POPIS
HELIOTECHNICKÉHO LABORATÓRIA NA KATEDRE ELEKTROENERGETIKY
Heliotechnické laboratórium
(HTL) na katedre elektroenergetiky
(KEE) sa skladá :
-
z interiérovej časti
-
z exteriérovej časti
V interiérovej časti sa nachádza: zásobník
a výmenník tepla, čerpadlá, riadiace armatúry
a meracie prístroje.
V
exteriéri sú umiestnené samotné slnečné
kolektory s rúrkovým rozvádzacím systémom.
Na merací okruh sú zapojené ploché
slnečné kolektory (PSK)
typu 93 001 resp. 93 003
vyrobené v Elektrosvite Nové Zámky.
Celková absorbčná
plocha kolektorov je 4 m2.
K tomuto systému je pripojený rúrkový vákuový
kolektor (RVK) typu SVK 100/2250 o absorbčnej ploche 2
m2.
Ïalej sú do systému pripojené dva nové
kolektory Heliostar 200 N a
Heliostar 202 N výrobcu THERMO-SOLAR Žiar, spol. s.r.o.
Absorbčná plocha
každého z nich je 1,76 m2.
Typ Heliostar 202 N má prídavnú
izoláciu bočných stien vane a je
zakrytý solárnym sklom
z USA s vysokou priepustnosťou žiarenia a rastrovaným povrchom,
èo zvyšuje tepelnú účinnosť v
celom rozsahu pracovných podmienok.
Všetky typy kolektorov sú umiestnené na stojanoch tak,
že je možné otáčať ich
okolo horizontálnej osi orientovanej v smere
východ-západ. Tým je možné nastavovať
uhol dopadu slnečných lúčov.
Rúrkový rozvádzací
systém je tvorený oce¾ovými
pozinkovanými rúrkami priemeru 3/4". Na izoláciu potrubia
je použitá textilná tkanina, na ktorú je upevnená
polyuretánová pena vo forme tvarovaných výliskov
a hliníková fólia na povrchu. Do systému patria
tiež uzatvorená a otvorená expanzná nádrž.
Otvorená expanzná nádrž slúži tiež ako
napúšťací otvor. Nútený obeh pracovného
média (PM) zabezpečuje teplonosné
obehové čerpadlo 25 NPT a čerpadlo
Grundfos. Okruh uzatvára 200 l zásobník
teplej úžitkovej vody (TUV) s výmenníkom.
Na meranie prietoku slúži prietokomer WZ-Gr 5
s presnosťou merania na desatinu litra. Nameraný prietok
je možné odčítať na ručičkovom
alebo číslicovom ukazovateli. Prietokomer umožňuje
aj elektronické meranie a to tak, že počas otáčky
spína a rozpína určené kontakty.
Meranie rýchlosti vetra
zabezpečuje anemometer,
ktorý prevádza rýchlosť vetra na elektrické
impulzy.
Na meranie slnečného žiarenia
sa používa pyrometer CM 10.
MERANIA
V HELIOTECHNICKOM LABORATÓRIU NA KEE
2.1
Meranie slnečného žiarenia
Na meranie slnečného žiarenia používame
pyrometer. Tento prístroj nám
umožňuje merať difúzne a celkové žiarenie dopadajúce
na horizontálnu plochu. Meria sa ním žiarenie celej oblohy.
2.2
Merania na kolektoroch
Cieľom
merania je stanoviť tepelnotechnické
charakteristiky slnečných kolektorov.
K tomu potrebujeme technickú
dokumentáciu kolektora obsahujúcu okrem výkresu
zostavy a montážnej schémy podrobný opis udávajúci:
- vonkajšie rozmery a hmotnosť kolektora,
- plochu absorbéra,
- druh pracovného média a jeho množstvo v kolektore,
- hydraulickú charakteristiku a pracovný tlak kolektora,
- max. a min. prípustnú teplotu kolektora,
- materiál a hmotnosť absorbéra,
- optické vlastnosti absorbčnej vrstvy a prekrytia,
- hrúbku a pracovnú teplotu tepelnej izolácie,
- materiál a hmotnosť skrine.
Meria sa v kvázistacionárnych podmienkach
v čase astronomického poludnia
( + 1 hodina) pri nútenej nepretržitej cirkulácii
kvapaliny v kolektore. Meranie všetkých veličín
prebieha súčasne každé 3 minúty
v čase troch 15 minútových intervalov.
Prietok kvapaliny, pri ktorom sa meria, sa usta¾uje
cca 2 hodiny a záväzne sa kontroluje 15 minút
pred začiatkom merania. Skúšobný
kolektor sa nastavuje tak, aby normála plochy
smerovala v čase astronomického poludnia k Slnku
s presnosťou
+ 2 stupne.
Presnosť
merania jednotlivých veličín:
- globálna slnečná radiácia
+ 2,5 % vrátane registračného prístroja
- teplota + 0,1 %
- hmotnostný prietok kvapaliny počas
60 sekúnd + 0,5 %
- rýchlosť vetra 6 %
a.) Meranie časovej konštanty kolektora
Vstupná teplota kolektora sa udržuje na teplote okolia s presnosťou
+ 1 C
pri konštantnom prietoku, na ktorý
bol kolektor navrhnutý.
Kolektor má byť v kvázistacionárnom
stave, hustota dopadajúceho slneèného
žiarenia má byť väčšia ako 790 W/m-2.
Potom sa kolektor náhle zatieni (prietok vzduchu okolo kolektora
sa musí zachovať) a sleduje sa závislosť teploty výstupnej
vody na čase. Časovou konštantou
nazývame dobu, za ktorú ohriatie vody v
kolektore klesne na 36,8 % pôvodnej hodnoty (t.j.
ohriatej pri nezatienenom kolektore).
b.) Meranie optickej účinnosti
Stredná teplota kvapaliny v absorbéri tm sa udržuje
s presnosťou +1 C na teplote okolia. Tak sa dosiahne
zanedbateľných tepelných strát kolektora. Optickú
úèinnosť kolektora určíme pomocou vzťahu :
Qo
To = ------------
E . Fa . t
Qo
- slnečné žiarenie zachytené absorbérom
(W.s)
E
- celkové slnečné žiarenie dopadajúce na kolektor
(W.m-2)
Fa
- plocha absorbéra (m2)
t
- čas (s)
c.) Stanovenie korekcie na uhol dopadu
Pri tomto meraní sa stanovuje korekčný
faktor, ktorým je nutné opraviť
účinnosť kolektora získanú poludňajším
meraním (t.j. pri kolmom dopade lúčov), pre
nenulové uhly dopadu. Prevádza sa tak, že sa zmeria
účinnosť pri uhloch 30 , 45 , 60 a porovná
sa s účinnosťou získanou na poludnie. Vzniknú
tak korekčné faktory pre zodpovedajúce uhly.
Vzhľadom na to, že meranie na kolektoroch je časovo náročné,
bol navrhnutý systém na zautomatizovanie merania pomocou
počítača. Podrobnejšie informácie dostanete
na KEE.
F. Krasňan .