Myjavská pahorkatina - predstavuje relatívne nízke, plošinaté medzihorie, v ktorom sa pahorkatinný reliéf strieda s podvrchovinným. Jej hranica s Bielymi Karpatmi nie je geomorfologicky príliš výrazná, nakoľko bielokarpatské rázcochy miestami pozvoľna prechádzajú do nevysokých, širokých, plochých, často takmer vodorovných chrbtov Myjavskej pahorkatiny. Špecifickou črtou reliéfu je hustá sieť úvalín, vhĺbených do svahov chrbtov či dolín. V rámci vlastnej Myjavskej pahorkatiny sú ako samostatný podcelok vyčlenené Brančské bradlá. Prevaľujúcimi pôdnymi typmi oblasti sú luvizeme a kambizeme, na vápencoch rendziny. Priemerné ročné zrážky v Myjavskej pahorkatine dosahujú 650 - 700 mm.

Späť

Biele Karpaty - sa tiahnu na slovensko-moravskom pomedzí od Skalice po Púchov. Na severe sú ohraničené Javorníkmi, na východe Považským podolím, na juhu ich vymedzuje Chvojnická a Myjavská pahorkatina, na západe Vizovická vrchovina. Z geomorfologického hľadiska sa skladajú z deviatich podcelkov, z ktorých do predmetného územia zasahuje najmä Žalostinská vrchovina, Javorinská hornatina a Bošácke bradlá.
Žalostinská vrchovina - horský krajinný podcelok v juhozápadnej časti pohoria Biele Karpaty. Najvyšší bod Žalostiná dosahuje 622 m.
Javorinská hornatina - centrálna časť Bielych Karpát s najvyšším vrchom Veľká Javorina (970 m). Charakterizujú ju súvislé lesné komplexy členené stredne hlbokými dolinami.
Z geologického hľadiska je významná flyšová zložka. Flyšový podklad podmieňuje charakteristický reliéf Bielych Karpát, ich pomerne mierne a zaoblené chrbty a silnú eróziu v údoliach potokov. Z fytogeografického hľadiska patrí rastlinstvo Bielych Karpát do dvoch celkov, z ktorých predmetné územie patrí do predkarpatskej flóry, ktorá sa vyznačuje výskytom niektorých teplomilných druhov. Biele Karpaty sú typické výskytom vstavačovitých rastlín. V lesoch prevažujú bučiny, suťové bučiny s javorom horským, nižšie dubohrabiny a dubiny. Z rastlinstva priamo viazaného na človeka majú z hľadiska ochrany genofondu význam predovšetkým staré druhy ovocných stromov. Živočíšstvo je primárne podmienené existujúcim typom vegetácie a sekundárne ľudskými zásahmi v minulosti. Fauna Bielych Karpát, najmä obrovské množstvo druhov hmyzu, ešte len čaká na svoje podrobné preskúmanie.

Späť

Malé Karpaty - tiahnu sa smerom na severovýchod od Bratislavy po Nové Mesto nad Váhom. Na západe ich ohraničuje Borská nížina, na severe Myjavská pahorkatina a Považské podolie, na východe Podunajská pahorkatina, z juhu Podunajská rovina. Najvyššiu výšku dosahuje pohorie v centrálnej časti vrchom Záruby (768 m). Podľa geomorfologického členenia delíme Malé Karpaty na 4 podcelky, z ktorých do predmetného územia zasahujú Brezovské Karpaty a Čachtické Karpaty.
Brezovské Karpaty tvoria uzavretú vrchovinu medzi Trstínom a Vrbovým. Sú súčasťou Dobrovodského krasu. Majú zarovnaný povrch s plošinami vo výškach 350 - 450 m. Časť pohoria budujú karbonátové horniny so skrasovatenými plošinami. Súčasťou Brezovských Karpát je Dobrovodská kotlina budovaná zlepencami a pieskovcami. Nižšiu časť kotliny tvoria priečne nivy potokov. Vyšší stupeň tvoria široké, ploché rozvodné chrbty s hladko modelovaným reliéfom horizontálne slabo rozčleneným, ktorý veľmi nápadne prechádza do strmých strání Dobrovodského krasu.
Čachtické Karpaty tvoria najsevernejší podcelok od Prašnického prielomu po Bzince pod Javorinou. Ich severnú časť, tzv. Nedze, budujú vápence a dolomity, na ktorých sa vyvinul Čachtický kras vytvárajúci rozsiahlu plošinu v okolí Drapliaku s Čachtickou jaskyňou. Krasovú plošinu od južnej časti Čachtických Karpát oddeľuje hlboká kaňonovitá dolina Jablonky. Skupina Plešivca na juh od kaňonovitej doliny je budovaná, okrem vápencov a dolomitov s ostro modelovaným reliéfom, menej odolnými morskými sedimentmi s hladko modelovaným plochým reliéfom s plošinami vo výškach 400 - 450 m. Hladko modelovaný reliéf rozčleňujú úvaliny a úvalinové doliny, medzi ktorými sa nachádzajú ploché zaoblené chrbty.
V roku 1976 boli Malé Karpaty vyhlásené za chránenú krajinnú oblasť.

Späť

Považské podolie - Výrazná znížená horopisná jednotka tiahnuca sa v dĺžke 85 km od Bziniec pod Javorinou až po Žilinu. Do predmetného územia zasahuje svojou časťou zvanou Bielokarpatské podhorie. Je budované sprašovými hlinami.

Späť