máj 2011
Ročník 20. | 5 / 253 |
V tomto čísle nájdete:
Obzretia aprílové
Z histórie Železnej studienky a okolia
Cesta na Pajštún - hrad opradený povesťami
Účastníci Trnavskej stovky do roku 2010
Vyhodnotenie značkárov za rok 2010 a plán práce v našom regióne na rok 2011
Jede Kudrna okolo Brna - 2010
Kalendár - jún 2011
Obzretie prvé
Veru som sa potešil, že už je zima preč, pretože som letný človek. Aj moje kríže sú spokojnejšie a môžem si dovoliť odšliapať na pochodoch väčší počet kilometrov. A veľmi som sa potešil, že Pochod oslobodenia Trnavy nezanikol a zobrala si ho pod palec partia z KST Slovšport Trnava. Pre mňa, bratislavského “kokotíka”, je vždy zaujímavý pohľad na naša Malé Karpaty zo záhoráckej strany. A tak sme sa s Norbertom (Ferkom Královičom) dohodli na stretnutí na trnavskej železničnej stanici. A už dopredu sme mali pripravenú vlastnú verziu pochodu. So vstávaním vďaka boľavej chrbtici nemám problém, ale ráno 2.4.2011 začalo rozbitým tanierom pri raňajkách. Uháňal som s ťažkým batohom plným všakovakých hlúpostí (diaľkoplazy, lekárnička, žrádlo, nápoje, náhradné oblečenie, dáždnik, pršiplášť...) na trolejbus. Samozrejme, že mi ušiel. Tak som nastúpil na iný s tým, že prestúpim na ďalší dopravný prostriedok, ktorý ide na hlavnú železničnú stanicu. Ale nepodarilo sa. Ešteže som vyrazil s dostatočnou rezervou a vlak do Trnavy som chytil a nastúpil už podľa Norbertových inštrukcií do predposledného vagóna. Nebol som z Bratislavy sám, a nielen z Bratislavy. Na stanici ma čakal Norbert a hneď sme sa hnali na osobák do Bukovej. A osobáčik bol veru pekne zaplnený. Keď som si dával dole batoh, roztrhol sa mi popruh, našťastie nie strategický. Zvítali sme sa so známymi, nebolo ich málo. Pri zaregistrovaní sme sa dozvedeli, že kontrola je len jedna a máme si dať štempel v krčme alebo v obchode v Plaveckom Mikuláši. Niežeby mi to nevyhovovalo, ale predsa len živá vlastná kontrola poteší viac, asi sa pomaly míňajú organizátori. Národ sa velice rýchlo vydal do sveta, smer Rozbehy. Nie každý rovnakou trasou. Počasie bolo pod mrakom, aj mrholilo, ale nič vážne. Na Sokolských chatách Norbert vymyslel “skratku” a na Rozbehoch sme boli čo by dup. Krčma aj obchod boli ešte zavreté, takže sme si išli pozrieť rozhľadňu a veterné elektrárne. Aj som si chcel urobiť nejaké zábery, ale foťák nefungoval. V poslednom čase je to u mňa pravidlom. Za posledné tri roky je to už piaty klasický aparát, ktorý vypovedal poslušnosť. Asi prejdem na digitál. Mierne smutný som ho strčil do vačku a aby som ho nestratil, chcel som zatiahnuť zips, ale keď sa darí tak sa darí. Zips som pekne rúče zlikvidoval. Skončil v batohu, teda foťák. Dúfajúc, že už krčmu otvorili, pobrali sme sa späť. Ale to už prichádzali prví dravci a Karol Šulek a Jarko Hanuš sa veľmi čudovali, ako sme im mohli dať 15 minút. Nuž, bola to polhodina a našu skratku sme im nevyzradili. Oni sa v krčme nezastavujú, aj tak bola stále zavretá. Podobne ako turistická chata KST neďaleko Korlátka. Nuž neviem, ale myslím si, že v nej malo byť živo. Na Korlátko sme len nahliadli a šibli si to smer Prievaly, kde si dáva do poriadku dom môj spolužiak a parťák z našej krčmy JAMA pri Mierovej Kolónii v Bratislave Supindo so svojim južným ovocím - partnerkou Lidkou. Nechce sa mi veriť, že pri mojom invalidnom tempe sme zvládli 90 minútovú trasu (podľa razjebníka) za 45 minút. Skôr to je divne označené. Doterigali sme sa teda na prievalské námestie (celkom sa mi páčilo) a šup do najbližšej krčmy. Pri pive a borovičke som zavolal Supindovi alias Supovi a oznámil mu našu polohu. Odložil murárske náčinie a prišiel si nás vyzdvihnúť. Dom má neďaleko oproti kostolu. Ale verní našej povesti prešli sme cez cestu do ďalšej krčmy. A veru bolo aj prečo. Už tam varili Šandorfské svetlé i tmavé pivo. Oficiálne sa chystal “majáles” až 29.4. Po viacnásobnom posilnení “ve jménu civilizace” sme sa vybrali na obhliadku Supindovho budúceho nového domova. Majú to tam moc pekné. Ani Lidka nefrflala (dostala bonboniéru). Objavil sa tam aj sused, s ktorým si hlavne Norbert dobre povyprával a vysvitlo, že majú nejakých spoločných známych. Ale všetko pekné má svoj koniec, rozlúčili sme sa s domácimi a “zrýchleným” presunom sme sa dostali do Plaveckého Mikuláša, kde nás pred “našou” krčmou o 12:00 h čakal Norbertov syn Martin so psom a bicyklom. Stihli sme to. Krčma bola plná turistov a známych a hlavne šenkovala naša p. Alžbetinková. Pokecali sme, pospomínali na kamarátov, ktorí nás navždy opustili, predal som a rozdal zopár diaľkoplazov. Lúčenie bolo ťažké, ale čakala nás ešte dlhá púť do Smoleníc. Cestou sa nič zvláštneho neprihodilo, trocha som Norberta asi zdržoval. Je to ale slušný človek, nesťažoval sa. No a tesne pred Smolenicami som stratil časť zvončeka z mojej “invalidnej” palice. V poslednom čase sa mi to stáva často. Ani som tie časti nešiel hľadať. Do cieľa sme dorazili pred 16:00, ale naše autobusy už boli preč. Ani Erika Hoblíková nesedela na známom mieste v záhrade cieľovej krčmy. A boli sme veľmi sklamaní, lebo v cieli neúradovali mládenci zo Skloplastu, ktorí nám robili “horských” vodcov na zraze nevidiacich športovcov minulý rok na Planinke. Asi organizovanie pochodov nie je pre nich zaujímavé. Ako vždy, domov sme sa dostali až poslednými spojmi, ja autobusom, Norbert vlakom. Napriek drobným nepríjemnostiam to bol vydarený deň, len tých kilometrov bolo asi moc, lebo ma nohy veru pobolievali. A nenapravila to ani návšteva môjho rodného “zdravotného” zariadenia JAMA.
Obzretie druhé
Čestne prehlasujem, že pochody Hlohovec – Piešťany patria medzi moje obľúbené a to nielen preto, že sme v pradávnych dobách na našom mieste konča záhrad a začiatku lesa oslavovali narodeniny dochtóra Ivana Šického. A hneď sa nám ľahšie išlo, lebo sme boli o pár fliaš šampanského ľahší. Fľaše skončili vždy zastrčené v kope piesku a domáci záhradkári ich použili pri výstavbe základov plota. Aj túto jar som prisľúbil “informátorovi” pochodu, temer predčasnému dôchodcovi, Ferkovi Miklovičovi, že s Norbertom chýbať nebudeme. A nechýbali sme a mali sme aj nečakanú posilu. Ozval sa a dostavil sa stratený trnavský kompótik, semenáč Imro. Potešil som sa, lebo o jeho zdravotnom stave sa nešírili dobré reči. Ale zrazu bol tu, nebol to síce už ten Imro, ale stále to bol náš kompótik. Na štarte ako zvyčajne množstvo známych, objatia na privítanie, nejaké zábery, ale Ferka Mikloviča nikde. Vraj už je na trati. Chceli sme sa vydať na trasu našim obvyklým spôsobom, ale nejakým omylom asi zrušili náš autobus. Neboli sme sami, čo sme boli nepokojní. A tak sme sa vydali Hlohovcom sme motorest Jašter. Afaltka mi moc nesedí a tak som sa potešil, keď Norbert zahlásil, že je znavený, nechce sa zlikvidovať, lebo zajtra šúľa kolky, a preto počkáme na autobus. Ani Imro neprotestoval. Nejaké tekuté zásoby sme mali a hneď nám to lepšie myslelo. Nech nám usporiadatelia odpustia, ale odviezli sme sa do Sokoloviec, kde vraj je pekný kostol a oproti nemu kaštieľ (určitý čas tam pobýval aj Norbertov otec). A veru tak aj bolo, ale bližšie od zástavky bola hospoda, kde sme ľahko pojedli, napodiv ani Imro moc nešrotoval a oznámil nám, že od 1.4. je čerstvý invalidný dôchodca, má slušný dôchodok (však robil v Atómke...) a dostal ho vyplatený spätne za uplynulý rok. A veru napodiv aj poplatil. Ale choroba asi na ňom zanechala stopy. Pomaly rozvážne vyprával, ťažko sa mu dvíhali trocha spuchnuté ruky, takže už nedeckoval, ale obracal len poldecáky borovičky. Po nabratí kalórií sme sa vybrali ku kostolu. Je pekne upravený, aj pri fare robili miestne paničky výzdobu, aj fotó sme urobili, aj mali s Norbetom nejakých spoločných známych (samozrejme z mokrej štvrte) a poradili nám, ako máme pokračovať v túre. Mne sa to ale nezdalo, tak som zobral opraty do svojich rúk. Trocha sme zosmutneli, lebo kaštieľ bol spustnutý a nevyzerá to s ním asi nádejne. Ale čo už narobíme, taký je náš národ slovenský, dohodnúť sa nevie. Priznám sa, že paničky nám radili dobre, ale napriek tomu sme sa nejakým zázrakom dostali na červenú a splynuli sme s pochodujúcim davom. Vysvetlili sme nejakým zvedavcom, že sme trocha poblúdili a kontrolu Jalšové sme vynechali. Pochybujem, že nám uverili. A to už sme stretávali všakovakých známych i neznámych. Hviezdy nám priali, napriek predchádzajúcim dažďom (aspoň v Bratislave), bolo sucho a trasu sme si pod Lomcom skrátili krížom cez pole. Neveriaci Tomášovia sa nakoniec pridali a stúpali v našich šľapajách. Na lúkach pod Lomcom už posedávalo veľa unavených turistov. Aj my sme si našli svoje miestečko, vytiahol som šampanské a venovali sme sa spomienke na nášho Ivana Šického Košického. Raz musím z mojich fotografií urobiť nejakú výstavku na počesť našich trnavských kamarátov – Ivana a Petra Nestora Minárika. Snáď už môžem vytiahnuť aj utajené zábery. Do cieľa sa s nami vybrala aj skupina mladíkov, ktorí toho mali dosť a priznali sa, že sú prvýkrát na pochode. Ale zvládli to, cieľ už nebol ďaleko. A bolo tam veselo. Náčelník pochodu J. Bedeč (nech mi odpustí, keď to nebol on, ja už som starší pán a zapomínám) ma privítal a navigoval môj zrak na zábery z jesenného pochodu. A veru tam bol veľký záber mojej maličkosti spolu z cieľovými komisármi. Nevyzerám na ňom dobre. Ale tvár sa mi rozjasnila, lebo ma objavila dcéra môjho najlepšieho kamaráta Stana Sanigu, Lucia. Prišla z Anglicka aj s dvomi deťmi na návštevu rodičov a zároveň mali dievčatá z rôznych kútov našej bývalej vlasti, Československa, pôsobiace v Anglicku, v Hlohovci slezinu. Jedna z nich sa lúčila so slobodou a tak boli aj na pochode a z Havrana sa ponáhľali späť do Hlohovca na diskotéku. Dúfam, že povedala otcovi, že som naozaj bol na pochode, lebo on by ma radšej videl na záhrade v Štvrtku na Ostrove. Na Havrane bolo veselo, opekalo sa, popíjalo sa, debatovalo, aj mali zopár dobrých jedál. Len toho Ferka Mikloviča nebolo. Vraj už odišiel smer Piešťany. My sme sa šetrili a tak sme do Piešťan išli autobusom (však cieľový diplom sme už vyfasovali). Dohodli sme sa, že vo Vagóne pri stanici počkáme ďalších bratislavských kok... Aj sme počkali a mierne unavení sme sa v pohode dostali domov. Hlohovčané, vďaka Vám za pekné podujatie a pekné počasie. A ešte raz Vás prosím o odpustenie, že sme to trocha ohulili. Ale my sa už nepolepšíme. Podobne aj ten Lomec ostane už zarastený, bez výhľadov a preto ho obchádzame.
Ľudo Bahuro Bahurinský
P.S.: V pondelok sme si prostredníctvom mailu s Ferkom všetko vysvetlili. S manželkou mali na starosti vnúčika a pripravili mu veru hodnotný program spojený s pohybom na čerstvom vzduchu. Program a trasu neprezradím, lebo ju asi na budúci rok absolvujem. To aby ma organizátori neodhalili, že... Snáď ma ani Ferko nebonzne. Podplatím ho veľkočepčianskou slivovicou.
Z histórie Železnej studienky a okolia
Letný hostinec K Červenému mostu
Letný hostinec K Červenému mostu sa nachádzal vpravo pred železničným mostom na začiatku Hornej Mlynskej doliny. Hostinec sa spomínal v sprievodcovi mestom, ktorý vychádzal v 30. rokoch 20. storočia. Vo vydaní z roku 1943 už o hostinci nie je zmienka. V 60. rokoch 20. storočia slúžila budova ako závodná jedáleň zamestnancov Závodov technického skla. Objekt stojí dodnes, okolie je neupravené a prístup k objektu je v zlom stave.
VIII. mlyn - Klepáč
Usadlosť ôsmeho mlyna známa pod menom Klepáč. Pomenovanie pochádza od stredovekého názvu vinohradníckej lokality Klepeis. Ako mlyn slúžil až do roku 1911. Jozef Raban v ňom od roku 1932 prevádzkoval hotel s reštauráciou. Koncom 60. rokov 20. storočia bola usadlosť opustená a tým sa začala postupná devastácia celého objektu. Dnes je Klepáč len hŕba ruín.
IX. mlyn
Deviaty mlyn, ktorý bol v poradí poslednou usadlosťou situovanou poniže Železnej studienky. Budovu mlyna postavila Mlynskodolinská spoločnosť v roku 1846 na mieste pôvodného mlyna. Roku 1900 adaptovali budovu na hotel s reštauráciou. Na dvore stál drevený pavilón. Pod názvom IX. mlyn pretrvala reštaurácia do druhej svetovej vojny. Po vojne areál prevzali štátne lesy. Dnes je v súkromnom vlastníctve v rekonštrukcii.
Železná studienka
V hornej časti Mlynskej doliny nechalo mesto roku 1826 urobiť analýzu pramenitej vody. Zistilo sa, že ide o alkalický železitý prameň. Odtiaľto pochádza aj pomenovanie územia Železná studienka. Mešťan Jozef Pergameny dostal od mesta povolenie vybudovať pri prameni kúpeľný dom, ktorý dostal názov Ferdinandove kúpele. V roku 1830 slávnostne otvorili prvú liečebnú a spoločenskú sezónu. Voda bez farby a vône bola vhodná pre ľudí trpiacich bledosťou a slabosťou. V roku 1844 bola budova kúpeľov prebudovaná na hotel. Železná studienka sa stala obľúbeným miestom stretávania sa uhorskej šľachty, obyvateľov mesta a okolia. V roku 1894 kúpilo celú Železnú studienku do vlastníctva mesto Bratislava. Začiatkom 20. storočia dal Bratislavský okrášľovací spolok postaviť za budovou kúpeľov drevený presklený pavilón. Železná studienka bola prvým miestom, kde v rokoch 1909 - 1915 premávala trolejbusová linka. Rôzna stavebná činnosť, úprava potoka Vydrice postupne narušili režim spodných vôd až liečivé pramene zanikli. Zaujímavá správa pochádza z roku 1931, ktorá hovorila, že podľa prieskumov sa v okolí Železnej studienky nachádzajú rádioaktívne pramene. 60. roky 20. storočia priniesli postupnú devastáciu celého areálu, až museli budovy v roku 1970 asanovať. Dnes po nich ostali len prázdne miesta a spomienky pamätníkov.
Vodné nádrže
Súčasťou vydrických mlynov boli štyri vodné nádrže. Prvú dali postaviť vydrickí mlynári už v roku 1761. Po pretrhnutí jej hrádze v roku 1763 vodná nádrž zanikla. Pre potreby zmodernizovaných mlynov postavili v roku 1846 štyri vodné nádrže, ktoré existujú dodnes. Zánikom mlynov nádrže spustli. V rámci revitalizácie územia pristúpilo mesto v roku 1901 k ich obnove a rekonštrukcii. Stali sa z nich rybníky s možnosťou rybolovu, člnkovania a v zime korčuľovania.
pre MKD pripravila Mária Lörincová
Cesta na Pajštún – hrad opradený povesťami
Zrúcanina hradu z 13. storočia stojí na zalesnenom kopci vo výške 486 m n. m. nad obcou Borinka, zhruba 20 km severne od Bratislavy. Ak sa tam vyberiete na výlet, môžete cestou vychutnávať krásu zmiešaného lesa, porozprávať sa s niekým alebo v tichosti premýšľať a vdychovať svieži vzduch.
Škola či pevnosť?
Legenda vraví, že pevnosť pôvodne patrila reholi pavlínov, podľa ktorej bola aj pomenovaná. V hradnej kaplnke sa konali bohoslužby a pavlíni pôsobili aj ako vychovávatelia grófskych detí. Sídlom tejto rehole bol neďaleký Mariatál (Marianka) a v časoch vojen slúžil hrad aj ako útočisko pre mníchov a úkryt pre posvätné predmety.
Pajštúnsky hrad patril do sústavy pohraničných hradov, ktoré v Malých Karpatoch preberali od 13. storočia funkciu ochrany severozápadných hraníc uhorského štátu. Prvá zmienka o ňom pochádza z roku 1273. Od 14. storočia až do roku 1526 patril grófom zo Svätého Jura a Pezinka, po vymretí rodu sa ich majetky dostali do rúk Serényovcov, Salmovcov a neskôr Pálffyovcov.
K najstarším častiam hradu patrí veža a palác, ktoré boli v 15. storočí prestavané. V 16. storočí bol vybudovaný nový pevnostný systém s mohutným rondelom a delovými pozíciami. Počas barokovej prestavby v roku 1619 pribudli ďalšie objekty, najmä široký arkier tretieho podlažia s neskoro renesančnými maskarónmi na mohutných kamenných krakorcoch, ktoré mali opornú funkciu. Keď husiti v roku 1440 obsadili Stupavu, hrad nedobyli.
V severnej časti hradu možno na prízemí veže nájsť v pieskovci vytesaný záznam roku, ktorý môže označovať dátum rekonštrukčných prác na hrade. Nie je celkom zachovaný, predpokladá sa, že označuje dátum renesančnej prestavby, ktorú viedol taliansky stavebný inžinier Filiberto Luchese z poverenia grófa Pavla IV. Od roku 1809, keď ho napoleonské vojská (spolu s hradom Devín) nechali vyhodiť do vzduchu, leží v ruinách.
Menšia túra
Najčastejší prístup na zrúcaninu hradu je z dediny Borinka. Od miestnej krčmy, ktorá je pri autobusovej zastávke oproti miestnemu úradu, sa ide asi 15 minút úvozom, ktorý sa postupne mení na horský chodník. Pár metrov pod zrúcaninou je upravená horská studnička, a potom sa začína zdvíhať hradný kopec, ktorý zdoláte asi po polhodinovom výstupe. Výškové prevýšenie medzi Borinkou a Pajštúnom je približne 250 metrov.
Použitá literatúra: Ľudovít Janota, Slovenské hrady
Naďa Mitanová,
15.01.2009
Prebraté z internetu: cestovanie.sk
Účastníci Trnavskej stovky do roku 2010
S potešením som sa dozvedel, že T-100 bude aj v roku 2011. Aby som prispel niečím aj ja, dovolil som si spracovať tabuľku úspešnosti účastníkov T-100 po uplynulých ročníkoch. Nebohý Peter Minárik prestal už pred pár rokmi evidovať všetkých účastníkov, lebo ich bolo veľa. Viackrát sme sa o tom bavili, že by bolo dobré pokračovať v evidencii účastníkov. Túto tabuľku som urobil tak, že k poslednej, ktorú Peter urobil v roku 2007, som pripočítal tých, ktorí prišli do cieľa v rokoch 2008, 2009 a 2010 podľa jeho záznamov. Do tabuľky som zaradil iba tých, ktorí majú aspoň desať úspešne zvládnutých stoviek. Samozrejme, že tam môžu byť chyby. Ak niekto má desať a viac úspešných T-100, nech sa mi ozve na moju mailovú adresu rosina.jozef[zavináč]gmail.com alebo na tel. 033-393 2154. Ak ma tým niekto poverí, som ochotný dať celkovú tabuľku úspešnosti T-100 dokopy.
Srdečne zdraví Jožo Rosina
Meno | r. nar. | bydlisko | účasti/úspešné | posledná účasť | |
1. | Korčok Attila | 1941 | Bratislava | 29/29 | rok 2010 |
2. | Šulek Karol | 1950 | Trnava | 29/29 | rok 2010 |
3. | Hanuš Jaroslav | 1935 | Nitra | 29/28 | rok 2010 |
4. | Rosina Jozef | 1957 | Trnava | 30/26 | rok 2010 |
5. | Obdržálek Peter | 1953 | Bratislava | 26/24 | rok 2004 |
6. | Obdržálková Jana | 1949 | Bratislava | 24/24 | rok 2007 |
7. | Hanzlúvka Milan | 1951 | Brezová | 24/24 | rok 2010 |
8. | Griflík Marcel | 1972 | Trnava | 24/23 | rok 2010 |
9. | Krno Sveťo | 1955 | Bratislava | 23/23 | rok 2010 |
10. | Bada Peter | 1940 | Trnava | 24/22 | rok 2005 |
11. | Toma Peter | 1946 | V.Uherce | 24/22 | rok 2005 |
12. | Krška Milan | 1962 | Trnava | 23/23 | rok 2010 |
13. | Kohút Miroslav | 1958 | Bratislava | 25/22 | rok 2010 |
14. | Rím Ondrej | 1930 | Bratislava | 21/21 | rok 2010 |
15. | Klokner Melo | 1932 | Bratislava | 21/21 | rok 2003 |
16. | Nižnan Ivan | 1944 | Bratislava | 22/20 | rok 2010 |
17. | Radványi Celo | 1940 | Trnava | 24/19 | rok 2002 |
18. | Suchoň Michal | 1956 | Bratislava | 23/19 | rok 2003 |
19. | Chrapčiak Vlado | 1956 | Trnava | 23/19 | rok 2010 |
20. | Nádaský Pavol | 1955 | Trnava | 19/19 | rok 2010 |
21. | Sasák Jaromír | 1951 | Osuské | 19/19 | rok 2010 |
22. | Hanus Peter | 1935 | Modranka | 19/18 | rok 2000 |
23. | Groman Peter | 1959 | Trnava | 19/18 | rok 2009 |
24. | Lietavec Miro | 1960 | Špačince | 18/18 | rok 2009 |
25. | Parcer Ján | 1923 | Prievidza | 17/17 | rok 2003 |
26. | Divko Miroslav | 1974 | Tomášov | 17/17 | rok 2010 |
27. | Trubač Ján | 1955 | Trnava | 17/16 | rok 2000 |
28. | Tvrdá Zdenka | 1956 | Bučovice | 16/16 | rok 2003 |
29. | Babor Karol | 1928 | Bratislava | 16/15 | rok 1999 |
30. | Stotka Vladimír | 1934 | Bratislava | 16/15 | rok 2004 |
31. | Sládeček Štefan | 1953 | Bratislava | 17/15 | rok 2010 |
32. | Vala Jiří | 1956 | Brno | 15/15 | rok 2002 |
33. | Mikulka František | 1942 | Trnava | 14/14 | rok 2000 |
34. | Novák Milan | 1944 | Trnava | 14/13 | rok 1999 |
35. | Fusík Ján | 1958 | Bratislava | 15/13 | rok 2009 |
36. | Plesníková Angelika | 1960 | Bratislava | 14/13 | rok 2003 |
37. | Valach Peter | 1951 | Bratislava | 14/13 | rok 2008 |
38. | Adamovič Jozef | 1939 | Trnava | 13/13 | rok 1993 |
39. | Furuncz Ján | 1947 | Bratislava | 13/13 | rok 2003 |
40. | Kyselica Ján | 1928 | Trnava | 16/12 | rok 1999 |
41. | Šoula Pavol | 1954 | Bratislava | 15/12 | rok 2005 |
42. | Prihel Stanislav | 1941 | Pezinok | 13/12 | rok 1991 |
43. | Královič František | 1949 | Trnava | 12/12 | rok 1998 |
44. | Vagač Vladimír | 1945 | Pezinok | 12/12 | rok 2001 |
45. | Porubanec Cyril | 1937 | Bratislava | 12/12 | rok 2009 |
46. | Rybanič Vojtech | 1948 | Bratislava | 19/11 | rok 1998 |
47. | Vida Viliam | 1938 | Bratislava | 18/11 | rok 2006 |
48. | Barczay Marián | 1946 | Trnava | 11/11 | rok 1993 |
49. | Nedoma Peter | 1952 | Bratislava | 11/11 | rok 1993 |
50. | Farkašovský Ladislav | 1937 | Bratislava | 12/11 | rok 2010 |
51. | Adamovič Jozef | 1955 | Špačince | 10/10 | rok 1989 |
52. | Babišík Milan | 1953 | Trnava | 10/10 | rok 2003 |
53. | Petrovič Pavol | 1939 | Trnava | 10/10 | rok 1989 |
54. | Urgela František | 1954 | Špačince | 10/10 | rok 1995 |
Vyhodnotenie značkárov za rok 2010 a plán práce v našom regióne na rok 2011
V roku 2010 plánovali a obnovili značkári v našom regióne tieto turistické chodníky:
Oblasť Považského Inovca (zodpovedný značkár Jaroslav Böhm):
modrá: Piešťany – Podhradie 26,8 km obnovené zelená: Nitrianska Blatnica – Modrová, hor. 12,9 km obnovené spolu 39,7 km
Oblasť Malých Karpát - juh (zodpovedný značkár Miloslav Kubla):
červená: Hrad Devín – Slavín 15,3 km obnovené Slavín – Biely kríž 15,0 km obnovené 5,6 km Slavín – Slavín, pamätník 0,5 km obnovené Pezinok – Široké 6,8 km obnovené Zochova chata – Modra 7,4 km obnovené modrá: Krasňany – Malinský vrch 6,2 km - Malinský vrch – Záhorská Bystrica 5,2 km obnovené Svätý Jur – Košarisko 10,7 km obnovené Pezinok – Pezinská Baba 10,6 km obnovené Pezinská Baba – Pernek 4,4 km obnovené Harmónia – Vysoká 12,8 km obnovené Plavecké Podhradie – sedlo Uhliská 7,5 km obnovené Karlova Ves – Dúbravka 5,4 km obnovené Slovnaft – Kalinkovo 19,5 km obnovené Figaro – ústredie KST 1,1 km nová značka Skala – Prepadlé 3,0 km obnovené Lozorno – Lintavy 8,4 km obnovené Dúbrava – Salaš 0,5 km obnovené zelená: Kozí chrbát – Limbach 6,9 km obnovené Modra – Horná Píla 8,4 km obnovené Plavecký Mikuláš – Monrepos 3,2 km - Stupava – Lozorno 10,6 km obnovené Devínska Nová Ves – Devínska Kobyla 3,0 km obnovené žltá: Kamzík – Lamač 4,1 km obnovené Krasňany – Snežienka 4,9 km obnovené Svätý Jur – Svätý vrch 10,1 km obnovené Svätý vrch – Stupava 8,5 km obnovené Hrad Devín – Dúbravka 5,8 km - Vinosady – Pod Srnčím vrchom 4,9 km obnovené Červený kameň – Čermák 10,0 km obnovené Sklená huta – Sološnica 8,4 km obnovené Plavecké Podhradie – Vápenná 5,2 km obnovené spolu 209,7 km
Oblasť Malých Karpát – sever (zodpovedný značkár Vladimír Chrapčiak):
modrá: Rozbehy – Buková, priehrada 6,5 km obnovené zelená: Brezinky – Buková, zast. 15,0 km obnovené žltá: Čierna skala – Smolenice 10,9 km obnovené Jablonica – Prievaly 11,8 km obnovené Plavecký Peter – Brezinky 6,0 km obnovené Dolné Orešany – Orešian. sedlo 3,0 km obnovené Dechtice – Katarínka 4,2 km obnovené spolu 57,4 km
Oblasť Záhorie (zodpovedný značkár Juraj Koba) :
červená: Senica, žel.st. – Lakšárka Nová Ves 19,4 km obnovené Lakšárska Nová Ves – Závod 24,0 km obnovené modrá: Lakšárska Nová Ves – Tomky, chaty 8,5 km obnovené zelená: Šaštín, nám. – Tomky, chaty 8,5 km obnovené žltá: Mikulášov – Biely kríž, poľ. Chata 2,9 km obnovené spolu 63,3 km
V roku 2010 sme v oblasti Malé Karpaty a okolie obnovili 370,1 km turistických značkovaných trás.
V roku 2011 plánujeme obnoviť v našom regióne tieto turistické chodníky:
Oblasť Považského Inovca (zodpovedný značkár Jaroslav Böhm):
modrá: Piešťany – Čertova pec 10,0 km zelená: Piešťany – Čertova pec 11,6 km žltá: Piešťany – Čertova pec 8,3 km Jalšové – Ovčia skala 3,1 km Hrádza – Lúka n. Váhom 5,4 km spolu: 38,4 km
Oblasť Malých Karpát - juh (zodpovedný značkár Miloslav Kubla):
červená: Kamzík – Biely kríž 9,4 km Amon – Skalka 10,6 km Vojenská nemoc. – Marianka 9,9 km Marianka – Košarisko 9,1 km modrá: Krasňany – Málinský vrch 6,2 km Rača – Pod Dračím hrádkom 8,1 km Pod Dračím hrádkom – Rača 8,1 km Košarisko – Stupava 9,9 km Limbach – Tri kamenné kopce 5,2 km Vysoká – Kuchyňa 6,6 km Uhliská – Skalka 9,2 km Píla – Piesok 6,6 km zelená: Čermák – Kuchyňa 8,1 km Sedláčkov jarok – Rybníček 1,1 km Plavecký Mikuláš – Monrepos 3,2 km žltá: Snežienka – Záhorská Bystrica 8,3 km Hrad Devín – Dúbravka 5,8 km Pod Peprovcom – Javorina 10,6 km Doľany – Sklená huta 6,8 km Zumberg – Tri kamenné kopce 8,1 km Stupava – Pod Dračím hrádkom 6,9 km Čuňovo, št. hr. – Laurovské 13,1 km Budmerice – Píla 6,0 km Domov SSS, rácz. – Domov SSS 0,5 km spolu: 177,4 km
Oblasť Malých Karpát – sever (zodpovedný značkár Vladimír Chrapčiak):
červená: Dolný Lopašov – Dvoly 14,8 km zelená: Smolenice – Driny 2,5 km Hradište – Pustá Ves 18,0 km Zabité – Záruby 14,5 km žltá: Prekážka – Hradište 13,5 km Smolenice – Havrania skala 2,6 km spolu: 65,9 km
Oblasť Záhorie (zodpovedný značkár Juraj Koba):
červená: Čupy – Bíla studna 9,6 km zelená: Holíč, okruh 15,5 km Mlynky – motorest Havran 15,0 km Trnovec – Skalica 7,8 km žltá: Skalica – Priepastný mlyn 6,0 km spolu: 53,9 km
V roku 2011 sa v oblasti Malé Karpaty a okolie plánuje obnoviť 335,6 km turistických značkovaných trás.
Vladimír
Chrapčiak
Predseda regionálneho združenia značkárov Trnava
Turistické podujatie “Jede Kudrna okolo Brna” má svoju dlhoročnú tradíciu aj ako akcia pre verejnosť, ktorá je zaradená do kalendárov IVV (Internationaler Volksportverband) a IML (International Marching League). Prvá skratka znamená ľudový šport pre všetkých a druhá je medzinárodná pochodnícka liga.
Do IML môže byť zaradený iba jeden dvoj a viacdňový pochod z 1 krajiny. 24. – 26. 9. 2010 si podujatie IML “Jede Kudrna okolo Brna” zapísalo už svoje 15. výročie.
Priebeh podujatia
Piatok 24. 9. 2010
Príchod účastníkov, následné registrácie, prípadne ubytovanie. Organizátori pre účastníkov pripravili podvečerno-večernú akciu pod názvom Rozmarný kolomaznický pochod. Trasa viedla takto: Brno-Bystrc – Holedná – Jundrov – Kraví hora – Špilberk – Brno a merala 12 km. Na Špilberku hrala country kapela.
Každoročne v rámci akcie “Jede Kudrna okolo Brna” som súčasťou organizačného štábu, preto aj teraz, po príchode na miesto registrácie, sa informujem u vedúceho podujatia, kde ma určil. Dostal som informáciu, že miesta kontrol sú v mojom prípade identické s vlaňajškom, ale v opačnom poradí.
Sobota 25. 9. 2010
Ráno po raňajkách (bageta a čaj) ma aj s ďalším členom kontrolného stanoviska doviezli autom do obce Jinačovice. Naše vybavenie je nasledovné: označenie kontrolného stanoviska, podložka a pečiatka, oranžová vesta s reflexnými pruhmi. Obaja si nesieme aj rozkladacie stoličky. Naše miesto pôsobenia je vzdialené asi 2,5 km a volá sa Pod Sychrovem. Po príchode na stanovisko sme veľmi príjemne prekvapení zmenou oproti vlaňajšku. Teraz je tam osadený prístrešok so stolom a dvoma lavicami, informačný panel histórie mestských lesov Brno a dve samostatné lavice. Veľký komfort pre kontrolu.
Na sobotu boli pripravené takéto trasy:
1. Bystrc – pod Mniší horou – športové letisko – Medlánky – Medlánecké kopce – Komín – Bystrc (10 km)
2. Bystrc – Kníničky – Pod Kopaninami – Jinačovice – Pod Sychrovem – Velká Baba – Medlánky – Medlánecké kopce – Komín – Bystrc (20 km)
3. Bystrc – Pod Kopaninami – Pod Sychrovem – Kuřim – Podlesí – Babí lom – Lelkovadlo – Lelekovice – Česká – Pod Sychrovem – Velká Baba – Medlánky – Medlánecké kopce – Komín – Bystrc (30 km)
4. Bystrc – Kuřim – Podlesí – Babí lom – Vranov – Útěchov – Lelekovice – Česká – Pod Sychrovem – Medlánky – Komín – Bystrc (42 km)
Na kontrolnom stanovisku máme určenú dobu pôsobenia 7.30 h – 16.00 h. Chvíľami nevieme čo skôr (pečiatkovanie účastníckych preukazov, rôznych záznamníkov a vanderbuchov), inokedy nuda. Okolo nás prechádzali aj hubári s košíkmi svojich nálezov. Po ukončení pôsobenia na kontrolnom stanovisku likvidujeme označenie kontroly a zároveň pri ceste smer Bystrc demontujeme tabuľky IML (asi 16). V cieli odovzdávame pečiatku a tabuľky IML. Dostali sme stravnú poukážku na večeru v reštaurácii U Šťávů. Večera bola smažený karfiol a pečené zemiaky v šupke so zeleninou.
Počasie zamračené (možno celkom 15 minút svietilo aj slnko). Okolo 17.30 h začalo pršať, teplota sa pohybovala v rozmedzí medzi 12 şC a 15 şC.
Večer sa v sále Kultúrneho domu Bystrc uskutočnila tanečná zábava a odovzdávanie ocenení. Na zábave bolo dosť voľných miest pri stoloch.
Nedeľa 26. 9. 2010
Pretože v nedeľu mám úplne prvé stanovisko (od 6.15 h), z ubytovne odchádzam skoro ráno za dažďa. V priestore štartu a cieľa sa dozvedám, že kolega šiel priamo z električky na stanovisko, a tak sa ponáhľam za ním. Na stanovisku stojí kolega aj s autom. Pripevňujeme označenie kontroly, svoje miesto zaujímame v tzv. batožinovom priestore.
Na nedeľu boli pripravené trasy takto:
1. Bystrc – údolí oddechu – rybník Vrbovec – Kohoutovice – U Jezírka – rybník Vrbovec – Bystrc (10 km)
2. Bystrc – hrádza priehrady – Rakovec – Kočičí žleb – Ríšova studánka – Obora – hrad Veveří – lávka – Osada – hrádza priehrady – Bystrc (20 km)
3. Bystrc – Rakovec – Helenčina studánka – Obora – hrad Veveří – Veverská Bítýška, most – Rozdrojovice – Osada – Bystrc (29 km)
4. Bystrc – Helenčina studánka – Veverské Knínice – Javůrek – Maršov – Pravková – Lažánky – Veverská Bítýška – Rozdrojovice – Bystrc (45 km)
Vzhľadom na počasie a náročnosť terénu bola trasa 45 km zrušená.
Účastníci prichádzajú s dáždnikmi a v pláštenkách. Viacerí mali problémy vydolovať svoje preukazy. Občas aj asistujeme. Nastávajú aj zvláštne situácie. Skupina účastníkov k nám prišla 2-krát, ale z toho istého smeru (nevenovali pozornosť popisu trasy a nesledovali značky).
Niekoľko účastníkov prišlo pre kontrolné razítko k nám, ale u nás nemali čo robiť (šli trasu 10 km).
Celý čas pôsobenia na kontrolnom stanovisku do 10.30 h pršalo a fúkal aj nepríjemný vietor. Teplota mohla byť 8 şC až 12 şC.
Po ukončení činnosti demontujeme jednu tabuľku IML a vraciame sa do priestoru štartu a cieľa. Odovzdávame vybavenie stanoviska, dostávame stravný lístok. Následne dostávame diplom, medailu a potvrdenie do preukazov IVV. Potom odchádzam do telocvične a následne balím svoje lehno. Cestou sa zastavujem na obed (hubová polievka, vepřo-knedlo-zelo).
Na turistickom podujatí “Jede Kudrna okolo Brna” sa zúčastnili turisti z týchto krajín:
Austrália AUS 1, Belgicko B 26, Česko CZ 182, Dánsko DK 1, Fínsko FIN 1, Francúzsko F 1, Gabun GA 1, Holandsko NL 84, Írsko IRL 1, Izrael IS 4, Japonsko JPN 7, Kanada CAN 1, Litva LT 4, Nemecko D 70, Nórsko N 33, Poľsko PL 3, Rakúsko A 20, Rusko RUS 1, Slovensko SK 1, Švajčiarsko CH 2, Švédsko S 5, Taliansko I 1, USA USA 4, Veľká Británia GB 26, Spolu 480
Bratislava, 27.
9. 2010
Karovič Jozef
jún 2011 - Malé Karpaty a okolie:
4. - 5.6.2011 TRNAVSKÁ
STOVKA 38. ročník
(sobota - nedeľa) TJ ATOM J. Bohunice, TESLA Bratislava, HO
Skoba Trnava
Trasy: 100 km/2800 m, 169 km/3400 m
100 km: Bratislava, hl. žel. st. - Kamzík - Biely Kríž - Tri kamenné kopce - Pezinská Baba - Čermákova lúka - Vápenná - Buková - Dobrá Voda - Brezová pod Bradlom
169 km: pokračovanie z Brezovej pod Bradlom: Myjava - Vrch slobodných - Veľká Javorina - Mikulčin vrch - Kykula - Trenčín, žel.st.
Štart: Bratislava, hl. žel. st. (pod schodami, Žabotova ul.), 4.6.2011, 6.00 - 8.00 h
Cieľ: 100 km: Brezová pod Bradlom, 5.6.2011 do 8.00 h
169 km: Trenčín, žel.st., 5.6.2011 do 24.00 h
Štartovné: 2 EURA
Iné: akcia je zaradená do plnenia Malokarpatský superdiaľkoplaz (MKSD) a Slovenský superdiaľkoplaz (SSD)
Vedúci: Ing.Vladimír Chrapčiak, Poštová 45, 917 01 Trnava,
tel. z.: 033-599 1312, e-mail: chrapciak[zavináč]vuje.sk
Ing. Ivan Nižnan, Mlynarovičova 1, 851 03 Bratislava, tel.: 0903-620 653
12.6.2011 BICYKLOM
POMORAVÍM
(nedeľa) KST Holíč
Trasa: 25, 50 km, Pohansko, sútok rieky Morava a Dyje
Štart: Holíč, Dom turistiky, Kátlovská 33, 10.00 h
Cieľ: Holíč, 16.00 h
Vedúci: Viera Hochmanová, Kátovská 20/A, 908 51 Holíč, tel.: 0908-505 892
11.6.2011 POZRITE SA, TO JE
KRÁSA 28. ročník
(sobota) OT TJ Iskra Matador Bratislava
Trasy: 55 km/1600 m, 40 km/1100 m, 35 km/1000 m
55 km: Modra - Traja Jazdci - Kuchyňa - Vysoká - Sklená Huta - Červený Kameň - Harmónia
40 km: Modra - Traja Jazdci - Kuchyňa - Vysoká - Zochova chata - Harmónia
35 km: Kuchyňa - Vysoká - Sklená Huta - Červený Kameň - Harmónia
Štart: 55, 40 km: Modra, nám. Ľ. Štúra, 6.15 - 8.30 h
35 km: Kuchyňa, reštaurácia, 9.00 h
Vedúci: Juraj Sojka, Rumančeková 8, 821 01 Bratislava
11.6.2011 INOVECKÁ 50-KA 32.
ročník
(sobota) OT TJ Bezovec Piešťany
Trasy: 50, 30, 20 km
50 km: Mníchova Lehota - Inovec - Panská Javorina - Skaliny - Bezovec - Kostolný vrch - Moravany - Piešťany
Štart: Motorest RADAR, Mníchova Lehota, 6.30 - 8.30 h
Cieľ: 50 km: Piešťany, tur. klub, do 19.00 h
Vedúci: Rudolf Drlička, Scherera 4798/11, 921 01 Piešťany,
tel: 033-774 2726, 0907-583 800
18.6.2011 Severnou stranou
Malých Karpát 32. ročník
(sobota) Turistické združenie Dolný Lopašov
Trasy: pešo: 15, 20, 30, 40, 50 km, cyklo: 50 km
50 km (P): Dolný Lopašov - Lančár - Veľká Pec - Pustá Ves - Košariská - Bradlo - Brezová pod Bradlom - Klenová - Dolný Lopašov
Kratšie trasy sú odvodené od 50 km trasy.
cyklo: Dolný Lopašov - Klenová - Bradlo - Dobrá Voda - Vítek - Chtelnica - Dolný Lopašov (nevhodné pre galusky)
Štart: Dolný Lopašov, turistický klub, 6.00 - 12.00 h
Cieľ: Dolný Lopašov, turistický klub, 12.00 - 18.00 h
Štartovné: 0.5 EURO
Občerstvenie: guláš v cieli a občerstvenie na vybraných miestach
Vedúci: Jozef Šteruský, 922 04 Dolný Lopašov
Kontakt: Laco Hornák, tel.: 0903-405 974
Ivan Šimna, tel.: 0948-033 972
e-mail: ivan.simna[zavináč]gmail.com
Internet: turista.szm.sk
18. - 19.6.2011 REGIONÁLNY
LETNÝ ZRAZ TURISTOV 51. ročník
(sobota - nedeľa) KST Senica
Zraz: miesto bude upresnené dodatočne
Vedúci: Jozef Kalamen, Kalinčiakova 296/4, 905 01 Senica, 034-651 7487
25. - 26.6.2011 2 X 50 A
DOSŤ! 28. ročník
(sobota - nedeľa) TJ Tesla Bratislava
Trasy: 100 km/2700 m, 63 km/1950 m, 50 km/1600 m, 35 km/1100 m
100 km: Hlavná stanica - Kamzík - Partizánska lúka - Marianka - Borinka - Košarisko - Baba - Čermákova lúka - Hubalová - Zochova chata - Zumberg - Tri kamenné kopce - Biely Kríž - Kamzík - areál TJ Tesla
Štart: Bratislava, pod hlavnou žel. st. (Žabotova ul.), 6.00 h
(zdatnejší turisti môžu štartovať do 7.00 h)
Cieľ: areál TJ Tesla Bratislava, nedeľa do 7.00 h
Štartovné: 2 EURA
Nocľah: možnosť ubytovania v klubovni TJ Tesla vo vlastných spacích vakoch
Iné: akcia je zaradená do plnenia Malokarpatský superdiaľkoplaz (MKSD) a Slovenský superdiaľkoplaz (SSD)
Riaditeľ: Ing. Ivan Nižnan, Mlynarovičova 1, 851 03 Bratislava, tel.: 0903-620 653
25.6.2011 KARPATY TOUR
(cyklo) 14. ročník
(sobota) Malokarpatský cykloklub Trnava
Trasa: cyklo: 126 km
Trnava - Dolná a Horná Krupá - Trstín - Buková - Sološnica - Pernek - sedlo Baba - Modra - Červený Kameň - Častá - Trnava
Štart: reštaurácia Relax pri kúpalisku Slávia, 7.30 - 8.00 h
Účastnícky poplatok: 4 EURA
Vedúci: Igor Naništa, Čajkovského 17, 917 00 Trnava,
tel: 033-533 4641, internet: www.mkck.host.sk
Mesačník MALOKARPATSKÝ DIAĽKOPLAZ vychádza ako zborník nezávislých prispievateľov s turistickou tématikou oblasti Malých Karpát a okolia, zameranou prevažne na diaľkovú pešiu turistiku. Za obsahovú náplň zodpovedá autor príspevku. Príspevky adresujte Pavlovi Šoulovi, prípadne iným osobám, ktoré bývajú s ním v kontakte, priamo na diaľkových pochodoch organizovaných v Malých Karpatoch a okolí. Technická realizácia tohoto čísla: príprava textových podkladov - Pavol Šoula, Peter Obdržálek, Ľudovít Bahurinský, konečná úprava textu a príprava obrazovej náplne - Pavol Šoula, distribúcia - Peter Obdržálek, Ľudovít Bahurinský. Kontakt - elektronická pošta: soula[zavináč]elf.stuba.sk. V elektronickej forme môžete časopis nájsť na internetovej adrese http://www.elf.stuba.sk/~soula/mkd.