové pochody na
riziko a keď sa turista dopraví niekedy i niekožko stovák kilometrov od domova na tart pochodu za nie lacné cestovné a bude ma smolu, e sa nedostal do tridsiatky "vyvolených", za rovnaké drahé cestovné sa vráti domov? Ja u len očakávam, e ochrancovia za asistencie naich NF (Niektorí Funkcionári) pre budúci rok vyhlásia v záujme "ochrany a zabráneniu znečisovania" naich lesov ako povinnú výbavu pre turistu: vrecko, metličku a lopatku. Niečo podobné, ako to nerobia ani psíčkari v meste.
Po tomto dlhom a znechucujúcom úvode u sa mi nechce ani písa o samotnom pochode "2 x 50 a dos!", ktorý tie vznikol mimochodom len vďaka vtedajích NF, pre ktorých stovka je bla, bla, bla..., a tak sa uspokojili (naleteli) s 2 x 50 a nakoniec sme spokojní boli aj my. Tohtoročná stovka sa uskutočnila za krásneho slnečného počasia (prvýkrát tohto roku čo na stovke nepralo). Veríme, e podujatie sa uskutočnilo bez väčích zádrhelov a k plnej spokojnosti tých, pre ktorých sa to organizuje, pre turistov diažkárov. Na tomto mieste musíme vak poďakova za celkom odliný postoj i podporu iných funkcionárov. Funkcionárov Krajského portového centra Bratislava, ktorí nie sú zameraní len na turistiku, ale ktorí preukázali ďaleko lepí vzah, schopnosti a cit aj pre turistiku, ako vlastní turistickí funkcionári. V ich náplni je vetka portová aktivita a zrejme aj odtiaž pramení ich určitý nadhžad nad vecou a schopnos oceni, odlíi a podpori to, čo je dobré. Sú to poväčine bývalí pičkoví portovci, ktorí majú dokonalú portovú prax a nestavajú sa k svojej práci a činnosti len z administratívneho pohžadu.
Na záver chceme doda, e pochod 2 x 0 a dos sa bude organizova aj na budúci rok napriek snahe "niektorých ochranárov" (NO), lebo tých ochranárov, ktorí vidia aj brvná (t.j. motorky, autá a doslova brvná na turistických chodníčkoch) je ďaleko viac a "snahe" NF. Budeme ho organizova dovtedy, dokedy to my budeme chcie a predovetkým nai turisti, aj keby sme mali prejs do ilegality. Pochod bol u druhým pochodom v rámci MKSD a tvrtým v rámci SSD. Situácia v SSD po tyroch pochodov vyzerá, e sa tohto roku urobí rekord v počte "absolventov". Celkove je to desa adeptov, medzi ktorými samozrejme nechýba Július Surán, ktorý absolvoval vetky doterajie ročníky, turistická pička Ctibor Páchnik, Ondrej Rím, Attila Korčok, juniorka Glesk, Cíferský, tesláci I. Ninan, Karol ulek, Peter Groman i u spomínaný Ondrej Rím. Nemôeme zabudnú i na fakt, e toto diažkarské ocenenie sa rozhodol získa aj pičkový horolezec, pre ktorého sú Himalaje to, čo pre nás Záruby. Aj on získava prvé poznatky, aká je to tvrdá makačka liapa sto kilometrov vo vežkej horúčave na rozdiel od lezenia po snehu a skalkách v príjemnom chladnom prostredí. Asi sa u vak aklimatizoval, lebo do cieža chodí pred nami s náskokom niekožkých hodín. Keby bol exministrom známeho mena, aj by sme mu povedali "No počkaj Zajac - aj my raz budeme takí". Ale keďe nie je Zajac a jeho meno je Ing. Vladimír vancar, nám také radikálne zvyovanie výkonnosti nehrozí. Ak by si niekto myslel, e aj napriek starostlivo vypracovanému zoznamu, e v zozname by nemalo chýba aj jeho meno, nech sa ozve. Hoc kde, len nie na lampáreň (televízny program), ale radej na redakciu MKD, aby sme to v termíne pačinskej stovky mali vyrieené.
Ivan Ninan
tefan Nagy - majstrom turistiky
Týmto oznamujeme, e členovi náho odboru turistiky Via Danubia Dunajská Streda, RNDr. tefanovi Nagyovi, vestrannému turistovi, organizátorovi a značkárovi bol na prahu jeho 60-tich narodenín dňa 10. júna 2006 na Valnom zhromadení KST v Liptovskom Mikulái po dlhoročnom úsilí udelený výkonnostný titul Majstra turistiky, ktorý získal po línii zápočtových ciest.
Srdečne blahoeláme!
Výbor OKST Via Danubia
Ako som aj ja priloil zopár polienok na vatru rozírenej EÚ
Mílnik prvý - Horský zvodca
Vysoké Tatry - august 1971
V jednom bare vo Vysokých Tatrách som sa zoznámil so skupinou Holanďanov a vtedy ete aj so skupinou tzv.západných Nemcov, ktorí nadránom zistili, e tohto bergfrera - to ako mňa, zoslalo samo nebo, aby im ukázal Tatry. Na druhý deň uháňali k Belanským Tatrám dva Ople. V prvom sedeli Holanďan Bob aj so svojou enou, dcérou a chlapcom, v druhom západný Nemec so enou a dcérou a dvaja Holanďania na svadobnej ceste. Cudzinci chceli vidie nejaké zviera. Tak som ich po zaparkovaní áut viedol lesom na Kemarskú chatu. Holanďania pozorovali diery v skalách a pátrali po medveďoch. Uistil som ich, e tam sú. Prstom som ukazoval na neurčité zmesi kvetov v skalách a hlásil: "Edelweis."
"Bravo" kričali cudzinci a tlieskali. Po avnatej rotenke na Kemarskej chate som ich chcel hna dúrnym honom, aby sme stihli sedačku zo trbského plesa na Solisko, kde som vybavil nocžah, no oni sa vliekli. Nizozemci to v kopcoch nemajú žahké. V Holandsku vysype nákladiak hŕbu kameňov a žudia si myslia, e klíčia Alpy. Samozrejme, e keď sme doli a k vleku, ten u nepremával. "Pôjdeme pei pod novou sedačkou", povedal som im, netuiac, e chodník je na jednom mieste neschodný. A tam som ich aj nechal.
Keď som otvoril dvere chaty pod Soliskom, z pravého boku mi visel zahryznutý miestny vlk, ktorý chápal môj príchod ako príleitos na nadviazanie spoločenských kontaktov. "Chlapci, potrebujem pomoc, tam dole pod sedačkou uviazla banda cudzincov". Kamaráti z Horskej sluby sa smiali. Zváneli a po informácii, e je tam i pätnás litrov vína.
Keď sme sa lanom spustili k cudzincom, Bob fajčil a ostatní, trochu podchladení, cvakali zubami ako stádo kostlivcov. Konečne sme nali batoh s vínom a smutná procesia sa pohla do strmého svahu. Kadý z horských muov si vzal niekoho na staros a pomáhal mu. Starí Nemec stratil chu do ivota a keď nevidel nablízku svoju peknú manelku, prosil ma, aby som ho tam nechal zomrie. Tlačil som pred sebou krásnu Holanďanku a dvaja Holanďania na svadobnej ceste často odpadávali v rukách záchrancov.
Bob sentimentálne vykrikovl z hmly: "Ich bin kaput!" "Hitler kaput, keine kapitulation!" kričal som spä.
Po hodinke a niečo trmácania nás privítali blikajúce okná a vlk, ktorý chniapal na vetky strany a od samej radosti sa nevedel rozhodnú, do koho skôr zahryznú. Tma na chvížu oila splaeným hmýrením a kvikotom, kým karavána zmizla vo dverách chaty pod Soliskom.
Útulné prostredie, víno, fujara a "chlapi z hôr". To vetko spôsobilo, e sa dobití cudzinci pomaly začali prebera. Holanďanka poakávala dlhú fujaru v oboch rukách a zasnene hodnotila prednosti tohto žudového nástroja. Únava vak začala víazi, a tak čoskoro zostala za stolomm iba jedna cudzinka s horolezcom, ktorého zviedla.
Ja, ktorý som v ten deň zviedol vetkých, som dostal čestnú prezývku "Horský zvodca". Nemal som ani tuenie, ako vežmi som zviditežnil Slovensko, a e u vtedy, v časoch tvrdej normalizácie, som priloil polienko k vatre zjednotenej Európy.
Mílnik druhý - Srdečné vzahy s belgickou žachtou
Hamont - Belgicko, august 1995
Slovenskému tenisovému zväzu sa pokazil mikrobus a ja som dostal ponuku odviez reprezentačné drustvo tenistov - 14 rokov, do belgického Hamontu na Majstrovstvá Európy.
Európou sme prefrčali a večer dorazili do cieža. S chlapcami ma ubytovali v jednej grófskej rodine a trénerku s dievčatami v ďalej, lebo v Belgicku je grófov ako maku.
Turnaj sa začal hneď u na druhý deň. Mrzelo ma, e na stoiari visela namiesto slovenskej česká zástava, a tak som usporiadatežom ukázal v atlase Európy nau krajinu a nau vlajku. Vežmi sa čudovali, a po belgicky hovorili, e "ale toto?", a sžubili, e chybu v budúcnosti napravia.
Býval som s chlapcami v grófskom dome vo vežkej detskej izbe. Boli tam hračky, detské hodiny, rozprávkové obrazy a na dverách kô detského basketbalu. Izbička zostala neporuená a do chvíle, kým nás neprili pozrie nae tenistky. Chlapcov to tak poteilo, e začali hra profi basketbal.
Najskôr to odniesol rozprávkový obraz, po zásahu detských hodín aba na nich prestala gúža očami a ručičky odvisli na estke. Keď som po pár sekundách basketbal zastavil, izbička vyzerala ako Dráďany po bombardovaní.
Európsky tenisový turnaj sa skončil, nai získali jedno prvé a jedno tretie miesto, vcelku sluný výsledok, a gróf, u ktorého sme bývali, chodil pyný ako páv. Odpustil nám aj detrukciu izby.
Priiel čas rozlúčky. Zavčasu ráno sme stáli pri aute, potriasali si navzájom pazúrmi a ubezpečovali sa, e zostaneme v kontakte. Keď sa nae auto konečne pohlo, gróf nám mával a my sme mávali grófovi. Potom mával ete viac a viac, začal aj poskakova a nakoniec sa za nami aj rozbehol. Dojalo ma, ako sme sa my Slováci, z krajiny, o ktorej v Hamonte doteraz ani len netuili, zapísali do jeho srdca. Slzil som a mával vreckovkou otvoreným oblokom, gróf letel za nami a u ani nemával, iba sa za to srdce chytal. Nedalo mi, zastal som, zaradil spiatočku a citovo vydieraný cúval k zničenému grófovi, ktorý lapal po dychu. Predstavoval som si, ako sa ete vo tri vrhy tátnicky oblapíme.
Roztvoril som náručie, no gróf iba stál, hžadel na mňa s vypletenými očami a vydával zvuky ako bicyklová pumpa v plnom pracovnom nasadení. Keď sa mu konečne troku vrátila reč, zasipel, e som mu zabudol vráti kžúče od domu.
V júli 2006 si zaspomínal Marián Mrva
Na RYSY pod zátitou olympijského víaza
Jedna z najaktuálnejích portových pozvánok súčasnosti je na najznámejie celoslovenské cykloturistické podujatie, na NONSTOP jazdu Trnava - RYSY. Jej 29.ročník sa bude kona v dňoch 16. - 20. augusta 2006.
Organizátori z TJ Elán Trnava v tradičnej spolupráci s mestom Trnava a v novo vzniknutom partnerstve s Trnavským samosprávnym krajom, Klubom RYSY, Poprad - Vysoké Tatry a s pomocou viacerých sponzorov chcú pripravi atraktívne podujatie na vežmi dobrej úrovni. V tejto súvislosti treba pripomenú, e jeho patrónom bude mimoriadna osobnos naej cyklistiky, dvojnásobný nositež dúhového trikotu, majster sveta a olympijský vítaz z Montrealu 1976 Anton Tkáč, ktorého charizma bude zaiste príalivá pre kadého účastníka trnavského peletónu. Ten bude tartova v tvrtkových skorých ranných hodinách 17.augusta, spred Stredného odborného učilia OS, aby v ten samý deň po absolvovaní takmer 320 kilometrov dlhej trasy priiel do Tatranskej Lomnice. Tentoraz s malou zmenou, do táboriska EUROCAMP FICC. Tam, predpokladáme, bude početný peletón portovcov a sympatizantov podujatia po 16 hodinovej jazde účastníkom domáceho, teda tatranského jubilea - pre medzinárodný výstup na RYSY to toti bude u 50.ročník. Po ceste aj tentoraz sa uskutoční v Horných Hámroch prejav vďaky členom trnavskej posádky, bojujúcim na týchto miestach v SNP v roku 1944, a následne taktie v Nemeckej. Tam peletón opustí bývalé povstalecké územie a zavŕi svoju celodennú trasu na tatranských cestách.
Vzhžadom na náročnos trasy musí sa kadý účastník bezpodmienečne preukáza spôsobilosou pre túto vytrvalostnú jazdu. Pre priaznivcov, ktorí budú opätovne chcie zai atmosféru celého podujatia, sa podobne ako v uplynulom roku pripravuje "turistický autobus", ktorý bude tartova z Trnavy 17. augusta 2006 okolo poludnia a na Čertovici sa pripojí k peletónu a spolu s ním absolvuje záverečnú čas jazdy, aby sa vetci spoločne mohli v nasledujúcich dňoch zúčastni tatranskej turistiky, portovania i kultúrnych programov na táborisku.
Účastnícky poplatok v podobe tartovného pre cyklistov je 750,- Sk a v podobe cestovného autobusom je rovná 1000,- Sk.
V tejto cene je samozrejme započítaný aj účastnícky poplatok umoňujúci vstup do tábora a účas na vetkých podujatiach v táborisku.
Nonstop jazdy sa môu zúčastni cykloturisti starí ako 18 rokov, trasu treba absolvova výlučne na portových bicykloch s cyklistickou prilbou na hlave počas celej jazdy. Organizátori budú dozera, aby sa z cyklojazdy nestali rýchlostné preteky, ale aby si zachovala charakter vytrvalostnej jazdy. Preto sa účasti netreba obáva. Naopak, je vítaná čo najhojnejia!
Ďalie potrebné informácie aj s prihlákami získate na:
www.trnava-rysy.szm.sk,
elanlinc /zavináč/ ttx-nat.sk,
na kontaktnej adrese: Marian Rozloník, Nerudova 15, 91 702 Trnava,
na tel.č.: 0908-050 655.
Prihlási sa je moné najneskôr do 5.augusta 2006.
Trnava, júl 2006, Edo Kritofovič
Ahoj kamaráti a kamarátky,
po dohode s kamarátmi, zástupcami trnavských trampských osád, sme v ich mene na poslednom 12. československom potlachu, ktorý sa uskutočnil 2. - 4. septembra 2005 v Blatně u Chomutova, prevzali od kamarátov z Čiech putovnú vlajku s jediným ciežom: uskutočni u po 13-ty krát stretnutie členov trampských osád, trampov samotárov, priatežov prírody, jej obdivovatežov a ochrancov z územia celého bývalého Československa, ako aj kamarátov trampov, roztrúsených po celom svete.
Zámerom je, aby sa 13. slovenskočeský potlach uskutočnil v tradičnom termíne 1. - 3. septembra 2006.
Ako miesto konania potlachu sme po súhlase obce Cerová - Lieskové vybrali lúky pod zrúcaninou hradu Korlátko, v blízkosti miestnej časti Rozbehy.
Naou snahou je vytvori pod Korlátkom prostredie plné kamarátskeho ovzduia tak, aby vznikol priestor na vander v krásnej malokarpatskej prírode s monosou zasúai si podža vzoru zálesákov /hlavne pre tých neskôr narodených/, znova sa /niekedy i po vežmi dlhých rokoch/ stretnú sa, posedie pri táborovom ohni, ale aj pri pive s kamarátmi, po oba večery oprái staré trampské piesne.
Príprava potlachu sa u naplno rozbehla a pretoe dúfame, e sa zídeme v čo najväčom počte, je treba si uvedomi, e organizovanie takejto akcie nie je vôbec jednoduché, preto privítame kadú pomocnú ruku.
Kadý, kto by mal záujem pômoc, hocijako, je vítaný. Stačí iba zavola Kutáčovi /Marian Princ, tel.:0905 312 060/ alebo Albinovi /Robert Groman, tel.: 0905 277 706/. Vetkým vopred srdečná vďaka.
Ahoj na lúkach, nad ktorými vyčnievajú ako vystretý ukazovák pozostatky obrannej vee Korlátskeho hradu.
Predstavenie sa - KTO SME:
Zdruenie Trampov regiónu Trnava je právny subjekt - občianske zdruenie, registrované Ministerstvom vnútra. Vzniklo v júli 2005. Predovetkým je dôleité vedie, e je to skupina nadencov, ktorých spája príroda, tramping a kamarátstvo.
Prečo sme vznikli?
Prvotnou ideou zaloenia Zdruenia Trampov regiónu Trnava bola propagácia a podpora trampingu ako vyjadrenia snahy o spôsob ivota, vychádzajúceho zo symbiózy s prírodou, ktorého dominantnou črtou je kamarátstvo a podiel na ochrane a záchrane prírodného bohatstva trnavského regiónu a fauny a flóry Malých Karpát. Účel vzniku zdruenia je vak ďaleko obírnejí.
Zdruenie organizuje trampské stretnutia, podporuje mladých trampov, organizuje kultúrne podujatia pre trampov a priatežov prírody, spolupracuje s obecnou samosprávou pri činnostiach spojených so zvelaďovaním a ochranou prírody, podporuje a zúčastňuje sa na projektoch členov zdruenia a zoskupení členov, vytvára a realizuje vlastné projekty.
Pridaj sa!!!
Počet členov zdruenia nie je uzavretý a by v ňom má svoje výhody. Ak má záujem by jedným z nás a chce vedie viac, napí nám.
Trnava, Marian Princ
Tento recept mi priniesla moja teta zo védska a minulý rok ho úspene vyskúala so svojím synom a neterou. V deň, keď plánovali výlet do lesa, sa vetci nasprejovali doleuvedeným odvarom. Nestihol to jedine synko mojej sesternice, ktorého neskoro doviezli rodičia. Po návrate z lesa mal on jediný, na neastie, kliea. Od toho výletu sa vdy deti pred vychádzkou do lesa sprejovali. Vyskúajte!
1 vrecúko rozmarínu (dosta v obchode ako prísadu do jedla)
1 liter vody
1 lyica bieleho vinného octu
Dáme vari 1 liter vody, keď voda začne vari, odstavíme ju a dáme do nej luhova 1 vrecko rozmarínu a do vychladnutia. Odvar scedíme a pridáme 1 lyicu bieleho vinného octu. Odvar prelejeme do spray fžatičiek a uchovávame v chladničke. Pred výletom do prírody si nasprejujeme časti tela.
Ďalí účinný prostriedok pre dospelých je uívanie cesnakových tabliet, tie vak musíte zača uíva skôr ako plánujete camp v prírode. (Cesnakové tabletky uívajú lesní robotníci vo védsku preventívne proti klieom.)
Prajem Vám pekné letné dovolenky a prázdniny
J.T.
august 2006:
12.8.2006 KARPATSKÝ PRECHOD
12./2.ročník
(sobota) TJ Tesla Bratislava
Trasy: 43 km/1300 m, 35 km/1100 m
43 km: Bratislava, vojenská nemocnica - Borinka - Medené Hámre - Biely Krí - Kamzík - areál TJ Tesla Bratislava
35 km: po Medené Hámre ako trasa 43 km, odtiaž po modrej okolo Panovej lúky na červenú značku, odtiaž do cieža ako trasa 43 km
tart: Bratislava, vojenská nemocnica, 7.00 - 8.00 h
Ciež: areál TJ Tesla Bratislava, do 16.30 h
Vedúci: Ing.Ivan Ninan, Mlynarovičova 1, 851 03 Bratislava, tel.: 0903-620 653
13.8.2006 TURISTIKA PRE VETKÝCH - Dožany
21.ročník
(nedeža) KST - KDT Dožany
Trasy: 40, 20, 10 km
40 km: Dožany - Ampere - Skalka - Sklená Huta - Obrázok - Kolovrátok - Klokoč - Monrepos - Čierna skala - Polámané - Jahodník - Loonec - Dožany
Kratie trasy sú odvodené zo 40 km trasy.
tart: Dožany, pri Z, 6.00 - 10.00 h
Ciež: Dožany, kameňolom na konci obce, 14.00 - 18.00 h
tartovné: 10 Sk
Vedúci: Igor Guldan, 900 88 Dožany č.10,
tel. d.: 033-6499 343, tel. z.: 02-6542 9941
19. - 20.8.2006 POCHOD PCH
(sobota - nedeža) KST PCH pačince
Trasy: 51 km/1000 m, 56 km/1100 m, 100 km/1900 m
100 km: Melčice - Kykula - Mikulčin vrch - Vežká Javorina - Myjava - Brezová pod Bradlom - Dobrá Voda - Dechtice - pačince
tart: Melčice, el. st., 7.00 - 9.00 h.
Ciež: 51 km: Stará Turá, do 20.00 h
56 km: Myjava, autobusová st., do 21.00 h
100 km: pačince, 18.00 - 9.00 h
Iné: akcia je zaradená do plnenia MK superdiažkoplaz 2006
Riaditež podujatia: Viliam Kubi, 919 51 pačince č. 382
Tlač.hovorca: Ing. Pavol Nádaský, tel.: 033-544 3105
17.-20.8.2006 RODINNÝ SPLAV MALÉHO DUNAJA
(tvrtok- nedeža) KST TJ Junior Sládkovičovo
Trasa: Vlky - Jelka - Tomáovo - Nová Dedinka
Zraz: vo Vlkoch pri Tomáove 17.8. do 10.00 h
Iné: lode + vodácku výstroj môe zabezpeči KST TJ Junior Sládkovičovo
Vedúci: Pavol Macura, kolská 1090, 925 21 Sládkovičovo
tel. d.: 031-784 1725, 0908-187 591
26.8.2006 SENICKÁ MAÍROVKA 26.
ročník
(sobota) KST Senica
Trasy: 10, 15, 25, 35, 50 km
Senica Rozbehy Záruby - Rozbehy
tart: Senica, 6.00 h, Rozbehy, chata SNP, 7.30 h
Ciež: Rozbehy, chata SNP
Iné: Pochod je zaradený do seriálu medzinárodných pochodov IVV
Vedúci: Ing. Ján Mihálik, Palárikova 292/10, 905 01 Senica, tel. 0915-374 088
Mesačník MALOKARPATSKÝ DIAźKOPLAZ vychádza ako zborník nezávislých prispievatežov s turistickou tématikou oblasti Malých Karpát a okolia, zameranou prevane na diažkovú peiu turistiku. Za obsahovú náplň zodpovedá autor príspevku. Príspevky adresujte Petrovi Minárikovi alebo Pavlovi oulovi, prípadne iným osobám, ktoré bývajú s nimi v kontakte, priamo na diažkových pochodoch organizovaných v Malých Karpatoch a okolí. Technická realizácia tohoto čísla: príprava textových podkladov - Peter Minárik, Pavol oula, konečná úprava textu - Pavol oula, príprava obrazovej náplne - Peter Minárik, distribúcia - Peter Minárik, Peter Obdrálek. Kontakt - elektronická pota: soula@elf.stuba.sk V elektronickej forme môete časopis nájs na internetovej adrese http://www.elf.stuba.sk/~soula/mkd.